BRATISLAVA 27. decembra (WebNoviny.sk) – Intenzívny dialóg s predstaviteľmi kultúrnej obce, vytvorenie nových kultúrnych inštitúcii, ale aj prijatie dôležitých strategických materiálov pre kultúru na najbližšie roky považuje minister kultúry Marek Maďarič za niektoré z hlavným pozitív jeho končiaceho sa druhého funkčného obdobia. Mínusy vidí v stále nedoriešenom uspokojivom financovaní kultúry.
„Prvá veľmi dôležitá vec v tomto období bola, že už samotný program rezortu kultúry vznikal v dialógu s kultúrnou obcou a takýmto participatívnym spôsobom vznikali aj všetky dôležité zákony a rozhodnutia. Na takúto komunikáciu a takúto tvorbu slúžil aj novovytvorený orgán Rada vlády pre kultúru,“ upozornil v rozhovore pre agentúru SITA Marek Maďarič, ktorý si myslí, že dôkazom tejto spolupráce je fakt, že väčšina, či zákonov, alebo opatrení mala širšiu, než len vládnu podporu v parlamente a mala i podporu kultúrnej obce. „To je jeden princíp, ktorým sa v tomto období ministerstvo kultúry od začiatku riadilo. Myslím, že výsledky sú komplexné, pretože, sme dokázali prijať dôležité strategické materiály, čo nebývalo celkom zvykom.“
Za podstatné považuje i prijatie Stratégie rozvoja kultúry do roku 2020, ktorá prináša ministerstvu kultúry do ďalšieho obdobia plán a úlohy. Dôležitá je i Stratégia rozvoja kreatívneho priemyslu, teda tých častí tvorivej, umeleckej činnosti, ktoré môžu podporiť ekonomiku a rozvoj krajiny, od dizajnu až po film. Šéfa rezortu kultúry taktiež teší, že sa prijali viaceré dôležité zákony, medzi nimi po niekoľkoročnej odbornej diskusii napríklad Autorský zákon.
Ako ďalej upozornil M. Maďarič v rozhovore pre SITA, rovnako dôležité bolo úspešné zvládnutie digitalizácie. Z prostriedkov eurofondov vnikla digitalizačná infraštruktúra, veľké dátové sklady a digitalizačné pracoviská. Pôsobnosť ministerstva kultúry považuje za veľmi významnú aj v oblasti vzniku novej kultúrnej infraštruktúry v Košiciach v rámci projektu Európske hlavné mesto kultúry 2013. Vznikli i nové inštitúcie, ako Kunsthalle Bratislava, Slovenské múzeum dizajnu a Múzeu holokaustu v Seredi, ktorého prvá časť sa otvorí koncom januára.
Ministerstvo kultúry bolo podľa Mareka Maďariča úspešné aj v úlohe hlavného koordinátora celoročných podujatí, ako bol v tomto roku Rok Ľudovíta Štúra či vlani 70. výročie Slovenského národného povstania, alebo spomínané Európske hlavné mesto kultúry. „Myslím si, že sa pomerne dosť vecí urobilo aj v obnove kultúrneho dedičstva. Máme definitívne zastrešenú Krásnu Hôrku, čiže zachránenú. Obnovili sme Budmerický kaštieľ, čiastočne sme opravili Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre. Čo je veľmi dôležité, úplne sa zrekonštruovala Malá scéna divadla v Košiciach, takisto Dóm svätej Alžbety. Teraz sa dokončuje aj posledná časť rekonštrukcie bratislavskej Reduty, priestorov bývalého kasína.“ Sídlo Slovenskej filharmónie sa totiž bude využívať počas predsedníctva SR v Rade EÚ v druhom polroku 2016. Zároveň sa obnovil Solivar v Prešove a budova Andreja Kmeťa v Martine.
Zabezpečiť dostatočné financovanie kultúry – dlhodobý cieľ Mareka Maďariča ako ministra kultúry sa úplne naplniť nepodarilo. Napriek tomu, že rozpočet ministerstva kultúry sa každoročne o niečo zvyšoval a v roku 2016 má ministerstvo po prvý raz vyše 200 miliónov eur, nie je minister celkom spokojný. „Myslím si, že kultúra potrebuje ešte oveľa viac financií. To, že, povedal by som rádovo, nie je tých financií viac, to považujem za mínus, ale tie ostatné veci sa domnievam, že fungujú, že sa rezort kultúry komplexne za uplynulé štyri roky rozvinul,“ doplnil Marek Maďarič. Za systémovú zmenu k lepšiemu však v tejto oblasti považuje zriadenie nového Fondu na podporu umenia, ktorý prevzal časť grantového systému ministerstva a mal by už v roku 2016 zaistiť lepšiu podporu súčasnému umeniu, tvorbe.