Od začiatku pandémie koronavírusu sú Slováci nezmyselne atakovaní odporúčaniami vyhnúť sa spoločenským podujatiam. Zhodujú sa na tom organizátori rôznych slovenských festivalov. Podvedomé zastrašovanie ľudí, ktorí chcú podporiť kultúru, podľa nich nie je opodstatnené, nakoľko dosiaľ nebol na takýchto podujatiach potvrdený žiadny prípad, ktorý by vytvoril nové ohnisko nákazy.
V potenciálnych návštevníkoch však neustále presviedčanie o zvýšenej možnosti nákazy prirodzene vyvoláva strach a odpor, a tak krivka návštevnosti kultúrnych podujatí rapídne klesá. Poukazujú na to najmä organizátori divadelných a filmových festivalov.
„Keď divák sedí rovno s rúškom, pozerá sa, nebaví sa, dôjde, odíde, myslíme si, že riziko je to minimálne. Týmto by sme chceli vyzvať divákov, aby sa nebáli zakúpiť si lístok a aby prišli. Myslím, že to aj tento rok určite bude stáť za to,“ hovorí Miroslava Kovářová, riaditeľka festivalu Bratislava v pohybe, ktorý sa na viacerých miestach v Bratislave uskutoční 4. až 20. októbra.
Podobný názor zastáva aj výkonná riaditeľka Medzinárodného festivalu filmových klubov Febiofest Ľubica Orechovská. „Chápem, že to nie je úplne jednoduché aj zo strany vlády, ktorá tu má na nás dávať pozor, ale tie opatrenia by mali byť zároveň spravodlivé a nemali by byť zbytočne paušálne,“ podotýka producentka, podľa ktorej nejde len o určenie jednotlivých obmedzení, ale aj o rétoriku, aká ich sprevádza.
Orechovskej sa nepáči „ukazovanie prstom na niečo, čo sa schováva do balíka hromadných podujatí“. „Spoločnosť má potom pocit, že ísť na festival je to najnebezpečnejšie, čo nás môže v tejto dobe ohroziť. Môže to zavádzať,“ dodáva.
Ako konštatuje organizátor hudobného festivalu a konferencie Sharpe Michal Berezňák, toto je presne ten problém, ktorý sa snažili autoritám vysvetliť. Ako hovorí, pokiaľ im aj organizovať podujatia dovolia, no súčasne ich budú označovať ako najrizikovejšie aktivity a nebudú ich odporúčať organizovať, je im to na nič.
„Keď ľudia počúvajú z médií to každodenné masírovanie, sú prirodzene takí vystrašení, že radšej neprídu. To sa aj reálne dialo…,“ hovorí Berezňák. „Nie som s tým stotožnený, nakoľko vždy sa predsa dajú zvoliť dve cesty – miesto strašenia stačilo apelovať na disciplínu, mohli radšej ľudí vyzvať, aby na tú kultúru šli, a pritom ich dôrazne požiadať, aby dodržiavali stanovené nariadenia. Dá sa to bezpečne – keby sa nedalo, zakážu hneď všetko…,“ dodáva.
Festival bude!
Mnohé protichodné informácie, boj kultúrnej sféry o miesta v sálach, ktorých počet zostal zásahom premiéra Igora Matoviča (OĽaNO) od polovice septembra zatiaľ na rovnakej úrovni, ale aj narastajúci počet prípadov a skutočnosť, že sa na jar v takejto situácii sály zavreli – to všetko vyvoláva v ľuďoch pocit nekomfortu.
„Mnohí si asi hovoria, že: ‚Aha, tak oni to možno o chvíľu zavrú‘, ‚Ja neviem, bojím sa, narastá počet prípadov’…,“ konštatuje Darina Kárová, riaditeľka festivalu Divadelná Nitra, ktorý sa začal v piatok a končí 30. septembra.
Podujatie však so svojim tímom napriek tomu organizuje, do jeho konca zostáva dva a pol dňa. Podľa PR manažérky festivalu Lindy Durkáčovej je to pre ich tím celkom nová skúsenosť. Potenciálnych návštevníkov a návštevníčky totiž musia neustále uisťovať, že sa festival naozaj koná a že jednotlivé predstavenia budú.
„Veľakrát sme tento rok museli vysielať mediálne signály, že Divadelná Nitra naozaj bude. Denne sme to komunikovali na našich sociálnych sieťach a napriek tomu sme od ľudí dostávali otázky, či naozaj a či teda majú prísť. To bolo z môjho pohľadu celkom prekvapujúce,“ vyznáva sa Durkáčová.
Sami sú zároveň dennodenne vystavení veľkej neistote, keď netušia, aké nové opatrenia prídu nasledujúci deň alebo či niektorý súbor pre nákazu predstavenie ešte na poslednú chvíľu nezruší. Ako prezradila Kárová, program festivalu sa tento rok veľmi dynamicky mení a len za pochodu hľadajú cesty, ako to riešiť.
Vedomie hrozby verzus kultivovaný národ
Napriek veľkému chaosu a finančnej neistote chcú však ľudia stojaci za festivalmi svoje podujatia naďalej organizovať a všetci do jedného sa zaručujú, že bezpečnostné opatrenia nebudú v žiadnom prípade obchádzať.
Bežne zakupujú teplomery a testy na covid pre všetkých účinkujúcich, kontrolujú počet návštevníkov cez online rezervačné systémy, ktoré im v prípade potreby umožnia ozvať sa osobne každému divákovi a informovať ho o prípadnej nákaze. Na vlastné náklady zakupujú dezinfekciu a zabezpečujú po predstaveniach, koncertoch či filmových projekciách ľudí, ktorí čistia sály.
Rovnako uvedomelí sú zároveň podľa nich aj samotní návštevníci, nikto vraj zbytočne neriskuje. Nosia rúška, sedia v rozostupoch, zbytočne sa nekontaktujú. „To rúško a ruky, dezinfekcia a rozostupy bude asi naša každodenná rutina, no ja si myslím, že si na to ľudia čoskoro zvyknú. Odmenou je naozaj tá komunikácia v živých umeniach a ten zážitok,“ podotýka Kárová.
Niet nad osobný vnem
Na tom, že niet nad osobný vnem z umenia, sa opäť zhodujú všetci organizátori jednotlivých festivalov. Online platformy v spojení so živým umením, a je jedno, v akom odvetví, podľa nich skrátka nefungujú.
„Keď tam nie je ten styk s divákom, tak je to niečo, čo je veľmi ochudobňujúce. Ja si myslím, že musíme urobiť všetko preto, aby sme zachovali prístup k živému umeniu pre ľudí čo najdlhšie, ako sa to dá, pretože práve v styku s divákom živé umenie dozrieva,“ hovorí Kovářová.
Performer podľa nej nevyhnutne potrebuje diváka a divák zasa živý zážitok. „Keď si pri tom, ako pozeráte nejaké predstavenie alebo koncert, odskočíte urobiť kávu, tak už to je o niečom inom. My ako organizátori by sme preto chceli urobiť všetko pre to, aby sme to živé umenie do Bratislavy pre ľudí priniesli a aby to bolo aj umenie zo zahraničia, pretože tá konfrontácia pre lokálnu scénu aj pre divákov je, myslím si, veľmi dôležitá,“ podčiarkuje riaditeľka Bratislavy v pohybe.
Online vysielanie si vo veľkom vyskúšali na vlastnej koži najmä hudobníci, ktorí sa od marca so svojimi fanúšikmi často spájali cez rôzne internetové platformy. Dnes podľa Berezňáka takýto spôsob komunikácie a prijímania umenia recipientom už veľmi nechutí.
„Aktuálne vnímam, že sa ľuďom už tieto veci pozerať nechce. A rozumiem im, tiež nie som najväčší fanúšik videoprenosu. Z videa človek necíti atmosféru toho priestoru, keď si predstavíte svoj obľúbený klub, prídete tam a je tam tá vôňa, je tam bar, sú tam kamoši, je tam pódium a aj ten zvuk znie úplne inak,“ opisuje Berezňák.
Koronakríza a rozmach kultúry
Pohľad do budúcna všetkých zneisťuje. Ak bude druhá vlna pandémie trvať pridlho, ľudia môžu byť podľa organizátorov festivalov skeptickí a budú skrátka stále vyčkávať. Nie pre každého je totiž umenie priorita, mnohí si ho zvyknú dopriať len ako akýsi nadštandard a v neistej situácii uprednostnia radšej zdravie a ušetria každé euro.
„Chcem veriť, že si ľudia uvedomia, aká je kultúra pre nich v ich životoch veľmi dôležitá a keď táto pandémia skončí, tak nastane jej veľký rozmach. Bol by som rád, keby sa potom organizovalo veľa rôznych podujatí a nových vecí a verím, že ľudia budú na tú kultúru chodiť radi a budú do nej investovať,“ podotýka Berezňák.
Problematika koronakrízy je zároveň dobrým materiálom i pre samotných umelcov, mnohí ju vo svojich dielach už reflektovali a mnohí ešte budú, keď sa dostanú z existenčnej krízy. „Umenie je totiž veľký lakmusový papierik toho, ako sa ľudia správajú. A myslím, že my teraz zažívame niečo veľmi zvláštne,“ konštatuje Maja Hriešik z Platformy pre súčasný tanec.
Ako dodáva, komunikácia a vzťahy medzi ľuďmi, aj samotní jednotlivci a menia. Každá spoločnosť a krajina sa k tomu stavia inak, protestuje, nedôveruje nariadeniam, nechce byť obmedzovaná. „Ja očakávam, že minimálne tanec, a nielen ten, bude toto časom mapovať, akurát je ešte skoro,“ uzatvára Hriešik.
V pondelok 28. septembra Ústredný krízový štáb rozhodol, že sa celoplošne rušia všetky kultúrne podujatia. Organizovať sa môžu iba v prípade, že všetci účastníci budú mať negatívny test na COVID-19 nie starší ako 12 hodín. Zmeny majú platiť od 1. októbra. Dovtedy platia súčasné pravidlá, teda interiérových podujatí sa môže zúčastniť maximálne päťsto ľudí, exteriérových maximálne tisíc, pričom návštevníci kultúrnych podujatí na sedenie v regiónoch nachádzajúcich sa v červenej zóne môžu zaplniť maximálne každý druhý rad. Podujatia sa zároveň nesmú organizovať v prevádzkach verejného stravovania a iných a nesmie sa na nich alebo bezprostredne po nich podávať občerstvenie. Každý návštevník musí mať kryté ústa a nos rúškom a musí sa vyhýbať fyzickému kontaktu s ostatnými. Organizátori podujatí sú zároveň povinní na vlastné náklady zabezpečiť návštevníkom dezinfekciu a po interiérovom podujatí musia kompletne vyčistiť priestory, v ktorých sa podujatie odohrávalo. (fe)