Oficiálny názov: Guam
Hlavné mesto: Hagåtña
Počet obyvateľov: 161 785
Rozloha: 541 km²
HDP na obyvateľa: 30 500 $
Vlajka:
Kód meny: USD
Názov meny: US Dollar
Zobraziť na mape: TU
Guam nie je nezávislý štát. Je pod správou Spojených štátov amerických ako teritórium. Samotný štatút ostrova Guam je zložitý – do jeho organizácie zasahuje aj Organizácia spojených národov.
Na Guame žije iba približne 160 tisíc obyvateľov. Rozloha celého štátu je iba 541 kilometrov štvorcových. Hlavné mesto sa nazýva Hagåtña. Guam na mape nájdete v západnom Pacifiku – niekde medzi Papua Novou Guineou a Japonskom.
Guam je najjužnejším ostrovom Mariánskych ostrov. Zároveň je najväčším ostrovov Mikronézie.
Zaujímavosťou Guamu sú vraj miestne panny. Na internete je množstvo článkov, ktoré tvrdia, že na Guame je zakázaná svadba s pannou. Z tohto dôvodu sa vraj na Guame ujalo povolanie, pri ktorom pracovník pomáha ženám zbaviť sa panenstva, aby sa mohli slobodne vydať.
V skutočnosti je však nezmysel. Znie to ako nezmyslel, a nezmysel to aj je. Guamské zákony v realite hovoria takmer presný opak. Pokiaľ žena tvrdí budúcemu manželovi, že je panna a ten potom zistí, že pannou nie je, má právo na rozvod.
Guam, podobne ako takmer všetky izolované ostrovy, trpí rôznymi invazívnymi rastlinami a živočíchmi. Invazívnym druhom sa v nových podmienkach zvyčajne veľmi darí, pretože tu nemajú žiadnych prirodzených nepriateľov a v rozmnožovaní im nič nebráni.
História Guam
História Guamu začína už pred štyritisíc rokmi, kedy boli ostrovy po prvý krát osídlené. Novodobá história Guamu sa začala šiesteho marca roku 1521, kedy k jeho brehom doplával Portugalec Ferdinand Magellan. Magellan bol práve na ceste okolo sveta pod španielskou vlajkou. Ostrov bol tak vyhlásený za španielske územie. Španielsko na Guame vytvorilo kolóniu v roku 1668. V nasledujúcich rokoch nasledoval príchod mnohých kolonistov a misionárov. Španieli zostali na Guame až do roku 1898, kedy ostrov prešiel pod správu Spojených štátov amerických. USA získali Guam spolu s Filipínami po španielsko-americkej vojne.
Pre druhou svetovou vojnou bol Guam jediným americkým majetkom v tomto regióne. V roku 1941 na ostrov vtrhli Japonci. Tí Guam okupovali takmer tri nasledujúce roky. Japonci sa k miestnym obyvateľom počas okupácie nesprávali práve najlepšie. Nútili ich pracovať, znásilňovali im ženy a trvali na adoptovaní japonskej kultúry.
V roku 1944 sa však na Guam vrátili americké vojská. Boj o ostrov Guam patril medzi najťažšie v celej pacifickej kampani druhej svetovej vojny.
Ekonomika Guamu
Hospodárstvo Guamu je závislé na dvoch pielieroch – turistickom ruchu a podpory Spojených štátoch amerických. Napriek tomu, že Guame nepoznajú niečo ako daň z príjmu, ostrov každý rok dostáva finančnú podporu od Washingtonu. Táto podporu je dohodnutá v zmluve, v ktorej sú definované vzťahy medzi oboma krajinami.
Spojené štáty americké pomáhajú Guamu aj ďalším spôsobom – na ostrove je jedna z mnohých amerických základní. Tá poskytuje veľké množstvo pracovných miest a celkovo množstvo financií.
Najväčším sektorom ekonomiky je turizmus. Ak neberieme do úvahy vládu, tak turizmus je najväčším zamestnávateľom v krajiny. Pri pobreží sa nachádzajú stovky hotelov a plážových rezortov, kam prichádzajú za oddychom najmä turisti z neďalekého Japonska. Na plážach však stretnete aj Američanov, Austrálčanov či Filipíncov.
Obyvateľstvo Guamu
Populácia Guamu je veľmi rôznorodá. Domorodí obyvatelia, nazývaní Chomorrovia, tvoria asi 37 percent obyvateľstva. Ďalších 26 percent sú Filipínci, ktorí sem migrovali už v čase, keď Filipíny boli americkou kolóniou (od roku 1898 do roko 1946). Približne 7 percent obyvateľstva sú belosi. Zvyšok tvoria rôzne mikronézske etniká.
V roku 1910 na Guame žilo okolo 11 tisíc obyvateľov. V roku 1970 to bolo už 85 tisíc. Dnes je to 160 tisíc.
Náboženstvo na Guame
Asi 85 percent populácie sa hlási k katolíckej viere. Na ostrove žije aj malá židovská komunita.