Situácia, aká nastala pri zverejňovaní majetkov politikov, nemá obdobu. Ku koncu apríla tohto roka majú byť parlamentnému výboru pre nezlučiteľnosť funkcií doručené majetkové priznania verejných funkcionárov za rok 2020, no zatiaľ nie sú verejne známe ani tie za rok 2019.
Doteraz sa zvyčajne dokumenty o priznaných majetkoch zverejňovali na stránke Národnej rady SR začiatkom letných prázdnin. Nič také sa vlani neudialo a termíny sa posúvajú. Do parlamentu a do mnohých štátnych funkcií či pozícii, kde štát nominuje svojich zástupcov, prišlo veľa nových ľudí. Ich majetky nateraz zostávajú „ukryté“ pred zrakom verejnosti.
Aké majetky pribudli Matovičovi či Kollárovi? Na priznania politikov si počkáme
Problémom je tiež efektivita priznávania majetkov. Kontrola je skôr formálna a aj obsah dokumentov, do ktorých je možné verejne nahliadať, je všeobecný, bez detailov.
Nepoznali zákon, nepodali priznania
Predseda parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Boris Susko (Smer-SD) portálu SITA.sk povedal, že sa pracuje na čo najrýchlejšom zverejnení dokumentov. Predpokladá, že by sa tak mohlo stať do týždňa. „Neviem však dať za to ruku do ohňa. Máme technické problémy, ktoré sa týkajú preklápania do systému,“ vysvetlil.
Podľa Suska veľa ľudí ani nevedelo, že sa stali verejnými funkcionármi zo zákona. Išlo aj o také o osoby, ktoré sa stali členmi dozorných a správnych rád menovaných štátom. Mnohí ľudia vo funkciách preto oznámenie o svojich majetkoch parlamentnému výboru neposlali.
„Museli sme voči všetkým začať konania, dotknuté osoby sa museli vyjadriť. To znamená, že aj predkladanie oznámení sa veľmi naťahovalo. Oznámenia sa podávali až niekedy na jeseň 2020,“ uviedol poslanec.
Tri administratívne sily a tisícky dokumentov
Na spracovanie dokumentov mala vplyv tiež pandémia a karanténa zamestnancov. „Máme na to tri administratívne sily. Plus k tomu boli technické problémy. Je rozdiel naskenovať päťsto alebo tritisíc oznámení,“ priblížil Susko.
Kancelária parlamentu sa podľa poslanca snaží, aby sa zverejňovanie oznámení za rok 2020 znovu nenaťahovalo. „Snažíme sa to riešiť tak, aby sme nahrávanie dokumentov vedeli zabezpečovať aj externe. Dúfam, že aj verejní funkcionári budú podávať priznania lepšie,“ dodal.
Bez konkrétností a hlbšej kontroly
Oznámenia o majetkoch politikov určené na zverejnenie sú nekonkrétne. Popri príjme z verejnej funkcie ľudia vidia, že politik má dom, chatu, obraz, auto, pozemky či hypotéku, ale bez detailnejšieho opisu.
Počiatkovu vilu vo francúzskom Cannes sa koalícii stále nepodarilo zoštátniť
Rovnako zvláštna je aj kontrola oznámení. Parlamentný výbor neskúma, či údaje v dokumentoch sedia.
Podľa Suska sa kontroluje každé jedno majetkové priznanie. „Samozrejme, nekontrolujeme ich vecne, lebo ich nemáme s čím porovnať. Ale kontrolujeme to minimálne v tom, či sú vyplnené všetky kolónky a či si neodporujú. Robia to však tri pracovníčky, preto to aj tak dlho trvá,“ povedal.
Niečo sa robí a všetci vieme, že sa nerobí nič
Podpredseda ústavnoprávneho výboru parlamentu Alojz Baránik (SaS) hovorí, že majetkové priznania nie sú všeliek na to, čo chceme dosiahnuť. „To znamená väčšiu čistotu vo verejnom živote. Sú oveľa účinnejšie nástroje ako majetkové priznania,“ povedal Webnovinám. Nesústreďoval by sa preto len na oznámenia o majetkových pomeroch.
Za účinnejší nástroj považuje efektívne trestné stíhanie. Poslanec tvrdí, že sú oveľa vyspelejšie krajiny so staršou demokraciou a perfektne fungujúcim právnym štátom a administratívou, kde vôbec nie sú majetkové priznania. Keď niekto niečo ukradol a má z toho neprimerané majetky, tak treba takého človeka stíhať za korupciu.
Rok 2020 priniesol viac dedičských konaní. Odborníci sa zhodujú, že súdiť sa pri nich neoplatí
„Má fungovať trestné stíhanie, ale my všetci vieme, ako u nás dvanásť rokov fungovala polícia. Prokuratúra bola vo vrecku politikov, ktorí kradli. Najväčší politickí zlodeji sa stretávali s generálnym prokurátorom, tam sa vysmievali celému národu a pritom si kľudne podávali majetkové priznania. Na čo to je? Celé je to len zásterka na to, aby sa povedalo, že sa niečo robí, a pritom vieme, že sa nerobí nič,“ povedal Baránik.
Inšpirácia v zahraničí
Nová vláda sa zaviazala, že zlepší pravidlá a odpolitizuje kontrolu majetkov verejných funkcionárov. Zrejmé by mali byť aj prírastky ich bohatstva. Vzniknúť by mal aj nezávislý úrad, ktorý bude majetkové priznania kontrolovať. Aké konkrétne právomoci bude mať, nie je ešte známe.
Nadácia Zastavme korupciu uviedla, že vo Francúzsku výborne funguje tzv. úrad pre transparentnosť vo verejnom živote, kde nejasnosti posudzujú nezávislí odborníci mimo politického diania.
Mestá a obce budú môcť predávať svoj majetok, poslúži im na to komunálny bazár
„Ak sa Francúzmi inšpirujeme, bude to znamenať, že majetkové priznania si už nebudú kontrolovať politici navzájom, ale budú to robiť nezávislí odborníci. Kontrola už nebude prebiehať formálne, ako to bolo doteraz, ale hĺbkovo, plus proces bude digitálny. Konflikt záujmov sa už nebude riešiť v parlamentných výboroch, ale na nezávislej pôde úradu,“ napísala nadácia na sociálnej sieti.
Kto kontroluje kontrolórov
Poslanec Susko považuje za problematické, ako by sa robila kontrola majetkov novým úradom. „Je to veľmi diskutabilné, lebo úradníci, ktorí podliehajú štátnej moci, by kontrolovali volených funkcionárov,“ argumentoval.
Prokurátori neuvádzajú svoj príjem z funkcie a ani odmeny, Transparency žiada rozšíriť dáta
Poslanec Baránik si položil otázku, kto by kontroloval takýto novozriadený úrad. „To je historická filozofická otázka, kto kontroluje kontrolórov. Musí tam byť nejaký systém bŕzd a protiváh. Vždy je možné všetko nejako obísť,“ poznamenal. Podľa neho sa však nedá obísť, že moci majú byť nezávislé, či už súdna a výkonná alebo zákonodarná, ktorá má všeobecnú kontrolnú právomoc.