Oficiálny názov: Uzbekistan
Hlavné mesto: Taškent
Počet obyvateľov: 31 025 500
Rozloha: 448 978 km²
HDP na obyvateľa: 5 609 $
Vlajka:
Kód meny: UZS
Názov meny: Uzbecký sum
Úradný jazyk: Uzbečtina
Zobraziť na mape: TU
Uzbekistan, oficiálne Uzbecká republika, je stredne veľká krajina v Centrálnej Ázii. Susedí s Tadžikistanom, Afganistanom, Kirgizskom a Turkménskom. Mapa Uzbekistanu pomôže pri orientácii.
Chcete zaujímavosti? Uzbekistan ich ponúka mnoho. Jednou z nich je fakt, že Uzbekistan je iba jednou z dvoch krajín na svete, ktoré sú dvojito vnútrozemské.
Čo to znamená? Všetci veľmi dobre vedia, aká je krajina, ktorá sa označuje za vnútrozemskú – jednoducho nemá prístup k moru. Ale dvojito vnútrozemská? V skratke – ide o krajinu, ktorá hraničí iba s vnútrozemskými štátmi. Jednoduchšími slovami – na to, aby ste sa z tejto krajiny dostali k moru, musíte prejsť dve hranice. Afganistan, Tadžikistan, Kirgizsko aj Turkménsko sú vnútrozemské štáty bez prístupu k moru.
Ďalšou krajinou, ktorá sa môže pochváliť nálepkou „dvojito vnútrozemská“ je Lichtenštajnsko – susedí s vnútrozemským Švajčiarskom a Rakúskom. Do roku 1991 bolo Lichtenštajnsko jedinou dvojito vnútrozemskou krajinou na svete. A dokonca pred prvou svetovou vojnou žiadna takáto krajina neexistovala. Pred rokom 1918 totiž Lichtenštajnsko susedilo s Rakúsko-Uhorskom, a to malo prístup k Jadranskému moru. Hneď ako sa Rakúsko osamostatnilo, prístup Lichtenštajnska k moru sa skomplikoval.
Do roku 1991 bol Uzbekistan súčasťou Sovietskeho zväzu, ktorý mal prístup k svetovým oceánom. Rozpadom Sovietskeho zväzu sa výlety k moru pre Uzbekov výrazne skomplikovali.
Uzbekistan je cestovateľsky veľmi zaujímavou krajinou. Veľkou výhodou je, že v tejto krajine sa dá bez problémov dohovoriť po rusky. Dovolenky do Uzbekistanu však žiadne cestovné kancelárie za normálnych okolností neponúkajú. Existujú však poznávacie zájazdy do celej Strednej Ázii. Nepríjemnosťou pri takýchto krajinách sú víza. Uzbekistan ich poskytuje na svojich veľvyslanectvách.
História Uzbekistanu
Turkmenistan bol svojho času súčasťou Turkického chanátu. Východoturkické kočovné kmene sa sem dostali niekedy v 16. storočí. V nasledujúcom období, najmä v 19. storočí, bol Uzbekistan postupne začlenený do Ruskej ríše. Súčasťou Sovietskeho zväzu sa Turkmenistan stal v roku 1924 – vznikla Uzbecká sovietska socialistická republika. Po rozpade Sovietskeho zväzu Uzbekistan vyhlásil nezávislosť. Stalo sa tak 31. augusta 1991. Uzbeci však dnes oslavujú túto udalosť o deň neskôr, teda 1. septembra.
Ekonomika Uzbekistanu
Uzbekistan sa môže pochváliť štvrtými najväčšími náleziskami zlata na svete. Krajina je každý rok schopná vyťažiť 80 ton zlata. V produkcii zlata je Uzbekistan na siedmom mieste na svete. Zásoby mede sú desiate na svete a zásoby uránu dvanáste najväčšie na svete.
Zaujímavosťou je úloha ropy a zemného plynu v ekonomike krajiny. Uzbekistan ťaží relatívne veľké množstvo plynu – v ťažbe mu patrí na svete 11. miesto. Vo využívaní uhlíkového bohatstva je však krajina hlboko pod svojím potenciálom. Všetko sa však môže ľahko zmeniť, pretože do krajiny prichádzajú významní zahraniční ťažiari.
Na základe príjmu na hlavu je Uzbekistan veľmi chudobná krajina. V tomto pohľade sú Uzbeci asi 6-krát chudobnejší ako Slováci. Veľká časť ekonomiky je závislá na ťažbe a poľnohospodárstve. Uzbekistan je významným zdrojom bavlny. Krajina je piatym najväčším pestovateľom a siedmym najväčším exportérom tejto komodity.
S produkciou bavlny súvisí aj jeden z najznámejších enviromentálnych úkazov. Pestovanie bavlny v Uzbekistane spôsobuje vysychanie Aralského jazera. Je iba otázka času, kedy toto, kedysi obrovské jazero, úplne zanikne. Dnes je jeho veľkosť na úrovni jednej štvrtiny pôvodného stavu. Najväčší problém je, že pestovanie bavlny vyžaduje obrovské množstvo vody. Uzbeci tak odkláňajú vodu z riek, ktoré kedysi napájali Aralské jazero. Toto jazero tak má minimálny prítok a vysychá. Vysychaním sa v ňom zvyšujú koncentrácie určitých látok a jazero je v tomto momente mŕtvou vodnou plochou.
Uzbekistanu sa zatiaľ nepodaril prejsť na trhovú ekonomiku. Krajina si zvolila postupný prechod. Z odovzdávaním ekonomickej moci súkromnému sektoru sa tak uzbecká vláda nemá veľmi naponáhlo.
Oficiálnou menou Uzbekistanu je uzbecký som.
Populácia Uzbekistanu
Uzbekistan je najľudnatejšia krajina Centrálnej Ázie. Uzbeci tvoria až polovičku populácie tohto regiónu. Uzbecká populácia je mimoriadne mladá. Až 34 percent obyvateľov má maximálne 14 rokov.
80 percent obyvateľstva tvoria etnickí Uzbeci. Rusov tu žije asi 6 percent. Tadžikov je asi 5 percent.
Zaujímavosťou je aj to, že v Uzbekistane nájdete aj kórejskú menšinu. Pýtate sa, ako sa sem dostali? Odpoveďou je, lebo Stalin. Sovietsky diktátor sa v roku 1938 rozhodol, že Kórejcov násilne presunie z ruského ďalekého východu do Centrálnej Ázie.
Oficiálnym jazykom Uzbekistanu je uzbečtina. Do roku 1992 Uzbeci používa vlastné písmo. V tomto roku bola prijatá reforma a Uzbeci začali používať latinku.
Náboženstvo Uzbekistanu
Uzbekistan je moslimská krajina. Až 88 percent ľudí sa hlási k islamu (drvivá väčšina sú suniti – až 95 percent).
V minulosti Uzbekistan hostil početnú židovskú komunita, ktorá v najväčšom rozkvete mala silu až 100 tisíc ľudí. Židia sa začala v Uzbekistane usídľovať už pred dvoma tisíckami rokov, kedy boli nútení odísť z Izraela. Do novodobého Izraela začal prúdiť (ďalšou destináciou boli Spojené štáty americké) v 80-tych rokoch minulého storočia, kedy sa ich situácia v Sovietskom zväze výrazne zhoršila.
