Útok na Zámockej bol podľa Lipšica mimoriadne chladnokrvný, vrahov plán „A“ bol však Heger

aktualizované 15. januára, 13:10

Vyšetrovanie útoku na bratislavský bar Tepláreň preukázalo, že útok spáchal zosnulý Juraj Krajčík. Na pondelkovej tlačovej konferencii to povedal špeciálny prokurátor Daniel Lipšic.

Ako ďalej uviedol, trestné stíhanie v tejto veci bolo pre úmrtie páchateľa zastavené. Zároveň vyšetrovacie orgány ukončili aj vyšetrovanie Krajčíkovej samovraždy.

„Vyšetrovateľ trestné stíhanie zastavil 21. decembra 2023,“ povedal Lipšic v súvislosti s útokom na Tepláreň s tým, že právoplatnosť rozhodnutie nadobudlo 9. januára.

„Ten skutok je preukázaný výpoveďami svedkov, jednak spolužiakov ale aj rodičov páchateľa, ktorým sa páchateľ priznal, že daný skutok spáchal,“ uviedol špeciálny prokurátor. Doplnil, že aj vec samovraždy Krajčíka je právoplatne skončená, dozorovala ju však iná súčasť prokuratúry.

Charakter popravy a Heger ako plán „A“

Samotný útok na Tepláreň bol podľa Lipšica mimoriadne chladnokrvný. „Obete boli zastrelené z bezprostrednej blízkosti,“ povedal s tým, že spôsob zastrelenia Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha mal charakter popravy. „Páchateľ podla kamerových záznamov ešte po prvej streľbe si bol prebiť zbraň a následne z bezprostrednej blízkosti strelil obidvom poškodeným do oblasti hlavy, respektíve krku,“ opísal útok Lipšic.

Vyšetrovanie podľa Lipšica tiež potvrdilo, že primárnym cieľom Krajčíka bol vtedajší predseda vlády Eduard Heger. Zo záznamov v mobilnom telefóne páchateľa totiž vyplýva, že opakovane Hegera sledoval.

„Aj z výpovede jedného zo svedkov, jedného zo spolužiakov páchateľa vyplýva, že daného politika sledoval, bol pri jeho dome,“ zdôraznil Lipšic. Prítomnosť Krajčíka pri dome Hegera v deň spáchania skutku v Teplárni potvrdzujú podľa Lipšica aj kamerové záznamy. Podľa neho si tiež Krajčík v deň útoku zapísal do denníka: „Cieľ sa nedostavil. Aby mi ostal plán B. Plán A som opustil, idem skúsiť plán B“.

Radikálne názory na menšiny či novinárov

Špeciálny prokurátor takisto potvrdil, že podľa vypočutých svedkov mal Krajčík radikálne názory na menšiny, politikov, policajtov alebo novinárov.

„A zaujímal sa veľmi výrazne o teroristické trestné činy,“ povedal Lipšic. Pripomenul tiež, že v deň útoku Krajčík zverejnil svoj manifest. „V zásade obsahoval ideológiu militantného akceleracionizmu,“ vysvetlil Lipšic s tým, že vzormi Krajčíka boli páchatelia teroristických útokov na Novom Zélande a v Kalifornii.

„Tento manifest obsahuje zjavné prvky neonacistickej ideológie,“ povedal Lipšic s tým, že základným motívom manifestu je zvrhnutie „sionistickej okupačnej vlády“.

Komunikácia s rodičmi

To, že Krajčík spáchal samovraždu, bolo podľa Lipšica ustálené bez akýchkoľvek pochybností. Vyplýva to napríklad z jeho komunikácie so spolužiakmi ako aj z rozlúčkového listu alebo z komunikácie s linkou dôvery, kde uviedol: „Musím zomrieť, ale mám obrovský strach“.

Zároveň to podľa Lipšica vyplýva aj z komunikácie s jeho rodičmi. „Skutočnosť, že rodičia mali vedomosť, keď prišiel domov o pol ôsmej alebo o ôsmej v ten večer, že daný čin spáchal, mali vedomosť, že následne odišiel s ďalšou zbraňou, komunikoval s nimi, kde im jednoznačne povedal, že ide spáchať samovraždu a nič neurobili, to je jednoznačne na ich svedomí,“ skonštatoval Lipšic.

Zároveň zdôraznil, že páchateľ a rovnako ani jeho otec nie sú v tomto prípade obeťami. „Obeťou v tejto veci je Matúš Horváth, Juraj Vankulič a Radoslava Trokšiarová,“ dodal Lipšic.

Galéria

Zobraziť fotogalériu k článku (18)

18 fotiek v galérii

18 fotiek v galérii