Oficiálny názov: Pásmo Gazy
Hlavné mesto: Gaza city
Počet obyvateľov: 1 816 379
Rozloha: 365 km²
Úradný jazyk: Arabčina
Zobraziť na mape: TU
HDP na obyvateľa:
Vlajka:
Pásmo Gazy, alebo jednoducho Gaza, nie je nezávislý štát. Štatút tohto územia je pomerne komplikovaný. A to aj na pomery Blízkeho Východu.
Oficiálne je Pásmo Gazy súčasťou Palestínskeho štátu (Palestíny). Palestína však nie je medzinárodne uznaný štát – minimálne nie všetkými krajiny, a tak nie je členom Organizácie spojených národov.
Palestína sa skladá z dvoch území – Západného Brehu a Pásma Gazy. Obe územia sú podľa medzinárodného spoločenstva okupované Izraelom, a teda de facto sú súčasťou Izraela.
Západný Breh a Pásmo Gazy nemajú spoločné hranice. Pásmo Gazy je enkláva, ktorá hraničí s Egyptom (s touto krajinou má hranicu dlhú 11 kilometrov) a s Izraelom (hranica je dlhá 51 kilometrov). Pásmo Gazy a Západný breh nie sú politicky jednotné. V skutočnosti ide o politicky nezávislé jednotky.
Do roku 2007 existovalo niečo, čo by sme mohli nazvať jednotná palestínska vláda. Nešlo o medzinárodne nezávislú vládu, mala však výrazný vplyv na svojich územiach. Bola podporovaná ako Izraelom, tak aj medzinárodnou komunitou (a to aj finančne).
Palestíne vládlo hnutie Fatah. Najznámejší predstaviteľ tohto hnutie bol Yaseer Arafat. V roku 2007 na čele tohto hnutia stál Mahmoud Abbas. Bol to práve tento rok, kedy sa Palestína začala politicky deliť. Proti Fatahu začalo vystupovať hnutie Hamas. Ak bol Fatah umiernené hnutie, potom Hamas predstavoval radikálnejšiu alternatívu.
Hamas prebral vládu na Pásmom Gazy a medzi ním a Fatahom vypukli dokonca ozbrojené konflikty.
Izrael sa po nástupe Hamasu k moci z Pásma Gazy stiahol. Gaza tak priamo Izraelom okupovaná nie je. Množstvo krajín sveta však stále zastáva názor, že Izrael Gazu okupuje. A to z niekoľkých dôvodov. Izral síce v Gaze nie je vojensky prítomný, územie však blokuje. Pozdĺž celej 51-kilometrovej hranice je postavený vysoký plot, ktorý bráni v pohybe.
Gazania nemajú voľný pohyb. Nemôžu do Gazy ani prísť, ani ju opustiť. Podobný režim totiž aj na hranici z Egyptom. Obyvatelia Gazy dokonca nemôžu ani voľne obchodovať s okolitým svetom. Vývoz a dovoz akéhokoľvek tovaru je plne kontrolovaný Izraelom.
Dôsledkov tejto blokády je viacero. Hádam najznámejšie sú pašerácke tunely. Pašeráctvo je logický výsledok, akejkoľvek obchodnej blokády. V médiách boli veľmi dobre pokryté tunely smerujúce z Gazy do Egypta. Cez tieto tunely sa do Pásma Gazy pašoval nielen tovar bežnej spotreby, ale aj zbrane.
Vzťahy Izraela a Pásma Gazy dnes
Budúcnosť izraelsko-palestínskych vzťahov je nejasná. Medzinárodné spoločenstvo by rado videlo nezávislý palestínsky štát s korektnými vzťahmi s Izraelom. Samotný Izrael však nejaví známky toho, že by mal záujem o vytvorenie takéhoto štátu. Izrael stále preferuje riešenie, ktoré by nepočítalo s vytvorením samostatného palestínskeho štátu.
Vzťah Izraela so Západným brehom a Pásmom Gazy je veľmi odlišný. Vzťahy s Fatahom a Západným brehom sú relatívne dobré. S Gazou a Hamasom je to diametrálne odlišné. Z Gazy do Izraela pravidelne lietajú rakety. Izrael za posledné roky podnikol niekoľko náletov na Gazu. Dokonca viedol vojnu.
Obyvateľstvo Pásma Gazy
V Pásme Gazy žije takmer 1,9 milióna obyvateľov. To nie je veľa do momentu, keď si uvedomíme, že všetci žijú na ploche iba 365 kilometrov štvorcových. V skutočnosti je to ešte menej, pretože na hranici s Izraelom existuje pomerne široká nárazníková zóna.
Pásmo Gazy je vo všeobecnosti považované za preľudnené. Nejde iba o dojem. Hustota obyvateľstva patrí medzi najvyššie na svete a je porovnateľná s takými krajinami ako Hong Kong či Singapur. S tým rozdielom, že životný úroveň týchto mestských štátov je neporovnateľne vyššia.
Obyvateľstvo Gazy je veľmi chudobné. Oblasť je pravidelne ničená vojnami, náletmi a občianskymi nepokojmi. Na obnovu prispieva napríklad aj Európska Únia – veľmi to však nepomáha.
Veľmi nepríjemným faktom je, že populácia je veľmi ďaleko od toho, aby sme ju mohli považovať za stabilnú. Rast populácie je takmer 3 percentá ročne. Toto číslo patrí k najvyšším na svete. Znamená to, že preľudnenie a spoločenské problémy sa budú časom iba zhoršovať. Preľudnenie vedie k vyššej chudobe a chudoba je zase živnou pôdou pre radikalizmus. Vysoký rast populácie v pásme Gazy teda určite nepomôže urovnaniu vzťahov s Izraelom.
História Gazy
Dnešné Pásmo Gazy bolo po mnoho storočí súčasťou Osmanskej ríše. Po rozpade Osmanskej ríše v roku 1918 sa moci nad touto oblasťou ujala Veľká Británia. Tá Gazu okupovala až do roku 1948. Od roku 1948 po rok 1967 Gazu okupoval Egypt. V roku 1967 sa okupácie ujal Izrael. V roku 1994 Izrael na základe dohody z Osla umožnil Gaze relatívne vysoký stupeň autonómie.
Ekonomika Pásma Gazy
Hospodárstvo Pásma Gazy je definovaná najmä blokádou zo strany Egypta a Izraela. To, že sú tu zavreté hranice, musí logicky ovplyvniť všetko.
Hrubý domáci produkt na obyvateľa sa odhaduje na 3000 dolárov. Tu treba zdôrazniť, že ide iba odhad, keďže niečo ako štatistický úrad v tejto oblasti sveta veľmi nefunguje. Gaza je chudobná. Veľmi chudobná.
Ekonomika je založená na malých výrobných dielňach a podnikoch. Žiadny veľkopriemysel by ste tu určite nenašli.
Nie je tomu však tak ďaleko, kedy Palestínčania relatívne prosperovali. To bolo v časoch, kedy vzťahy medzi Gazou a Izraelom neboli také zlé. Palestínčania pracovali v Izraelských fabrikách a podnikoch dokázali tak podporovať svoje rodiny. Spokojní boli ako Palestínčania, tak aj Izraelčania.
Štátny aparát Pásma Gazy je do veľkej miery financovaný z vonku. Najväčšími prispievateľmi sú Európska Únia a Spojené štáty americké. Ďalším veľkým pomocníkom je Irán – ten to však nerobí veľmi oficiálne. Známe sú však väzby medzi Hamasom a Iránskou vládou. Viaceré zdroje potvrdili, že Irán posielal do Gazy ročne približne 300 miliónov dolárov.
Približne tretina plochy Pásma Gazy je tvorená úrodnou pôdou, ktorá je z veľkej časti zavlažovaná. Gaza však trpí postupujúcou dezertifikáciou a zasoľovaním pôdy.
Nedávno boli pri brehoch Gazy nájdené pomerné náleziská zemného plynu.
Náboženstvo Pásma Gazy
Nábožensky je Gaza veľmi homogénne územia. Až 99,8 percent obyvateľov sú sunitskí moslimovia. Zvyšné dve desatiny percenta sú arabskí kresťania.