Oficiálny názov: Vanuatu
Hlavné mesto: Port Vila
Počet obyvateľov: 266 937
Rozloha: 12 190 km²
HDP na obyvateľa: 4916 $
Vlajka:
Kód meny: VUV
Názov meny: Vanuatu Vatu
Úradný jazyk: Bislama, Francúzština, Angličtina
Zobraziť na mape: TU
Vanuatu je ostrovný štát nachádzajúci sa v Oceánii. Keďže ide o ostrov, krajina s nemá žiadnych priamych susedov.
Austrália je vzdialená 1750 kilometrov, Nová Kaledónia 500 kilometrov, Nová Guinea 300 km. Mapa Vanuatu je tu veľmi dobrým pomocníkom. Len veľmi málo z nás totiž má v malíčku geografiu tejto časti sveta.
Súostrovie Vanuatu má sopečný pôvod. Ostrovy sú relatívne mladé. Celkovo ich je 82 a väčšina z nich je obývaných (65). Súostrovie má tvar písmena Y a rozkladá sa na relatívne veľkej ploche. Najsevernejší a najjužnejší ostrov sú od seba vzdialené až 1300 kilometrov. Na dva z ostrovov si robí nárok (a aj ich kontroluje) Francúzsko.
14 ostrovov má plochu minimálne 100 kilometrov štvorcových. Nasledujúci zoznam ich radí od najväčšieho po najmenší: Espiritu Santo, Malakula, Efate, Erromango, Ambrym, Tanna, Pentecost, Epi, Ambae, Gaua, Vanua Lava, Maewo, Malo a Aneityum.
Hlavným a zároveň najväčším mestom je Port Villa.
Dovolenka Vanuatu patrí medzi tú exotickejšiu exotiku. Tichomorie je snom nejedného cestovateľa. Vycestovať na Vanuatu však vôbec nie je lacné. Podnebie Vanuatu je jedným z najväčším lákadiel. Na ostrovoch stále teplo. Niekedy až príliš. Na ostrovy sa však jazdí aj za vanuatskou kultúrou. Nie je to síce Gaugenove Tahiti, stále sa to však veľmi podobá raju na Zemi. Malárie sa na Vanuatu báť nemusíte. Proti malárii sa zvyčajne preventívne bojuje antimalarikami. Tieto lieky však majú množstvo neželaných účinkov.
Vanuatu história
Z Európanov sa na Vanuatu ako prví dostali Španieli – konkrétne moreplavec Fernandes de Queirós. Fernandes de Queirós vyhlásil súostrovie za španielsky majetok a nazval ho Austrialia del Espiritu Santo.
Moderná história Vanuatu sa začína v 80-tych rokoch 19. storočia. V tejto dekáde si na časti súostrovia robili nárok Francúzi a Briti. V roku 1906 sa dohodli na spoločnom riadení krajiny. Nazvali ju Nové Hebridy. V 70-tych rokoch minulého storočia sa na Vanuatu vyvinulo hnutie podporujúce nezávislosť. Netrvalo dlho a súostrovie si svoj sen splnilo. Stalo sa tak v roku 1980.
Ekonomika
Vanuatská ekonomika stojí na štyroch základných pilieroch – poľnohospodárstve, turizme, finančných službách a chovaní dobytka. Pre ekonomiku je extrémne dôležitý najmä rybolov. Vývoz rýb a ich produktov sa podieľa na exporte až zo 71 percent. Ďalším dôležitým vývozným artiklom sú lode.
Do roku 1978 sa na ostrovoch ťažil mangán. Dnes sa už Vanuatu na ťažbu nerastných surovín nemôže spoľahnúť. Ostrovy nemajú žiadne známe náleziská ropy či zemného plynu.
Obyvateľstvo
Oficiálnym jazykom Vanuatu je angličtina, francúzština a miestny jazyk bislama.
Podľa rôznych organizácii, kam patrí aj environmentálna skupina Priatelia Zeme, je Vanuatu ekologicky najefektívnejšia krajina na svete vo vzťahu k dosahovaniu šťastia svojich obyvateľov.
Náboženstvo
Vanuatu je kresťanská krajina. Obyvateľstvo sa hlási k viacerým kresťanským cirkvám. Na ostrovoch sa do veľkej miery vyskytuje aj mix kresťanstva s miestnymi domorodými prvkami. Vznik tohto fenoménu sa spája so šokom, ktorý miestni obyvatelia zažili pri prvých kontaktoch so západnou civilizáciou.
