Zámerom šéfa Úradu špeciálnej prokuratúry Daniela Lipšica je v nadchádzajúcom roku doplniť na úrad chýbajúcich prokurátorov. V rozhovore pre agentúru SITA tiež hovorí o tom, že špeciálna prokuratúra by mala ukončiť v prípravnom konaní viaceré známe kauzy.
Podstav prokurátorov
Začal by som samotnou inštitúciou Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Dá sa povedať že je v centre diania, keďže vykonáva dozor v podstate vo všetkých mediálne sledovaných trestných kauzách. Preto sa chcem opýtať, ako ja na tom ÚŠP kapacitne. Máte dostatok prokurátorov, prípadne iných zamestnancov, aby zvládali všetku túto agendu?
V súčasnosti je na ÚŠP pomerne značný podstav prokurátorov. Máme šesť voľných miest prokurátorov a siedme voľné miesto môjho zástupcu. Celkovo nás je v súčasnosti 28 prokurátorov. Je vypísané ďalšie výberové konanie. Verím, že sa podarí sčasti ten stav doplniť.
Takisto sa snažíme doplniť počet administratívy pokiaľ to bude možné a nastúpili k nám v tomto roku prví asistenti prokurátorov, ktorí sú pre nás veľkou podporou. Sú to vlastne mladí ľudia, ktorí sú ešte pred zložením justičných skúšok, ale už sú vo veciach, ktoré im dali kolegovia prokurátori, veľmi výraznou pomocou pre výkon našej práce. Samozrejme, že to množstvo trestných vecí je na ÚŠP veľmi vysoké a často ide o skutkovo a právne mimoriadne náročné veci, kde sú veľké skupiny obvinených osôb. Takže všetci prokurátori pracujú na plný výkon vrátane všetkých vedúcich prokurátorov. Máme veci, ktoré dozorujeme, zúčastňujeme sa pojednávaní, máme služby. Takže ten množstvo vecí je veľmi vysoké a môj cieľ pre budúci rok je, aby sa podarilo doplniť počet prokurátorov na počet, ktorý je plánovaný. Lebo v minulom roku odišlo z ÚŠP z rôznych dôvodov, či už do dôchodku, alebo napríklad na európsku prokuratúru, deväť prokurátorov. Naopak počas uplynulého roka prišli šiesti mimoriadne erudovaní prokurátori.
Aké musia mať kandidáti na pôsobenie v pozícii prokurátora ÚŠP skúsenosti?
Musia mať desaťročnú prax, z toho minimálne sedem rokov na prokuratúre. Čiže veľká väčšina kolegov, ktorí sem prišli, prišli buď z krajských prokuratúr alebo z Generálnej prokuratúry SR.
Spomínali ste európsku prokuratúru. Vláda pred pár týždňami rozhodla o navýšení počtu európskych delegovaných prokurátorov, ktorí majú pôsobiť pri ÚŠP. Chcem sa v tejto súvislosti opýtať na spôsob ich fungovania.
ÚŠP zabezpečuje európsku prokuratúru po materiálno-technickej stránke. Funkčne spadajú pod európskeho prokurátora, ktorým je doktor Juraj Novocký v Luxemburgu. Európski delegovaní prokurátori majú vymedzenú svoju príslušnosť. To znamená, že sú v zásade príslušní na trestné stíhanie vecí, ktoré sa týkajú eurofondov, teda trestných činov poškodzovania finančných záujmov európskej únie, kde je výška škody viac ako 100 000 eur.
Ale vo väčšine prípadov takýchto podvodov s eurofondami ide o projekty, ktoré sú financované z európskych peňazí a spolufinancované aj zo štátneho rozpočtu. Takže právne tam ide o kvalifikáciu poškodzovania finančných záujmov európskej únie a subvenčného podvodu. A keďže subvenčný podvod má doteraz na Slovensku vyššiu trestnú sadzbu, tak gro daných vecí je stále v našej príslušnosti.
Pokiaľ ide o agendu, ktorú rieši ÚŠP, sú to prevažne zločinecké skupiny, korupcia alebo úkladné vraždy, teda to čo spadá do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu (ŠTS). Je toto vymedzenie podľa Vás optimálne, prípadne malo by sa meniť? V prípade ŠTS aj ÚŠP sa totiž hovorí od „dobrej výkonnosti“ teda, že veci riešia promptne, zatiaľ čo napríklad niektoré vraždy na okresných súdoch vedia „stáť“ 10 aj viac rokov. Nebolo by možno lepšie prebrať napríklad agendu všetkých vrážd a veci ako menšiu korupciu alebo extrémizmus vrátiť na okresy?
V prvom rade je to vec, o ktorej musí rozhodnúť zákonodarca, pretože vecná príslušnosť ŠTS je určená v Trestnom poriadku a my ju samozrejme rešpektujeme. Či by bolo vhodné niektoré prečiny, napríklad v oblasti extrémizmu, posunúť na všeobecnú prokuratúru, respektíve na okresné súdy, to je vec diskusie. Ja si myslím, že to má svoje rácio, ale nakoniec rozhodne zákonodarca a my to musíme rešpektovať.
Je pravdou, že ŠTS finguje veľmi efektívne, koná v podaných obžalobách bez prieťahov. Ide často o veľmi komplexné veci, kde sa pojednáva desiatky dní a napriek tomu ŠTS v primeranom čase vo veciach rozhoduje. Mne je ľúto, že na niektorých súdoch naozaj dochádza z dôvodov, ktoré ja nechcem nijako komentovať, k extrémnym prieťahom. Práve nedávno jedna vec, ktorá bola znovu medializovaná, sa týka úkladnej vraždy v Moste pri Bratislave, a to je vec, kde už sa vystriedalo niekoľko sudcov. Teraz, pokiaľ mám informácie, rozhodol príslušný senát o postúpení veci na ŠTS. Musím povedať otvorene, že je to hanba justície, že takýto prípad, kde zomrel nevinný malý chlapec, nevie dotiahnuť do konca. To je vec, ktorá je neospravedlniteľná.
Je viacej takýchto prípadov, skupina Volodymyra Yegorova, vražda dôchodcov vo Vinosadoch a podobne na súdoch stoja roky, naproti tomu ŠTS zvykne kauzy ukončiť tak do pol roka.
Áno musím povedať, že výkonnosť ŠTS je veľmi vysoká, teraz mali doplnený stav sudcov o troch nových, teda celý nový senát. A naša skúsenosť so ŠTS – nie vždy sa zhodneme na právnych názoroch – ale koná mimoriadne efektívne, takže nedochádza takmer k žiadnym prieťahom. Napriek tomu že sudcovia sú v službách, majú enormný nápad vecí, väzieb, návrhov na domové prehliadky alebo návrhov na použitie informačno-technických prostriedkov. Je to mimoriadne náročné.
Problematické prípravné konanie
Keď som sa rozprával ešte s bývalým policajným prezidentom Petrom Kovaříkom, skonštatoval, že na Slovensku je v rámci vyšetrovania extrémne komplikované prípravné konanie ktoré policajtom značne komplikuje objasňovanie rôznych káuz. Súhlasíte s týmto a malo by dôjsť k zmenám v tejto oblasti?
Som o tom presvedčený, pretože sa veľa hovorí o tom, že je už konečne potrebné preniesť ťažisko dokazovania na konanie pred súdom. A my máme veľmi formalizované prípravné konanie. Už len tým, aké uznesenia je potrebné vyhotovovať v prípravnom konaní: uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci, uznesenie o vznesení obvinenia, voči tomu je prípustná sťažnosť, voči tomu je v súčasnosti prípustné uplatnenie paragrafu 363 Trestného poriadku. To sú veci, ktoré sú v iných krajinách nepredstaviteľné. To sa niekedy aj ťažko kolegom v zahraničí vysvetľuje, že aké my tu máme inštitúty.
Takže myslím si, že by to bolo dobré zjednodušiť. Viem, že je komisia ministerstva spravodlivosti, ktorá pripravuje väčšiu novelu trestného poriadku, ktorej hlavným cieľom je odformalizovať, zjednodušiť a tým pádom skrátiť prípravné konanie. Očakávame kedy bude finálny text návrhu novely zaslaný do medzirezortného pripomienkového konania.
Opakujem, nie je to odborná otázka, ale čisto politická. A tá politická otázka znie, či je potrebné mať – napríklad pred podaním obžaloby – ešte nejakú „záchrannú brzdu“ pre vybrané osoby, aby nemuseli niesť trestnú zodpovednosť pred súdom.
Veľa sa v súčasnosti hovorí aj o využívaní spomenutého paragrafu 363. Aký je Váš názor na túto problematiku?
Ja som už hovoril, že to v tomto okamihu nie je otázka právna. Ak by to bola otázka právna, tak by sa urobila analýza s inými krajinami v EÚ, aj nám príbuznými, ako napríklad ČR, z ktorej by vyplynul jednoznačný záver či tento inštitút je alebo nie je v trestnom práve procesnom vôbec známy. Ale nie je to právna otázka, je to otázka politická. A preto aj to riešenie musí v nejakom okamihu prijať parlament. Alebo nemusí, ale nie je to o rozhodovaní prokurátorov. Opakujem, nie je to odborná otázka, ale čisto politická. A tá politická otázka znie, či je potrebné mať – napríklad pred podaním obžaloby – ešte nejakú „záchrannú brzdu“ pre vybrané osoby, aby nemuseli niesť trestnú zodpovednosť pred súdom.
Z podnetu politikov sa upravovala napríklad aj dĺžka kolúznej väzby. Môže jej skrátenie skomplikovať vyšetrovanie prípadov?
Nakoniec sa dohodlo také kompromisné riešenie, ktoré na jednej strane stanovilo štandardnú dĺžku kolúznej väzby na päť mesiacov. Ale s tým, že existuje pomerne veľká množina výnimiek z tejto lehoty. Napríklad, v prípade ak je trestné stíhanie vedené pre zločineckú skupinu, prípadne ak hrozí pri danej právnej kvalifikácii doživotný trest odňatia slobody. Alebo ak boli zistené konkrétne kolúzne aktivity. Čiže v našich trestných veciach nám to nejakú veľkú komplikáciu neurobilo, ale podľa mňa tá novela nevyhnutná nebola.
Musím povedať, že z našej skúsenosti súdy, jednak ŠTS ale aj Najvyšší súd SR (NS SR) posudzujú veľmi zodpovedne otázku dôvodov väzby. Jednak posudzujú, či je trestné stíhanie vedené dôvodne, teda či je naplnená základná materiálna podmienka väzby, ale aj či sú naplnené aj konkrétne väzobné dôvody. Nestretol som sa s tým, že by ŠTS alebo NS SR rozhodovali nejako paušalizovane a nevenovali rozhodovaniu o väzbe pozornosť. Toto jednoducho nie je pravda. A dôsledkom toho je aj to, že nie vo všetkých návrhoch na väzobné stíhanie sme úspešní a že dochádza po nejakom čase aj k prepusteniu z väzby. Niekedy aj zo strany prokurátora, keď príde k záveru, že väzobné dôvody už pominuli, ale aj zo stany konajúcich súdov, ktoré prídu k názoru, že už v nejakom štádiu konania tam nie sú dôvody väzby alebo dôvody na predĺženie väzby.
V súvislosti s medializovanými kauzami dlhodobo rezonuje téma takzvaných „kajúcnikov“. Diskutuje sa napríklad to do akej miery sú na nich postavené trestné konania, ale aj o výške trestov, ktorá im je v rámci dohôd ukladaná. Je táto oblasť podľa Vášho názoru dostatočne zákonne ošetrená?
Myslím si, že ten pojem „kajúcnik“, ktorí používajú väčšinou advokáti, je skôr pejoratívny. Ja preto používam pojem, ktorý je aj v Trestnom poriadku – spolupracujúcu obvinený, spolupracujúca osoba. Je mi ľúto, že aj niektorí moji kolegovia začali používať termín kajúcnik. To mi nie je celkom zrejmé, prečo musíme preberať pejoratívne vyjadrenia advokátov. Ale čo chcem povedať je, že k otázke spolupracujúcich obvinených je za 17 rokov, odkedy tento inštitút v trestnom poriadku máme, k nemu rozsiahla judikatúra Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR a samozrejme v kontexte medzinárodného práva aj Európskeho súdu pre ľudské práva. Čiže nie je to nič nové, čo by teraz prišlo.
Doposiaľ pritom s týmto inštitútom nebol problém, doposiaľ, keď spolupracujúci obvinení usvedčovali tie klasické zločinecké skupiny – od Černáka a spol., cez takáčovcov, sýkorovcov, piťovcov, sátorovcov, Okoličány a spol. – v každej jednej veci boli spolupracujúci obvinení. Dokonca bolo veľa vecí, kde odsúdenie, nie len obvinenie, ale právoplatné odsúdenie, bolo postavené na výpovedi jedného kľúčového spolupracujúceho obvineného. Jeho výpoveď samozrejme musela byť potvrdzovaná ďalšími nepriamymi dôkazmi. Teraz, zrazu keď sa tento istý proces uplatňuje pri obvinených z korupčnej trestnej činnosti a zločineckých skupinách „bielych golierov“, tak zrazu je z toho problém. Pretože už hovoríme o osobách, ktoré v minulosti zastávali aj vysoké pozície, či už v politike, v justícii alebo v podnikaní. To mi nepríde ako úplne najpoctivejší vývoj diskusie.
Považujete teda tento inštitút za potrebný?
Treba si uvedomiť, že určité formy trestnej činnosti nie je možné odhaliť bez osôb, ktoré boli do tejto trestnej činnosti zapojené. Napríklad najmä rôzne korupčné schémy. Pri korupcii je len ten, ktorý úplatok odovzdáva a ten ktorý ho prijíma. Tam nie sú žiadni svedkovia, tam nie sú žiadne listinné dôkazy v podobe písomných potvrdení s pečiatkou a podpisom. Tam nič také neexistuje. Tak buď na odhaľovanie tejto trestnej činnosti, ktorá je podľa mňa pre demokraciu zhubná, rezignujeme a povieme, že to nebudeme trestne stíhať a budeme stíhať krádeže kompótov a bicyklov, alebo potrebujeme spolupracujúcich obvinených. Samozrejme že za prísnych pravidiel, ich výpovede musia byť potvrdzované ďalšími nepriamymi dôkazmi. Ale téza, že jeden spolupracujúci obvinený nestačí a možno ani dvaja a možno ani traja, mi príde absurdná a v rozpore s doterajšou judikatúrou. Niekedy mi to príde ako niektoré krajiny, ktoré zaviedli islamské právo, tak potrebujú na usvedčenie osoby zo znásilnenia štyroch priamych dospelých mužských svedkov. Tak ja verím, že do takejto situácie sa nedostaneme, že budeme vyžadovať na vznesenie obvinenia, aby tam boli traja alebo štyria prítomní svedkovia, ktorí potvrdia jednotne a jednohlasne, že k prevzatiu úplatku prišlo. Takže preto som trochu k tejto polemike kritický.
Tu sa navyše vytvára taká nejaká legenda o tom, že ako spolupracujúci obvinení majú motiváciu klamať a čokoľvek povedať. Musím povedať, že to hovoria aj mnohí politici. Ak by to však bola pravda, tak by už mnoho kritikov tohto inštitútu nebolo na slobode. Ale tak to proste nie je. Nikto nikoho nenahovára na žiadne výpovede a každá výpoveď je zodpovedne preverovaná. Takže by som bol rád, keby sme sa vrátili k tomu, že budeme rešpektovať platnú judikatúru.
A pokiaľ ide o kritiku, že spolupracujúci obvinení dostávajú neprimerane nízke tresty?
Samozrejme, všetci si uvedomujeme, že jeden z hlavných motívov, alebo hlavný motív, pre ktorý spolupracujú je, aby získali nejaké legálne benefity. Sú to ľudia ktorí sa priznávajú, že v minulosti páchali trestnú činnosť, teda nejde o bezúhonné osoby. A samozrejme u väčšiny z nich nejde o nejaké nadšenie pre spravodlivosť, chcú získať benefity vo forme nižších trestov a tie môžu dostať, ak sa ich výpovede potvrdia ďalšími dôkazmi. Každopádne je dôležité, aby súdy rozhodujúce o vine alebo nevine osôb, ktoré spolupracujúci obvinení usvedčujú, mali vedomosť o konkrétnom benefite a mohli to zvažovať pri posudzovaní dôveryhodnosti spolupracujúceho obvineného.
Ale musím povedať, že boli a aj budú spolupracujúci obvinení odsúdení na nepodmienečné tresty odňatia slobody. Na druhej strane si myslím, že je dôležité, aby bolo možné ísť aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby, aby mohli dostať legálne benefity, lebo inak spolupracovať nebudú a nebude možné tieto tipy trestnej činnosti odhaľovať. Samozrejme že aj taký záujem tu je, aby sa takáto trestná činnosť neodhaľovala a nestíhala a aby sme sa vrátili do doby, kedy sa korupčná trestná činnosť na vysokých miestach proste nestíhala.
Vzťahy s generálnou prokuratúrou, SIS a inšpekciou
Zo zasadania komisie pre obnovu dôvery v právny štát vzišla aj idea o oddelení Úradu špeciálnej prokuratúry od Generálnej prokuratúry SR. Hovoril s vami niekto na túto tému?
So mnou o tom nikto nehovoril. Ja som sa na činnosti tej komisie nemohol zúčastňovať, takže vôbec neviem, či nejaký návrh bol a aká o ňom bola diskusia. V princípe o takejto myšlienke viem len z médií.
V tejto súvislosti by som sa opýtal na vzťah ÚŠP a GP SR pokiaľ ide o plnenie funkcii oboch inštitúcii. V poslednej dobe ste mali s generálnym prokurátorom odlišné právne názory na rôzne otázky, ako napríklad na použitie medializovaných nahrávok z loveckej chaty alebo nahrávok kauzy Gorila.
Neviem, či by som to nazval odlišné. Môj názor napríklad na priestorový odposluch v danej veci je ten, že o použiteľnosti dôkazu v konkrétnej trestnej veci rozhoduje v prípravnom konaní dozorujúci prokurátor a potom v súdnom konaní súd. Nikto iný, teda ani ja nie, ani generálny prokurátor, ale konkrétny prokurátor, pokiaľ ten dôkaz chce vo svojej veci použiť. To je podľa mňa pomerne jednoznačné. Nikto z nás nemá právomoc dopredu vyhlasovať, ktorý dôkaz je alebo nie je použiteľný vo veci, ktorú nedozorujeme.
Dá sa povedať že je konštruktívny vzťah medi ÚŠP a GP SR?
Myslím, že pracovný. Ja si stále myslím, že spolupracovať proste musíme, a my sa snažíme aj pokiaľ máme niekedy iný názor na konkrétne rozhodnutia ten iný názor odkomunikovať. Aby to bolo transparentné, vecné, neútočné. A to si myslím že je dôležité aj pri niektorých rozhodnutiach, ktoré boli medializované vo vzťahu k tým známym uplatneniam paragrafu 363 Trestného poriadku.
Ďalšiu inštitúciu, na ktorú sa chcem opýtať je Slovenská informačná služba (SIS). Niekedy na jeseň ste sa vyjadrili, že by ste boli rád, keby SIS bola pri vyšetrovaní trestných vecí ÚŠP nápomocná. Zmenilo sa odvtedy niečo?
Nezmenilo sa na tom zatiaľ nič. My sme expedovali nejaké dožiadania, aj ohľadne kauzy Gorila napríklad. Zatiaľ sme reakciu nedostali, čo je mi ľúto. Pretože SIS na jednej strane deklaruje verbálne, že chce byť súčinná, na druhej strane v reáli tá súčinnosť nie je podľa mojej mienky adekvátna. A pritom by to mala byť inštitúcia, ktorá je „na našej strane“.
A pokiaľ ide o policajnú inšpekciu?
Samozrejme došlo k zmene vo vedení Úradu inšpekčnej služby a nechcem príliš komentovať otázky týkajúce sa Policajného zboru, respektíve inšpekcie a ministerstva vnútra, ale poviem len jednu poznámku. Pracovná skupina Očistec začala vyšetrovať a trestne stíhať veľmi rozsiahlu trestnú činnosť v rámci bývalých vysokých funkcionárov Policajného zboru. To mala byť parketa inšpekcie, ale inšpekcia v tej veci neurobila roky nič. A teraz začali trestne stíhať policajtov z pracovnej skupiny Očistec. To považujem za povážlivé. Na inšpekcii sú však samozrejme mnohí šikovní vyšetrovatelia, ktorí v našich veciach pôsobia a je to tiež inštitúcia, ktorá je pre odhaľovanie najmä korupčných trestných činov, ale aj organizovaného zločinu veľmi dôležitá.
Čo sa týka nového vedenia polície a Národnej kriminálnej agentúry, tam tú spoluprácu ako vidíte?
Myslím si že spolupráca je zatiaľ veľmi dobrá.
Chápem aká je v súčasnosti situácia, šíri sa veľa hoaxov, ale postihovanie nepravdivých informácii je podľa mňa začiatkom konca slobody prejavu. A ja si myslím, že štát musí nájsť iné prostriedky, ako proti hoaxom, aj tým nebezpečným, bojovať. Ale nie cez trestné právo.
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková predložila do medzirezortného pripomienkového konania novelu trestného zákona. Veľa sa diskutuje hlavne o návrhu skutkovej podstaty šírenia nepravdivých informácii. Aký je váš pohľad na túto vec?
Na úvod poviem, že my ako prokurátori rešpektujeme platný právny stav. Teda, ak tá novela bude schválená, budeme podľa nej postupovať, samozrejme v rámci judikatúry Ústavného súdu SR a ESĽP, ktorou sme viazaní. Ale môj názor ako právnika na túto novú skutkovú podstatu je negatívny. Chápem aká je v súčasnosti situácia, šíri sa veľa hoaxov, ale postihovanie nepravdivých informácii je podľa mňa začiatkom konca slobody prejavu. A ja si myslím, že štát musí nájsť iné prostriedky, ako proti hoaxom, aj tým nebezpečným, bojovať. Ale nie cez trestné právo.
Som presvedčený o tom, že štát by nemal mať právomoc rozhodovať o tom, ktoré názory sú pravdivé, ktoré sú nepravdivé, a ktoré z tých nepravdivých bude trestne stíhať. To by v slobodnej spoločnosti nemalo byť vecou štátu a trestného práva. Môj názor na slobodu prejavu je ten, že štát má legitímne právo stíhať len ten prejav, ktorý podnecuje násilné konanie. To je tá hranica medzi prejavom, ktorý je ústavou chránený a tým, ktorý už ústavou chránený nie je.
V prípadoch , že niekto podnecuje napríklad k útokom na zdravotnícky personál, to už je podnecovanie k násilnému konaniu, to už je stíhateľné. Ale každá kritika, napríklad aj politikov alebo aj prokurátorov, môže teoreticky v nejakom okamihu dospieť až do možného násilného konania. Ale to sa nedá tým pádom od začiatku zakázať. Tam je rozdiel medzi vyslovením myšlienky a povelom ku konaniu.
Pokiaľ ide o činnosť ÚSP v budúcom roku je podľa Vás možné, že budú podané zvyšné obžaloby v medializovaných kauzách?
Chceme vo veľmi krátkom čase aj viaceré mediálne známe prípady v prípravnom konaní ukončiť, podať obžaloby na súd, aby prebehlo súdne pojednávanie. Tým, že bude verejné súdne pojednávanie, bude sa môcť verejnosť a novinári pri vykonávaní dôkazov presvedčiť o tom, aká je dôkazná situácia v našich obžalobách. Lebo často sú spochybňované, že je tam málo dôkazov a podobne. Preto je dôležité, aby sa veci dostali v rozumnom čase na súd, aby mohol súd rozhodnúť po vykonaní dokazovania.
V jednej zo sledovaných káuz známej ako objednávky vrážd prokurátorov Vy sám vystupujete ako poškodený. V akom štádiu je táto trestná vec?
Tam bola podaná obžaloba, mne bola doručená ako poškodenému myslím, že niekedy na jeseň. Zatiaľ nemám vedomosť o ďalšom postupe súdu.
Na začiatku rozhovoru ste spomínali, že miesto námestníka špeciálneho prokurátora je momentálne voľné. Generálny prokurátor totiž odmietol vymenovať na tento post Petra Kysela. Je nejaký ďalší kandidát na túto funkciu?
Zatiaľ ja tá funkcia neobsadená. Výkonom funkcie bol poverený JUDr. Vladimír Kuruc, ktorý je zároveň aj riaditeľom odboru všeobecnej kriminality. Určite by sme to chceli na budúci rok vyriešiť.
Musím povedať v tejto súvislosti, že mi je ľúto, že JUDr. Kysel nebol do tejto funkcie vymenovaný. Ide o jedného z našich najskúsenejších prokurátorov, vďaka ktorému boli odsúdené mimoriadne nebezpečné zločinecké skupiny. Či už išlo o sýkorovcov alebo o bratov Krátkych, alebo o ďalšie závažné kauzy. Polročná spolupráca s ním vo vedení ÚŠP bola pre mňa veľmi prínosná a inšpirujúca.
Disciplinárne konania vedené proti prokurátorovi Kyselovi ktoré inicioval generálny prokurátor sú už ukončené?
Nie sú ukončené. Boli dve, neviem či sa spojili alebo nespojili, ale nie sú ukončené, ani na prvom stupni.
Jedno disciplinárne konanie inicioval generálny prokurátor aj proti Vám, to už by mal riešiť Najvyšší správny súd?
Áno, dnes som bol informovaný, že Rada prokurátorov SR zvolila prísediacich z radov prokurátorov do päťčlenných disciplinárnych senátov. Ale to je vec Najvyššieho správneho súdu. Ja som doteraz nemal doručený ani disciplinárny návrh.