POPRAD 3. júna (WEBNOVINY) – Lykožrútová kalamita stále viac ničí okrem smrekových porastov aj vzácne limby v najvyššie položených lokalitách jej prirodzeného výskytu.
Počet evidovaných napadnutých dospelých, niekedy až niekoľkostoročných límb, sa blíži k číslu 3 000.
„Z pohľadu podielu limby na tvorbe tatranského lesa to nie je zanedbateľné množstvo. Proces úhynu sa neukončil, v známej histórii ide o najmasovejší úhyn. Ide o degradáciu existujúcich fungujúcich lesných spoločenstiev v bezzásahovom území na dlhé obdobie,“ povedal Ján Ferenčík z Výskumnej stanice Štátnych lesov TANAP-u.
Úhyny límb evidujú na viacerých miestach
Úhyny límb evidujú lesníci aj v lokalite Popradského plesa, na Symbolickom cintoríne či nad Štrbským Plesom. Sú aj v Doline Zeleného plesa aj v Doline siedmich prameňov. Línia suchých smrekov sa na viacerých miestach už nebezpečne priblížila k hornej hranici lesa a teda aj k samotným limbám, tvoriacim túto hornú hranicu lesa a nad hornú hranicu.
Za takmer deväť rokov od vetrovej kalamity v roku 2004 lykožrútová kalamita už takmer dosiahla rozsah samotnej vetrovej kalamity. Vetrová kalamita v novembri 2004 zasiahla na území v správe Štátnych lesov Tatranského národného parku 8 737 hektárov lesa, pričom vietor poškodil 2,8 mil. stromov.
Lykožrút doteraz napadol 2,034 mil. stromov na ploche presahujúcej 6 570 hektárov. „Vlani v území Tatranského národného parku v správe Štátnych lesov TANAP-u pribudlo takmer 75 000 suchých stromov, ktoré poškodil lykožrút smrekový na ploche presahujúcej 240 hektárov,“ uviedol Radovan Dolanský z odboru starostlivosti o lesy Štátnych lesov TANAP-u.
V bezzásahovej zóne evidujú nekontrolovateľný nárast kalamity
Vzhľadom na dlho trvajúcu zimu a vysokú snehovú prikrývku lesníci očakávali, že jarné rojenie lykožrúta smrekového sa v tomto roku oneskorí približne o dva týždne. Teplé dni koncom apríla boli príčinou, že jarné rojenie podkôrneho hmyzu začalo už 25. apríla.
V spravovanom území ešte pred jarným rojením rozmiestnili lesníci feromónové lapače. V bezzásahovej zóne priebežne monitorujú nekontrolovateľný nárast lykožrútovej kalamity.
Vývoj lykožrútovej kalamity v území Tatranského národného parku v tomto roku je podľa lesníkov závislý od stavu a množstva kalamitného dreva ponechaného v území národného parku v predchádzajúcich rokoch, od priebehu počasia, ako aj od stavu predátorov podkôrneho hmyzu. Lesníci predpokladajú, že priebeh rojenia podkôrneho hmyzu bude podobný minulému roku.
V centrálnej časti Tatranského národného parku v správe Štátnych lesov TANAPu lesníci hovoria o totálnom rozpade vysokohorských smrečín a hornej hranice lesa. Všetky známe turistické lokality v pásme smrekového lesa sú postihnuté celoplošným rozpadom pre lykožrútovú kalamitu.
Takto zničené sú lesy v Tichej doline, Kôprovej doline, na Štrbskom Plese, v Studených dolinách, na Svišťovke, v Zadných Meďodoloch, v Javorovej doline, v Bielovodskej doline. Lykožrútom sú poškodené aj menej navštevované a neprístupné časti Tatranského národného parku, kde nie sú alebo sú len okrajovo vedené turistické chodníky ako je Hlinská dolina, Krížna dolina, Nefcerka, Kôprovica, Špania dolina, Grúnik, Spády, Žabia Bielovodská dolina či Ťažká