Ľudácky režim na Slovensku vypuknutie Slovenského národného povstania v roku 1944 a jeho rozsah najskôr šokoval, následne sa ho snažili bagatelizovať.
Šok z rozsahu povstania
Pre agentúru SITA to uviedla historička z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied Marína Zavacká.
SNP je dôležitou historickou udalosťou, podľa ZMOS má obrovský vojenský, politický a vlastenecký význam
„Napríklad, podľa spomienok vtedajšieho mladého ľudáckeho aktivistu Jozefa Kosorína redaktori vládneho denníka Slovák najprv v šoku z rozsahu povstania publikovali úvodník písaný sebaľútostivým tónom, že tu proti ich štátu ,povstal národ´ a že také čosi svet nevidel. Prezident Jozef Tiso si ich rýchlo zavolal na koberec a vynadal im do ,politických chumajov´, ktorí ,robia sprostosti´, lebo presne toto potrebujú povstalci počuť, že národ naozaj podporuje ich boj. A šmaril pred nimi tým číslom Slováka o zem. Odvtedy už bolo povstanie v ľudáckej tlači len ,zavlečené zvonka´, ,riadené cudzincami´, v rozsahu malý, nevýznamný incident, atď.,“ vysvetlila historička.
Ďalší problém pre režim podľa Zavackej bol, že samotná nacistická propaganda v Tretej ríši nutne potrebovala k správam o porážkach tak na Západe, ako aj na Východe konečne aj nejaké víťazstvo pre svojich čitateľov, a preto po potlačení toho „malého“ povstania sa z neho odrazu nemeckej tlači stalo „veľké víťazstvo nemeckých síl“ nad „silným nepriateľom“.
Sklenár udelil medaily deviatim „pétepákom“, uctil si aj pamiatku a odkaz hrdinov Slovenského národného povstania
„A slovenské režimové médiá museli túto správu z nemeckej tlačovej agentúry prevziať. Teda opäť museli verejne potvrdiť jeho veľký rozsah,“ zdôraznila Zavacká.
Rôzne verzie boli aj po nástupe komunizmu
Zaujímavé podľa nej bolo i to, ako boli prichádzajúce nacistické jednotky prezentované – ako priatelia a kamaráti, ktorí len po dohode a na pozvanie prišli na pomoc.
„Ale keď začali bez kontroly zatýkať Slovákov a vyvážať ich do koncentrákov a zajateckých táborov, konfiškovať zásoby, demontovať výrobné zariadenia, aj nezaujatí občania si ľahko vedeli vybrať, či budú veriť novinám alebo vlastným očiam,“ povedala.
Rôzne verzie malo podľa Zavackej Slovenské národné povstanie aj po komunistickom nástupe k moci.
„V diskusii o povojnových verziách SNP sa najčastejšie uvádza ako príklad, ako bola z komunistickej verzie takmer vygumovaná armáda, ktorá bola jeho reálnou hlavnou silou, a to na úkor partizánov, a aj to len tých priamo riadených Moskvou. V tejto verzii sa paradoxne zhodovali komunisti s tými ľudákmi, ktorí po vojne utiekli do exilu na Západ a tam sa, samozrejme, prezentovali nie ako prohitlerovskí, ale ako protikomunistickí bojovníci,“ uviedla historička.
Komunisti vygumovali ďalšiu sociálnu skupinu účastníkov
Doplnila, že komunisti takmer vygumovali aj ďalšiu sociálnu skupinu účastníkov povstania, a to demokratických civilistov.
Čaputová: Nesmieme zabudnúť na obeť pre slobodu a demokraciu tých, ktorí v povstaní padli
„Veľa dôležitej práce pre povstanie totiž vykonali ľudia, ktorých dnes vnímame ako príslušníkov strednej triedy. Notári, pečiatkujúci falošné doklady, železničiari, pašujúci ľudí na úteku v služobných vozňoch, učitelia, ktorí boli často absolventmi poddôstojníckych kurzov a mali i aktívnu znalosť nemčiny a ruštiny. Obchodníci a remeselníci, ktorí zo zásob prispievali do zbierok potravín a šatstva. Sociálne a zdravotné sestry, farárske manželky a učiteľky z malotriedok, členky miestnych pobočiek Červeného kríža, ktoré obsluhovali poľné nemocnice, dezinsekčné stanice a núdzové vývarovne,“ zdôraznila historička.
Zabudnuté pamäti
Zavacká v tejto súvislosti skonštatovala, že k tejto téme existujú viaceré výborné a dnes už takmer zabudnuté pamäti.
„Napríklad kniha Mŕtvi sa dívajú od notárskej úradníčky Eleny Kovaľovej-Kytkovej, ktorá so svojimi dvoma malými dcérami absolvovala známy zimný evakuačný pochod cez Chabenec. Jej kniha vyšla roku 1950 a potom už nesmela, aj ona sama mala politické problémy. Alebo Povstalecký denník od stredoškolskej profesorky Viery Štetkovej, ktorá pôsobila ako prekladateľka bystrického vysielača. Mimochodom, v lesnom bunkri, kde sa jej podarilo prežiť zimu po porážke povstania, sa ukrýval aj ďalší významný pedagóg, vtedy nadporučík povstaleckej armády Vít Hejný, autor známej metódy výučby matematiky. Ani názory Viery Štetkovej sa nehodili do komunistického obrazu povstania a jej denník sa podarilo publikovať až roku 1997,“ dodala Zavacká.
