Minister kultúry, podpredseda Smeru-SD a šéf volebného štábu strany Marek Maďarič v rozhovore hodnotí volebné obdobie, hovorí o strane, Ficovi, aj predvolebnej kampani.
Bola jednofarebná vláda pre Smer-SD skôr plusom, alebo mínusom?
Všetko má svoje plusy aj mínusy. Teda jednofarebná vláda mala svoje pozitíva a má určite aj negatíva. Pozitíva sme využili. Jednofarebnosť dávala a dáva vláde stabilitu, akcieschopnosť. Nezaškodí však, ak je vláda zložená z viacerých subjektov, ktoré sa môžu navzájom nielen inšpirovať a podnecovať, ale aj kontrolovať. Nesmie to byť ale široká koalícia. Ak nám v marci dajú voliči mandát, sme pripravení na koaličnú vládu.
Aké vnímate najväčšie negatívum jednofarebnosti ?
Nehodnotil by som to celkom ako negatívum. U nás bol zvyk, že vlády na Slovensku boli koaličné a že vtedy niektoré veci týkajúce sa vládnutia bolo potrebné dohodnúť najskôr vo vnútri. Pri takých rokovaniach sa mohli vychytať aj niektoré muchy. Dobrý vnútrokoaličný dialóg, ktorý však nie je príliš široký, môže byť užitočný. Pri jednofarebnej vláde môže takáto fáza príprav zákonov a politiky chýbať. Nenazval by som to však celkom ako negatívum. Slovensko sa v roku 2012 ocitlo v situácii, keď bola zostavená demokraticky zvolená jednofarebná vláda, prvýkrát. Aj s takou mocou sa treba naučiť zachádzať.
Aj ste sa naučili?
Myslím, že áno. Od začiatku sme k vláde pristupovali s veľkým rešpektom. Preto sme niektoré pozície ponúkli opozícii. Mali sme pôvodne ambíciu ich do vládnutia vtiahnuť. To však odmietli. Neraz sme však opozičné návrhy akceptovali. Za posledné roky dal Smer-SD Slovensku v politickom zmysle pokoj, stabilitu a schopnosť reagovať na silné dozvuky ekonomickej krízy, či utečencov. Jednotná vláda je vždy veľkou výhodou.
Nie vždy však išlo všetko hladko. Kauzy a zaváhania boli. Zostavovanie vašej kandidátky však vyzerá, ako by sa Smer-SD očisťoval od ľudí, ktorí mali kauzy na svedomí.
Kauzy sú vždy. Na každú vládu sa môžeme pozerať prizmou káuz. Nevyhne sa im žiadne vládne zoskupenie. Na vládu sa môžeme však pozerať aj cez zlepšovanie situácie v štáte. A toto kritérium uprednostňujem v našom prípade, preto, lebo sa dá doložiť na faktoch a porovnaniach. Tie ukazujú, že situácia sa za štyri roky zlepšila. Schopnosť sebareflexie či vyvodzovania politickej zodpovednosti (pozor, nezamieňať s očisťovaním) patrí k politike Smeru-SD. Vyvodenie politickej zodpovednosti – to je zváženie, ako niektorý človek pôsobí, aký má vytvorený obraz. Ak má vytvorený kontroverznejší obraz, nie je to ešte znakom niečoho zlého, aj keď pre skupinu ľudí môže pôsobiť negatívne. Je potom otázkou strany, alebo samotných jednotlivcov, či vyvodia politickú zodpovednosť a pomôžu tým strane a v konečnom dôsledku aj sebe. Pretože, človek, ktorý voči sebe vyvodí politickú zodpovednosť v pravý čas, ten má šancu sa po nejakom čase opäť uchádzať o dôveru. Kto ale vo svojej pozícii tvrdohlavo zotrváva, aj keď je v danej chvíli spojený s nejakou kauzou, alebo má negatívny obraz a nedokáže vyvodiť sebareflexiu, z dlhodobého hľadiska stráca.
Teda príbehy Pavla Pašku a Renáty Zmajkovičovej máme chápať ako politickú zodpovednosť a nie očisťovanie?
Určite. To boli osobné rozhodnutia urobené s ohľadom na Smer-SD.
Hovorí sa, že Smer-SD sa riadi prieskumami verejnej mienky.
Smer-SD je strana, ktorá pôsobí na slovenskej politickej scéne relatívne dlho. Ak by jej pôsobenie bolo založené na prieskumoch verejnej mienky, tak by tu Smer-SD už dávno nebol. Smer-SD sa v prvom rade riadi svojim programom. V druhom rade sa riadi skúsenosťami, ktoré postupne nadobudol. V treťom slede sa strana riadi intuíciou. Klamal by som, keby som nepovedal, že raz za čas si neurobíme aj prieskum verejnej mienky, aby sme získali nejaké zrkadlo našej politiky. Nejde o to, aby sme sa na základe prieskumu rozhodli urobiť to, alebo ono, ale aby sme si dokázali nielen z priameho styku s ľuďmi získať obraz, ktorý vo verejnosti máme. Podstatou práce Smeru-SD je aktivita straníckych štruktúr v regiónoch, až po prácu odborníkov okolo členov vlády. Naivný je ten, kto si myslí, že sa môže stať úspešným politikom, len na základe prieskumov. Kto nemá skúsenosti nevie prieskum ani čítať. Prieskumami si niekedy len spätne potvrdzujeme pozíciu. Rozhodne však prieskumy nie sú pre nás primárnym vodítkom ako robiť politiku.
Teda nerobíte politiku tak, aby vám neklesla v priebehu volebného obdobia popularita.
Smer-SD sa snaží komunikovať s ľuďmi kontinuálne, teda nejde o to, či je, alebo nie je kampaň. Aj to je jeden zo základov úspechu našej strany. Nie sme politická strana, ktorá sa zobudí pol roka pred voľbami. Takým spôsobom sa nedajú dosahovať výsledky, ktoré má Smer-SD. Keby to bolo tak, ako naznačujete v otázke, tak by sme nikdy neurobili žiadnu chybu. My sme však určite urobili rad chýb a vecí, ktoré nám nepomohli, alebo nás poškodili.
Aké kritéria ste brali do úvahy pri zostavovaní kandidačnej listiny?
Kritériá sú rôzne, ale nemenia sa. Kandidátku navrhuje predseda strany, ktorý ju konzultoval s členmi vedenia. Napokon ju schvaľuje predsedníctvo. Postavenie na kandidátke súvisí s postavením ľudí v strane. Svoje miesto majú členovia vedenia, krajskí predsedovia, okresní predsedovia, členovia vlády. Sledujeme aspekt odbornosti, kvality ľudí. Zohľadňujeme aj prílev nových ľudí. Je to vejár princípov, z ktorých vzniká kandidátka.
Mladí poslanci pôsobili v parlamente tak zle, že Anton Martvoň ani nie je na kandidátke, Otto Brixi a Andrej Kolesík sa prepadli dozadu. Nominant Mladých sociálnych demokratov je tiež podstatne nižšie na kandidátke, ako to bývalo zvykom v minulosti.
Slovo mladí v prípade Smeru-SD je trochu zavádzajúce. Ak máme medzi sebou poslancov vo vyššej vekovej kategórii, je ich menšina. Vedenie strany, cez predsedu parlamentu, viacerých členov vlády, to sú prevažne štyridsiatnici a päťdesiatnici. Štyridsiatnika považujem v politike za mladého. Za najzrelší vek považujem päťdesiatku. V tomto veku dochádza k prieniku skúseností a energie. Smer-SD nezápasí s problémom prestarnutosti. Mladí nie sú len tí, ktorí prichádzajú z mladej sociálnej demokracie. Máme mladých ľudí, ktorých postupne posúvame vyššie, alebo sa uplatňujú inde. Spomeniem napríklad úspešného mladého politika Jána Podmanického, ktorý sa presadzuje ako veľmi úspešný starosta. Je našim okresným predsedom, tiež predsedom parlamentného výboru. A zaslúžeme postúpil aj na kandidátke. Nepatril k tým, ktorí išli cez mládežnícku organizáciu. Peter Pellegrini je ďalší príklad mladého politika, ktorý cestu na úplný vrchol dosiahol síce veľmi rýchlo, ale tomu predchádzalo postupné pôsobenie cez asistenta poslanca NR SR, štátneho tajomníka až po ministra.
Ale tí, čo prišli z mládežníckej organizácie podľa všetkého prepadli.
Mladých je veľa. Konkurencia je veľká. Netriedime to podľa toho, kto odkiaľ prišiel. Možno tí, čo prišli cez MSD, sa tak neuplatnili, alebo si neurobili také meno.
Na kandidátke nie sú ani viacerí ministri. Smer-SD s nimi ráta do ďalších politických funkcií?
Opäť ide o kombináciu. Základ vlády tvoria členovia strany a jej funkcionári. My sme od začiatku vo vláde dávali priestoraj ľuďom z iného prostredia, ktorí sa profilovali odborne. Je to otázka aj na nich, či sa chcú postupne zžiť so stranou, alebo sa ďalej angažovať politicky, ale nie stranícky. To, že nie sú na kandidátke niektorí ministri, neznamená, že ak budú chcieť a Smer-SD bude vo vláde, nebudú pri nás.
Premiér Robert Fico hovorí, že pristupujete k voľbám s veľkou pokorou. Môže sa zdať, že z volieb máte strach.
Napriek tomu, že sme vždy boli favoritmi volieb a parlamentné voľby od roku 2006 sme vždy vyhrali, nikdy sme dopredu nerobili veľké ramená na rozdiel od malých strán, ktoré už pred voľbami zvyknú vyhlasovať, s kým budú vládnuť a s kým nie. Máme v našom rodokmeni prístup, podľa ktorého dopredu nepristupujeme k voľbám s tým, že budeme po nich vládnuť a niekoho budeme vylučovať zo spolupráce. Vždy sme k výsledku volieb pristupovali so skromnosťou. Neviem si predstaviť ako by sa správali opozičné strany, keby mali len polovičné preferencie, ako máme my. Už dnes by diktovali, čo má Slovensko robiť a rozdávali by posty od ministerstiev po okresné úrady.
Aká je šanca, že zostavíte vládu opäť samostatne?
Myslím si, že to sa skôr nestane. Musí dôjsť k výnimočnej situácii, aby v pomernom systéme niektorá strana získala nadpolovičnú väčšinu. Pravdepodobnosť, že sa tak opakovane stane, je skôr menšia. Ale pre nás to nie je tragédia. V zásade počítame s koaličnou vládou. Ak sa podarí zložiť koalíciu z dvoch, alebo troch strán, ktoré nájdu spoločnú reč v základných otázkach, môže to byť pre Slovensko dobrá vláda.
Neobávate sa, že keď nedosiahnete väčšinu, pravicové strany sa spoja a zložia vládu bez Smeru-SD?
Toto riziko tu je, a je to svojím spôsobom hrozba pre Slovensko. Ak by ale aj náš výsledok nepostačoval na zostavenie vlády, aj tak zostaneme minimálne tak silnou stranou, ako v roku 2010. Vláda bez nás by teda musela pozostávať zo všetkých zvyšných strán. To znamená, že koalíciu by tvorilo päť, alebo šesť strán, ktoré by mali v parlamente len malú prevahu. Museli by riadiť Slovensko v zložitom čase nášho predsedníctva v EÚ a v čase vážnej utečeneckej krízy. Máme však skúsenosť, že takáto zostava už zlyhala a rozpadla sa. Dnes sú opozičné strany ešte viac roztrieštenejšie. Ešte aj v opozícii sa rozpadli na veľký počet malých strán. Majú proti sebe otvorené animozity. Ak by ich spojilo len to, že nebude pri vláde Smer, je to veľmi málo na zostavenie funkčnej vlády. Takýto zlepenec by bol pre Slovensko zlý. V zásade by ani nefungoval. Veštil by som mu veľmi krátke pôsobenie, bola by to vláda, ktorá by nebola schopná nič urobiť. Však treba si uvedomiť, že Matovič nahrával Procházku. Bugár sa x krát zaklial, že v živote nebude vládnuť s Matovičom. Išlo by KDH znovu do vlády s liberálmi zo SaS? Bolo by tam toľko pnutí a protikladov, že ani silnejší premiér ako Iveta Radičová, by to nedokázal zladiť. Otázka je tiež, kto by bol tým premiérom. Bol by to neskúsený sólo hráč Procházka, kto by sa pokúsil zladiť tento rôznorodý orchester? Ak by sa takto tie strany rozhodli, bolo by to nezodpovedné rozhodnutie. O to skôr, že Smer nie je stranou, s ktorou by sa nedala zostaviť solídna vláda.
Menšie strany však môžu mať strach vyplývajúci z minulosti, keď Smer stiahol pod prah zvoliteľnosti HZDS a SNS, ktoré s ním vytvorili vládu.
Ide o to, či sa na to dívajú úzko stranícky, alebo spôsobom, čo by bolo dobré pre Slovensko. To je podstata. My chceme zložiť akcieschopnú a stabilnú vládu. Ak sa oni budú pozerať na to tak, že chcú akúkoľvek vládu, len nie Smer, tam už chýba kritérium, čo je dobré pre Slovensko. Tým však nechcem povedať, že jediným dobrým riešením pre Slovensko je Smer. Zamyslime sa, ako by boli na tom niektoré opozičné strany, ak by v roku 2010 išli do vlády so Smerom. Nebolo by to aj pre nich dobré aj dnes? Nebolo by to dobré aj pre Slovensko? Kam to vedie, keď sa nadradí nenávisť nad racionálne riešenie problému tak, ako si to zvolia voliči? Ak raz voliči rozhodli, že nejaká strana je výrazne najsilnejšia, je dosť nenormálne, ak to zvyšok nerešpektuje a najsilnejšiu stranu vylúči z vládneho pôsobenia.
Ak budete zostavovať vládu, aké kritériá budete mať pre možných budúcich partnerov?
Je ich viacero. V prvom rade to je limit početnosti. Jednofarebná vláda má svoje úskalia, ale úskalia má aj vláda, ktorá je päť, alebo šesť členná. Blížime sa k tomu, že vláda by mala byť optimálne zložená z dvoch, alebo troch politických strán. O to skôr, ak by to boli strany z rozdielnych táborov. Teda jedna ľavicová a dve pravicové. Popri početnosti by malo byť kritériom to, že by malo ísť o štandardné strany. Vláda by mala byť zložená zo strán, ktoré majú svoju históriu, sú čitateľné programovo a majú členskú základňu. Nemajú to byť strany, ktorých majiteľmi sú štyria ľudia, alebo ktoré majú 300 členov. Vo vláde by mali byť čitateľné strany, také, ktoré nerobia len brutálny populizmus, alebo sa, aj keď sú súčasťou vlády, tvária, že nie sú politici. Štandardné strany vedia garantovať, že štyri roky vydržia. Vedia tiež garantovať trvácnosť dohody na programe. V koaličnej vláde sa nemôže realizovať program strán na sto percent. Musí sa hľadať perogramový prienik. Myslím, že my by sme dnes vedeli nájsť prienik s inými stranami v dôležitých otázkach. Smer nikdy nikoho zo spolupráce nevylučoval. Ale sme v pohodlnej pozícii, niektoré strany to urobili za nás a vylúčili sa samé. Mám na mysli OĽaNO a SaS. S tými teda nerátame. Ostatné strany prichádzajú do úvahy.
Sieť napríklad nemá históriu.
Každá zo strán z hľadiska kritérií má svoje silnejšie aj slabšie stránky. Ale tu by už bolo neseriózne hovoriť viac a niekoho vylučovať. Pretože po voľbách ešte pribudne aspekt, akú silu budú strany mať. Alebo kto bude zvolený do parlamentu. Aké si nastaví priority. Víťaz volieb by mal s každou z týchto strán vstúpiť do rokovania. Za nás môžem zopakovať, že prieniky dokážeme nájsť s každou stranou. Pozrite sa. Každá strana napríklad povie, že jej záleží na rodine. Môžeme sa zhodnúť, že budeme robiť politiku pre rodiny. Príde však otázka, či sa vieme zhodnúť v nástrojoch, teda akou cestou dospejeme k tej podpore. Každá strana chce bojovať s nezamestnanosťou, ale každá môže mať na to rôzne nástroje. Samozrejme, že Smer bude chcieť zachovať kontinuitu niektorých programov. Smer je dostatočne pragmatický, aby si dokázal povedať, s kým by vláda fungovala štyri roky najlepšie. Vieme si povedať, s kým sa dokážeme dohodnúť na najviac prospešných veciach.
Ak by vládu zostavoval Smer, bude Robert Fico opäť premiérom?
Určite. To je prirodzená vec. Je líder a premiér. Je jeden z najúspešnejších premiérov.
Niekto si môže dať podmienku, že pôjde so Smerom do vlády, ale Fico nebude premiér.
Všeličo si môžu dávať ako podmienku. Nezachytil som, že by si niekto dával takúto podmienku. To by bolo príliš odvážne.
Robert Fico viackrát v minulosti hovoril, že funkcia premiéra a predsedu strany sa nedá ťahať dlhodobo. On to ťahá už dve volebné obdobia. Zostane to tak aj po roku 2016?
Kedysi o tom teoreticky uvažoval, ale je úspešný ako predseda strany, aj ako premiér. Takže táto otázka nie je aktuálna. My sami by sme si to nevedeli predstaviť. Táto téma dnes nie je na stole.
Vy ste zas dve volebné obdobia ministrom kultúry, vaše ambície po marci sú aké? Počas tohto obdobia ste odmietli funkciu predsedu parlamentu.
Mám teraz dve ambície. Dokončiť čo najlepšie pôsobenie na ministerstve a podieľať sa ako šéf volebného tímu na dobrom výsledku Smeru. Všetko ostatné je otvorené.
Viete si predstaviť, že budete aj tretíkrát minister kultúry?
Je to dosť náročná predstava. Ale nechcem dnes byť ten, kto bude hovoriť o tom, čo bude po marci, keď nevieme výsledok volieb. Predpokladám, že získam mandát poslanca NR SR. Všetko ostatné závisí od toho, či Smer bude zostavovať vládu a s kým. Viem si predstaviť, že budem pôsobiť v parlamente, ako aj to, že za určitých okolností budem pôsobiť vo vláde.
Akú budete robiť kampaň?
Som pomerne prekvapený, že Sieť, ktorá hovorí, že má obmedzený zdroj finančných prostriedkov, má už mesiace veľkú kampaň. Aj dnes majú po celom Slovensku minimálne tisíc bilboardov. Som zvedavý, či sa zmestia do trojmiliónovej hranice výdavkov. Som presvedčený, že sa im to nepodarí. Možno to budú riešiť ako v rozhovore s Matovičom, ale to je ich vec.
Pýtal som sa na vašu kampaň.
Ako šéf kampane mám veľmi presne rozrátané, čo si môžem dovoliť, aby som sa zmestil do zákonom stanovenej hranice. Rozhodne si nemôžem dovoliť mať tisíc bilboardov. My máme dnes do 500 bilboardov. S kampaňou sme začali na jeseň. Tí, čo začali s kampaňou mesiace pred tým, neverím, že limit neprekročia. Smer robí štandardnú kampaň ako vždy, v ktorej kombinujeme priamy kontakt s vonkajšou reklamou. Snažíme sa oslovovať našou politikou. Kampaň sa bude stupňovať v novom roku.
Ako zatiaľ hodnotíte priebeh kampane?
Kampaň prvýkrát nie je poznačená tým, že by sa väčšina strán vymedzovala striktne proti Smeru. Dnes sa ukazuje, že aj opozičné strany Smer rešpektujú a na kampani sa to odráža. Nie je to voči nám vyhranené. Zaujalo ma tiež, že ľudia si ani neuvedomujú, že máme menej ako sto dní do volieb. Zrejme viac prežívajú iné problémy, alebo sú viac menej spokojní. Ale skrátka atmosféra nie je tak volebná, ako by som v tomto období očakával.
