Podpredseda Smeru-SD a minister kultúry Marek Maďarič poskytol rozhovor, v ktorom odpovedá na politické otázky.
Vy ste cez volebnú noc v roku 2012 vyslovili obavu, či Smer dokáže stráviť úspech v parlamentných voľbách. S odstupom času sa mu to podarilo?
Je to veľký úspech demokraticky získať jednofarebnú vládu. Na druhej strane to prináša obrovskú zodpovednosť, ktorú je niekedy veľmi komplikované niesť. Tento úspech sa v realizácii trávi obtiažne. S takouto situáciou nebola doteraz konfrontovaná žiadna strana. Pri vykonávaní vládnej politiky v takom rozsahu niet veľa času na radosť, lebo sme od začiatku zavalení zodpovednosťou a prácou, ktorá z toho vyplýva.
Dokázal Smer narábať so zodpovednosťou, ktorú dostal od ľudí?
Treba sa na to pozrieť aj z toho pohľadu, ako túto zodpovednosť niesli predchádzajúce vlády. V kontraste vláda, ktorá bola zložená z veľkého množstva strán. V tomto porovnaní, ako vládnu zodpovednosť vykonával, ľudovo povedané zlepenec, a ako ju vykonáva naša strana, tak si myslím, že Smer obstojí so cťou. V základných sociálnoekonomických parametroch sa dá povedať, že Smer a vláda Smeru zvládla na jednej z najlepších úrovní konsolidáciu verejných financií. So cťou sa pasuje aj s nezamestnanosťou. Bolo by fajn, keby klesala rýchlejšie, ale v zásade je dobrý trend, že klesá. Vládnutie zachováva aj hospodársky rast. Je relatívne nízky, ale zároveň jeden z najvyšších v EÚ, alebo to, že už dlhšiu dobu máme pri mnohých komoditách nulový nárast cien. Navyše vládna politika robí zo Slovenska politicky stabilnú a v EÚ rešpektovanú krajinu. Určite aj naše vládnutie sprevádzajú nejaké chyby a kauzy. Ale posledný vývoj ukazuje, že Smer vie aj bezprecedentne vyvodzovať zodpovednosť v tom, akých vysokých predstaviteľov sa v poslednom čase dotkli aj zmeny vo vláde, alebo parlamente. Teda si myslím, že Smer zodpovednosť nesie dobre.
Zvládol Smer aj narábanie s mocou?
To s tým súvisí. Tým, že je pri moci jedna strana, optika je skreslená. Pôsobí to ako monolit, ktorý drží moc v štáte o to viac, že Smer je veľmi úspešný aj v samospráve. Potvrdil svoju pozíciu na úrovni starostov a primátorov, predtým na úrovni županov. Tým pádom Smer má po celom Slovensku veľké množstvo reprezentantov, ktorí vykonávajú nejakú moc. Medzi množstvom týchto ľudí sa určite nájdu takí, ktorí nedokážu narábať s mocou úplne bez chyby. Väčšinou sa však s mocou narába tak, že sú rešpektované aj opozičné sily, alebo občiansky sektor. Nevidím to ako opozícia, že je tu nejaký diktát väčšiny. Teda aj otázku moci pri určitých chybách, ktoré sa stávajú, Smer zatiaľ dokázal uniesť.
Opozícia vyčíta Smeru aroganciu moci. Kontrolné úrady boli prisľúbené opozícii, ktorá ich však nedostala. V parlamente nedávno zaznel výrok: Vyhrajte voľby a môžete všetko.
To sú veci, ktoré poukazujú maximálne na individuálne, ale nie systémové pochybenia. Opozícia dostala pozície dvoch podpredsedov parlamentu. Keď bol Smer v opozícii, pričom bol jednoznačne najsilnejšou stranou, z milosti dostal jednu pozíciu podpredsedu NR SR. Otázka nezvoleného nového predsedu NKÚ, nie je úplne vina Smeru. My sme vždy deklarovali, že toto miesto patrí opozícii. Tá však nepreukázala schopnosť zjednotiť sa za jedným menom, ktorého by preukázateľne všetci podporovali. Hádže to na Smer, aby sme my im zvolili jej kandidáta. Výrok, ktorý zachytil mikrofón „Vyhraj voľby, môžeš všetko“, je nešťastný a nemyslím, že bol myslený tak, ako sa dá interpretovať. Určite je však nešťastný, pretože nie je pravdou, že keď niekto vyhrá voľby, môže všetko. Keď niekto vyhrá voľby, získava zodpovednosť aj za to, aby riešil určité veci ústretovo k menšine, alebo opozícii a aby korigoval svoju moc oponentskými názormi.
Spomenuli ste, že Smer vyvodzoval zodpovednosť aj proti najvyšším predstaviteľom. Je to prípad aj odstúpenia Pavla Pašku?
Odstúpenie Pavla Pašku je odstúpením z vlastnej vôle. Určite on pri svojom rozhodnutí sa rozhodoval aj ako predstaviteľ Smeru, nielen ako fyzická osoba, ktorej opoziční politici zorganizovali pred jeho domom míting. On zohľadnil vo svojom rozhodnutí aj to, do akého svetla sa dostal a nakoľko môže jeho zotrvanie na pozícii predsedu parlamentu prospieť, alebo neprospieť.
Prišiel na takýto krok podnet od spolustraníkov, alebo to bol jeho nápad?
Bolo to jeho rozhodnutie, ktoré konzultoval najmä s predsedom strany. Hlavný impulz ale prišiel od neho.
Podpredsedom strany zostal. Predseda strany ho navrhol za predsedajúceho snemu. Mnohí to považovali za jeho rehabilitáciu, alebo toho, že jeho pozícia v Smere nie je ohrozená.
Keď niekto odstúpi z funkcie, neznamená to, že by mal byť vymazaný zo zemského povrchu. Naopak odstúpenie z významnej politickej funkcie dáva takému predstaviteľovi šancu ďalej pôsobiť v nejakej rovine, alebo sa znovu uchádzať o nejakú pozíciu. Možno by nastala iná situácia, keby to nebolo jeho rozhodnutie. Keby bol k tomu donútený. Neprestal byť ani podpredsedom, ani členom Smeru. Politickým podpredsedom bol, aj zostal a z toho vyplynulo, že aj moderoval snem Smeru.
Vždy sa hovorilo, že Paška má pod rukou rezort zdravotníctvo. Objavujú sa v ňom aj nové kauzy. Vy ste spokojný s doterajším vyvodením zodpovednosti?
Reči, že by Paška mal pod rukou zdravotníctvo nemôžem potvrdiť. Nepoznám slovenskú vládu, ktorá by nemala problém so zdravotníctvom. Je to chronický systémový problém, ktorý bol zvýraznený Zajacovou reformou, ktorá do privátnej sféry presunula lukratívne sféry zdravotníctva a štátu nechala neziskové s povinnosťou zabezpečovať zdravotnú starostlivosť. Tam je koreň problémov v zdravotníctve. Do zdravotníctva sú dané veľké zdroje, takže pre určitých ľudí vznikajú nejaké pokušenia. Z toho vyplývajú kauzy, ktoré treba odsúdiť. A samozrejme v oblasti zdravotníctva je na takéto kauzy verejnosť výrazne citlivá. Preto chápem ľudí, ktorí vidia, že sa robia veci na úkor zdravia. Zatiaľ po zverejnení kauzy prichádza rýchla personálna odpoveď. Veci sa prešetrujú a v tomto trende sa musí pokračovať. V zdravotníctve sa musí spraviť poriadok.
Kde robí Smer najväčšie chyby?
Záleží ako sa na to pozrieme. Možno niektoré politické strany by nám úroveň našich chýb aj závideli. Smer je silná strana na všetkých úrovniach. Stranu neopúšťajú poslanci, nedelí sa. Dokáže si udržať veľmi vysokú podporu verejnosti bez ohľadu na to, či je vo vláde, alebo v opozícii. Nechcem však povedať, že môžeme byť maximálne spokojný. Asi by Smer ako vládna strana mala dávať väčší dôraz na strategické oblasti, ako je školstvo. Ešte väčší dôraz by mal klásť na posilnenie sociálneho systému, ktorý sa pri ekonomickej transformácii rozpadol. Mal by byť teda ešte sociálnejší, hoci v porovnaní s pravicovými stranami je rozdiel veľmi markantný.
Neobávate sa osudu HZDS a SDKÚ? Nebola ich najhlavnejšou chybou arogancia moci?
Na pracovnom sneme som hovoril, aby sme si dali pozor a nevydali sa cestou HZDS a SDKÚ. Obe to boli silné vládne strany a z nejakých dôvodov už HZDS prestalo existovať a SDKÚ sa nedostane do parlamentu. Nepovedal by som ale, že hlavná príčina spočívala v ich arogancii. Aj v Smere sa môže niekto javiť ako arogantný, možno sa klasický opozičnokoaličný spor niekomu javí ako arogancia, pretože vládny politik ma páku rozhodnutia vo svojich rukách. Prevencia proti opakovaniu cesty HZDS a SDKÚ je skôr v otázke dobrej personálnej politiky. Ako HZDS a SDKÚ dokázali reagovať na to, že politici sa vo funkciách vyčerpali, prestali byť zaujímaví? Samozrejme je dôležitá aj reakcia na problémy, teda či politici dokážu na ne reflektovať. My sme po relatívne neúspešnejšom období, keď nás neuspokojil výsledok v eurovoľbách, keď sme stratili župana v Banskej Bystrici a keď sme neuspeli s prezidentským kandidátom, začali rozmýšľať, kde robíme chyby. Odvtedy beží audit našich okresných a krajských funkcionárov. Začiatkom budúceho roku to bude mať aj pointu. Pozreli sme sa aj na to, či už nie je čas po konsolidácii verejných financií, začať realizovať vo väčšej miere sociálnu politiku a preto prišiel prvý sociálny balíček. Teda príčin pre úpadok je vždy oveľa viac ako to, či je niekto arogantný, aj keď aj to zohráva svoju úlohu. Ak je niekto druhýkrát premiér ako Robert Fico, viaže na seba veľa negatív, pretože nesie za všetko zodpovednosť a nie všetko sa dá urobiť. Treba preto v kritických chvíľach urobiť nejakú sebareflexiu, aby strana mala dlhodobú životnosť. To neznamená, že musí byť vždy vo vláde. Moje želanie je a o to sa snažím, aby Smer bol trvalou súčasťou politického systému ako silná sociálnodemokratická strana. To by potom bol dlhodobo veľký príspevok Smeru pre slovenskú demokraciu. Je len na škodu veci, že v súčasnosti nemá Smer nejakú významnú ideovú, alebo politickú protiváhu, pretože škála rozdrobených pravicových strán nie je to, kde sa dá zvádzať zmysluplný boj medzi rôznymi koncepciami napríklad rozvoja ekonomiky, alebo sociálneho, či právneho systému.
O vás sa hovorí, že ste ideológ strany.
Necítim sa byť ideológom strany. K určitým otázkam sa vyjadrujem. Možno mám sklon vyjadrovať sa k otázkam, ktoré by sa dali nazvať, že sú ideologické. Ale nemám žiadnu oficiálnu, ani neoficiálnu pozíciu. Ideové smerovanie Smeru je vždy zahrnuté v dokumentoch, ktoré schvaľuje predsedníctvo, alebo snem. Myšlienky sú produktom našich orgánov, debát v predsedníctve.
Robert Fico sa s vami radí často?
Robert Fico sa veľmi často, na týždennej báze, sa radí s úzkym vedením strany, ktorého som súčasťou.
V čom sa radí s vami? V ktorých otázkach mu viete najlepšie poradiť?
Rozhovory medzi štyrmi očami sú zriedkavé. Na úzkom vedení riešime, čo prinesie týždeň pred vládou, alebo parlamentom. Sú chvíle, keď musíme zaujať stanovisko k dlhodobejším problémom, ale to je debata celého vedenia. Neviem presne rozpitvať kto a v akej miere a k čomu dokáže prispieť. Niekto je zameraný na manažérske schopnosti, niekto má právne, niekto ideové. Je to kombinácia všetkého. Nežiadajte ma, aby som sám seba posudzoval, v čom najlepšie poradím. Keď mám pocit, že viem niečo zmysluplné povedať, tak to poviem.
Aké sú vaše ambície v politike?
V tejto chvíli a trvajú od marca 2012, dobre naplniť mandát ministra kultúry do marca 2016.
Boli ste medzi kandidátmi na post predsedu NR SR. Nebol by to kariérny posun?
Určite. Stať sa druhým ústavným činiteľom je kariérny posun. Ale záleží aj na tom, ako si nastavíte ambície. Pre mňa bolo v danej chvíli podstatné, že som chcel dokončiť mandát ministra.
Taká výzva druhýkrát prísť nemusí.
Neberiem politiku ako vystupovanie hore po rebríku a ani ako lovenie funkcií. Nikdy som to tak nerobil. V Smere som skoro od začiatku. Stal som sa poslancom až v roku 2006. Nikdy som nemal v sebe silné pudenie, že som v Smere preto, aby som sa čo najskôr dostal k nejakej funkcii a aby som stále stúpal a stúpal. Keď dostanem nejakú príležitosť, chcem ju zmysluplne naplniť. Pre mňa je podstatné, keďže že som ministrom kultúry druhé obdobie, aby som toto obdobie dokončil. Čo bude potom, sa uvidí.
Teda možno inak by ste reagovali na ponuku byť predsedom parlamentu, ak by prišla na začiatku volebného obdobia?
To je možné. Pre mňa boli politické karty rozdané na začiatku tohto obdobia, preto som zostal tam, kde som.
Priestorom na reflexiu mal byť pre Smer pracovný snem pred letom. Robert Fico tam načrtol určité opatrenia. Napríklad personálny audit, nie je splnený ani po pol roku. Etický kódex člena Smeru tiež zatiaľ neexistuje.
Audit čiastočne spravený bol, ale sa na ňom ešte robí. Výsledkom auditu budú zmeny okresných a krajských štruktúr. Nechceli sme skomplikovať našu prípravu na komunálne voľby a nechceli sme zmeny robiť pred slávnostným snemom. Začiatkom roka dôjde k určitým zmenám, ktoré vyplynú z auditu, aj z posúdenia komunálnych volieb. Etický kódex je pomerne zložitá vec, ako nájsť jeho správne znenie. Beží vnútrostranícka diskusia. Nemyslím si, že to sú veci, ktoré majú byť urobené veľmi rýchlo a hneď. Podstatné je, či to bude, alebo nebude. Obe opatrenia majú mať obsah, aby nezostali len prázdnou formuláciou.
Je dôležité pre politickú stranu mať Etický kódex? Platia predsa pre členov zákony.
Ja si to tiež myslím. Preto je pomerne ťažké nájsť také znenie, aby to nevyznievalo, že je to nadbytočné. Etický kódex však môže dať na niečo akcent. Je to akýsi nadzáväzok politickej strany.
Môže Smer v roku 2016 obhájiť výsledok z parlamentných volieb v roku 2012?
Je menej pravdepodobné, že Smer zostaví vládu sám, pretože v pomeroch pomerného volebného systému je unikátne, ak strana urobí taký výsledok, že strana môže vládnuť sama. To však neznamená, že Smer nemôže byť úspešný. Predpokladám, že aj bude úspešný. Môže získať a dúfam, že získa taký výsledok, ktorý ho bude robiť budúcou rozhodujúcou koaličnou stranou.
Očakávate teda, že Smer bude po voľbách aj po ďalších voľbách.
Politika prináša rôzne prekvapenia, ale zatiaľ podľa overovanej voličskej podpory cez prieskumy verejnej mienky, je dosť možné, že Smer urobí taký výsledok, ktorý ho bude posúvať na budúcej vlády.
Koho by ste si dnes vybrali za koaličného partnera?
Smer a priori nikdy nikoho nevylučoval z možnosti, že s ním bude viesť rokovania o zostavení vlády, ak bude niekto zo Smeru poverený zostavením vlády. Je dôležité nájsť s budúcimi partnermi programový prienik. Je mi však ťažké hovoriť o niekom konkrétnom, pretože opozičná scéna je natoľko roztrieštená a množstvo z jej strán je na hranici, alebo hlboko pod piatimi percentami. Preto je ťažké povedať s kým áno, alebo nie. Máme však poučenie, že veľmi ťažko sa vládne, keď je vláda veľmi široká. Je ale tiež veľmi obtiažne vládnutie, keď je vo vláde sama jedna strana. Pre Slovensko by bolo preto dobre, keby vláda bola zložená z dvoch, maximálne troch subjektov, aby vládnutie bolo efektívne a malo v sebe náboj pozitívnej konkurencie vládnych strán.
Vlajkovou loďou, ktorou sa Smer vždy pýšil, boli sociálne istoty a solidarita. Pred niekoľkými dňami však prišiel pastiersky list biskupov, ktorí sociálnu situáciu podrobili kritike.
Ide o to, či tento list reflektoval dlhšie alebo aktuálne obdobie. Problém narastajúcich sociálnych rozdielov je globálny. Mnoho ľudí sa ocitá na hranici, alebo pod hranicou chudoby. Zužuje sa vrstva veľmi majetných ľudí. Ak to bolo takto myslené, je dobré, že cirkev dáva akcent aj na takéto témy. Ak to však cirkev myslela na toto konkrétne obdobie, tak by som nesúhlasil. Treba to porovnávať s tým, či Smer odkedy sa dostal k vláde zhoršuje, alebo zlepšuje sociálne prostredie. A v takom prípade by som povedal, že fakty sú na strane Smeru. Nehovorím, že situácia je ideálna, ale Smer zvýšil minimálnu mzdu. Smer zaviedol vyššie práva pre zamestnancov. Odvodovú reformu, teda odpustenie odvodov pre určité skupiny nízko zarábajúcich zaviedol Smer, čím dvihol ich príjmy. Nezamestnanosť o niečo klesá v porovnaní s rokom 2012. Z tohto hľadiska by som takéto vyjadrenie, ak bolo mierené na túto vládu, považoval za nesprávne.
Biskupi upozorňujú na finančné skupiny, ktoré majú profit z dnešnej doby a že väčšina stráca. To je aktuálne dnes.
Áno, ale treba sa pozrieť na obdobie, kto tieto skupiny porodil. To určite nebol Smer. Tieto finančné skupiny, ktoré sú silné aj na Slovensku, vznikali ešte za čias poslednej Mečiarovej vlády a Dzurindových vlád. Vtedy tieto skupiny prišli k majetkom počas privatizácie. Teda niekedy vznikli, niekto ich podporoval, niekto ich pozýval k privatizácii a dnes tu sú. Otázka finančných skupín je celosvetový problém. Ak to biskupi mysleli v tomto zmysle, tak s tým súhlasím. Ak by bolo povedané, že Smer finančným skupinám pomohol na svet, špeciálne im pomáha udržiavať privilegované postavenie, tak by som s tým nesúhlasil.
Teda biskupi niečo v liste nedopovedali?
Otázka skôr je, ako to mysleli. Asi si neuvedomili, že je dosť dôležité povedať, či ich stanovisko je namierené na aktuálne obdobie, alebo pomenované problémy sú tu nahromadené za posledných 25 rokov.
Ako hodnotíte končiaci rok 2014 z pohľadu Smeru? Nebol pre vás najhorším v histórii? Prehra v prezidentských voľbách, pokles v eurovoľbách, pokles v komunálnych voľbách.
Je zákonité, že silná a vládna strana, musí niekedy začať aj strácať. Potom úspech, alebo neúspech by som hodnotil podľa toho, či si to tá strana v takom momente uvedomí a či urobí také opatrenia a politiku, že sa z útlmu dostane do politickej pohody. Z tohto hľadiska si myslím, že rok 2014 bol pre Smer úspešný. A čo je najdôležitejšie – spôsob akým Smer reagoval na určitý pokles považujem v porovnaní napríklad s HZDS a SDKÚ za úspech, teda bol schopný urobiť sebareflexiu. Vládnutie Smeru preto považujem za úspešné. Slovensko aj v rámci EÚ je ostrovom stability. Je príkladom, že sa súčasne môžu aj konsolidovať verejné financie, aj niečo dávať ľuďom. Nerobil by som skratku, teda tým, že Fico neuspel v prezidentských voľbách, je rok 2014 pre stranu neúspešný.
Poučenie pre Smer z tohto roku je aké?
To bol pracovný snem. Je pre mňa prejavom veľkej životaschopnosti Smeru, že nežije zo svojej slávy celé veky. Že sa nebudeme pasívne spoliehať na voličov, ktorí nám zostanú. Dokázali sme veľmi rýchlo zareagovať na prejavy kritiky. Zamysleli sme sa nad niektorými vecami, či robíme všetko dobre, či nemôžeme robiť niečo lepšie, či máme adekvátnych reprezentantov na rôznych úrovniach, či príliš často nepočúvame, že niektorí sa hrajú na papalášov, pretože aj to je vec, na ktorej strany môžu pohorieť. V tomto zmysle by som považoval rozhodnutia, ktoré súvisia s pracovným snemom, za prospešné.
Vy ste aj svoju opätovnú kandidatúru na podpredsedu na pracovnom sneme podmienili hlbokými personálnymi a obsahovými zmenami. To sa nenaplnilo do dnes.
Nezabúdajte, že boli urobené zmeny vo vláde. Ďalšie personálne zmeny prídu začiatkom budúceho roku. Stranícky organizmus je entita, kde sa nedá sekať bezhlavo. Musí to byť zdôvodnené, prečo by bolo vhodné, aby daný človek už funkciu nezastával. Nejdeme nikoho spektakulárne popravovať. Keď je nejaký človek vymenený, to neznamená, že je zločinec. Možno len v danej chvíli vyčerpal svoj politický potenciál. Zmeny prídu. Aj vo vedení strany došlo k zmene. Z takej zmeny nakoniec vzišiel aj nový predseda parlamentu Peter Pellegrini, ktorý sa stal podpredsedom strany…
Táto zmena zrejme Smeru pomohla. Pustil novinárov do bufetu, prijal ľudí, ktorí bránili vykopávky… Schôdzu na odvolávanie ministra dal na rannú hodinu.
Skôr je pozoruhodné, že Smer dokáže bez nejakých škandálov obmieňať ľudí aj vo vedení s tým úmyslom, že potrebujeme aj novú krv. Potrebujeme niekoho, kto vyrástol v strane. Nehľadáme niekoho zvonku. Keď SDKÚ bola v prvej kríze Dzurinda vymyslel Radičovú. Priviedol ju zvonku. Pozrite ako sa im to vypomstilo. Je iné, keď niekto vyrastá v strane a stane sa premiérom. Radičová bola populárnou političkou, ale nemala oporu v strane. My sme našli takých ľudí viac, a sú dôkazom, že sa z novej generácie niekto dostal do vedenia. Taký človek viaže na seba ďalších ľudí. Je to príklad toho, že niekto sa môže postupne v strane vyprofilovať z asistenta, cez poslanca, do vedenia strany a stať sa dobrou tvárou pre Smer. Zatiaľ sa osvedčil. Prvý dojem bol veľmi dobrý aj na pozícii ministra školstva a zvláda aj parlament.
Bojí sa Smer ulice? Premiér upozorňuje na balkanizáciu opozičnými politikmi.
Smer bol aj v prvej vláde konfrontovaný, s protestmi, ale toto je niečo iné. Teraz sa postavili štyria – piati opoziční politici, zhodou okolností s výnimkou jedného, ktorí nie sú ani úspešní, nemajú veľkú nádej, že by sa dostali do parlamentu. Oni pod pláštikom ulice organizujú politické mítingy. Pri všetkej úcte k tým ľuďom, tie akcie zvolávajú a organizujú politici. Toto zatiaľ nie je čisto spontánny prejav ľudí, aj keď v ich reakcii je veľa spontánnosti. Mítingy sú organizované teda opozíciou. Títo opoziční politici sa boja parlamentných volieb. Hľadajú spôsob ako sa dostať k moci mimo volieb, teda mimo toho, čo je v demokraciách obvyklé. Politici môžu v demokracii moc stratiť, keď stratia väčšinu. Teraz títo politici majú pocit, že prichádza príležitosť, že to nejako zvrátia. Je to nebezpečný precedens. Vládnuť by sa malo na základe volieb. Ak niekto chce tento zavedený a fungujúci systém zmeniť a zrútiť cez opozičné mítingy, musí ponúknuť aj alternatívu. Ak niekto urobí míting, na ktorom sú heslá typu „Fico odstúp“, to znamená, že hovoria o odchode súčasnej vlády pod tlakom mítingu. Asi chcú začať vládnuť oni. Ale ako chcú vládnuť? Akým spôsobom chce prevziať moc v štáte menšina?
Využívajú teda ľudí?
Smer sa nebojí opozičných mítingov, ani opozičných politikov, ktorí chcú vytvoriť dojem, že za nimi stojí celý národ. Protesty v demokracii sú nielen bežné, ale aj užitočné. Nikto by ich nemal znevažovať. Protestujúci ľudia si však musia byť vedomí, či sa zúčastňujú mítingu, ktorý organizuje opozičná strana, alebo strany. Vtedy sú tam nielen za seba, ale sú tam ako potenciálni sympatizanti týchto strán. Je to iné, ako sa zúčastniť na mítingu, ktorý by zorganizovali osobnosti. Opoziční politici rozbiehajú nejakú hru. Politik má väčšiu zodpovednosť, že keď niečo robí, musí domyslieť nejakú koncovku. Ak robí míting, aby odstúpil premiér, mal by poznať, čo nastane potom, keď premiér odstúpi. Neviem, či majú Lipšic, Matovič, Hlina odpoveď na to, čo by bolo potom. Smer má 83 poslancov, väčšinu v parlamente. Čo by bolo ďalej? Chceli by, aby sa poslanci Smeru vzdali mandátov? Toto je nelogické.
Aj Fico hovoril o demisii…
Fico povedal len to, čo ja. Teoreticky pomenoval, že ak ho k tomu vyzývajú, čo bude potom.
Neuvažujete teda v Smere o predčasných voľbách?
Premiér Fico rukavicu teoreticky zdvihol a snažil sa povedať, či si uvedomujú tí, ktorí to hovoria, ak by sa to stalo, čo bude. Aké to bude mať následky pre Slovensko. Kto by vládol. Aký program by realizoval. Mítingy vznikli s nejakým zameraním. V tej téme sa udiali nejaké veci. Odstúpila ministerka, podpredsedníčka parlamentu, odstúpil predseda parlamentu. Začalo sa vyšetrovanie. Minister zdravotníctva oznámil, že príde s novým systémom obsadzovania dozorných a správnych rád v nemocniciach, kde má štát kontrolu. Problém sa teda rieši. To nie je tak, že Smer neodpovedá. Nevidím dôvod na predčasné voľby v tejto chvíli. Boli by nezodpovedné a nelogické. Je demokraticky zvolená väčšina. Nie sme v situácii rozbrojov koaličnej vlády, keď nevieme, či prejdú zákony. Väčšina dnes Slovensku dáva veľkú stabilitu. Je otázka, či len preto, že sa nevie Lipšic, Hlina zmieriť s tým, že sú v opozícii a azda sa nedostanú po voľbách 2016 do parlamentu, aby padla vláda, ktorá na veľmi slušnej úrovni vykonáva svoj mandát.
