Pri vyslovení mena Marcel Breuer si každý predstaví kreslo Wassily. Ako prvý produkt vytvorený použitím bezšvovej oceľovej rúrky je trvalým predmetom záujmu laikov aj odborníkov, zberateľov a umelcov. Oceľová rúrka totiž svojím jednoduchým sterilným povrchom symbolizujúcim novú večnosť dokonale zapadla do kontextu obdobia po prvej svetovej vojne, keď jednoduchí ľudia, ale aj avantgardní umelci verili v šťastnú budúcnosť. Wassily, dielo sotva tridsaťročného tvorcu, sa stalo ikonou rovnako ako jeho autor. Bol však Marcel Breuer len dizajnér? Zatiaľ čo európska verejnosť intenzívne vníma túto stránku kreativity jeho raného tvorivého obdobia, v Amerike naňho hľadia cez optiku jeho povojnových realizácií skôr ako na architekta.
Marcel Breuer sa narodil v roku 1902 v uhorskom meste Pécs. Dobré finančné zázemie židovskej rodiny mu umožnilo odísť po maturite na viedenskú akadémiu s úprimným úmyslom stať sa maliarom. Žiaľ, o tomto niekoľkotýždňovom študijnom pobyte neexistuje dostatočné svedectvo, pričom Breuer ho označil za najhoršiu časť svojho života. Uprostred školského roka odišiel študovať na weimarský Bauhaus.
Začiatky kariéry v nemeckom Bauhause
Celoživotné dielo Marcela Breuera je systematickým skúmaním konštrukčných možností rôznych materiálov. Osobitne sa zameriava na drevo, rúrku, preglejku a betón. Možnosti ich využitia v službách bytovej kultúry preveruje s neuveriteľným nasadením hraničiacim až s tvrdohlavosťou. Len čo vyčerpá všetky využiteľné vlastnosti daného materiálu, opúšťa ho a ide skúmať ďalší.
Práve v Bauhause sú na to vhodné podmienky. Breuer začína od dreva – v rokoch 1920 až 1923 sa vyučí za stolára. Prvú zákazku dostáva od riaditeľa Waltera Gropia hneď po nástupe do stolárskej dielne. K najznámejším realizáciám tohto obdobia patrí takzvaná africká stolička ozdobená abstraktnou drevorezbou (1921), ktorá je ešte ovplyvnená jeho záľubou v primitívnom umení. Nasleduje nábytok pre dom v Sommerfelde (1921), látková stolička (folding chair, 1922) a jej zmenšenina – detská stolička. Látková a detská stolička znamenajú zlom v pohľade na dizajn tohto typu sedacieho nábytku. Pod vplyvom neoplasticizmu (pravý uhol bez pretnutia), ktorý v Bauhause od roku 1921 proklamuje pedagóg a predstaviteľ hnutia de Stijl Theo van Doesburg, minimalizuje Breuer oba objekty len na ich funkčnú podstatu. Použitie voľne položenej textílie ako zdôraznenie oddelenia sedáku od podnože, na rozdiel od rovného šikmého sedáku modročerveného Rietveldovho kresla, znamená revolučné riešenie, ktoré sa neskôr premietne aj do jeho tvorby rúrkového nábytku.
Celý článok si môžete prečítať na: https://www.asb.sk/architektura/interierovy-dizajn/europsky-american-aamericky-europan-marcel-breuer
