Malá novela autorského zákona reaguje na európsku smernicu

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Kladivko
Foto: SITA/AP

BRATISLAVA 20. februára (WEBNOVINY) – Zmeny lehôt ochrany práv k zvukovým záznamom sú hlavným cieľom návrhu novely autorského zákona, ktorý do pripomienkového konania predložilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (MK SR).

Ministerstvo vypracovalo návrh novely zákona o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) najmä z dôvodu zapracovania smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ z 27. septembra 2011 o lehote ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich práv do nášho práva.

Navrhuje sa tiež doplniť noviny do výpočtu diel, na ktoré sa ako súborné diela vzťahujú autorské práva. Návrh sa dá pripomienkovať do 8. marca.

Smernica predlžuje lehoty ochrany práv výkonného umelca a práv výrobcu zvukového záznamu umeleckého výkonu z pôvodných 50 rokov na 70. Ako vyplýva z dôvodovej správy k návrhu novely, v súčasnosti práva výkonného umelca trvajú 50 rokov od podania umeleckého výkonu.

Umelcom sa predĺži ochrana práv

Hudba, klasicka, noty
Foto: blogs.skokielibrary.info Foto: blogs.skokielibrary.info

Táto lehota ostáva zachovaná, predlžuje sa však v prípade, ak bol umelecký výkon zaznamenaný na zvukový záznam. Ochrana práv výkonného umelca sa predlžuje na 70 rokov od vydania alebo od prvého verejného prenosu zvukového záznamu umeleckého výkonu, ak bol umelecký výkon takto zaznamenaný.

“Dôvodom tejto úpravy je to, že výkonní umelci vo všeobecnosti začínajú kariéru v mladosti a súčasná lehota ochrany 50 rokov uplatniteľná na záznam ich umeleckých výkonov často nechráni ich výkony ani počas celej dĺžky ich života. Okrem toho výkonní umelci nie sú často schopní zabrániť nevhodnému použitiu svojich výkonov, ku ktorému môže dôjsť ešte počas ich života, alebo také použitie obmedziť,“ uvádza sa v dôvodovej správe.

Rovnako sa predlžuje lehota ochrany práv výrobcov zvukových záznamov. “Aj naďalej platí, že práva výrobcov zvukových záznamov trvajú 50 rokov od vyhotovenia zvukového záznamu. Ak bol však zvukový záznam vydaný, resp. ak došlo k verejnému prenosu takéhoto zvukového záznamu, ochrana sa predlžuje na 70 rokov,“ vysvetľuje MK SR v dôvodovej správe.

V súvislosti s predĺžením lehoty ochrany sa zavádza nové právo výkonného umelca, a to právo na dodatočnú odmenu.

“Toto povinne kolektívne spravované právo prináleží výkonnému umelcovi za každý celý kalendárny rok, ktorý nasleduje po 50. roku odo dňa prvého oprávneného vydania, alebo, ak k vydaniu nedošlo, od prvého oprávneného verejného prenosu zvukového záznamu umeleckého výkonu.“

V súvislosti s tým sa má tiež zaviesť povinnosť výrobcu zvukového záznamu vyčleniť na dodatočnú odmenu 20 percent z celkových príjmov získaných v priebehu predchádzajúceho roka za použitie záznamu umeleckého výkonu.

Riešenie problémov s licenciami

černák and sudy and spis
Foto: SITA/Jozef Habočík

Navrhovaná právna úprava rieši problémy uzatvárania licenčných zmlúv, ktoré priniesla prax, najmä povinnosť ich uzatvárania v písomnej forme, čo podľa MK SR “nezodpovedá aktuálnym požiadavkám na uzatváranie licenčných zmlúv v digitálnej ére“.

Odstraňuje sa povinná písomná forma licenčných zmlúv, s výnimkou výhradnej licencie, hromadnej licenčnej zmluvy, kolektívnej licenčnej zmluvy a zmluvy na vydanie diela pri neperiodických publikáciách.

Navrhované zmeny medzi iným zavádzajú osobitný koncept ponuky licencie jednostranným právnym úkonom, ktorý smeruje voči neurčitým osobám, čo umožní využívanie tzv. verejných licencií a uzatváranie licenčných zmlúv špecifickými spôsobmi (napr. shrink-wrap). Cieľom ďalších zmien je odstrániť nejasnosti vo výklade týkajúce sa sporov o určenie obsahu licenčnej zmluvy.

Z európskej smernice sa navrhuje aj rozšírenie výnimky na rozmnoženiny diel bez súhlasu autora a bez povinnosti uhradiť autorovi odmenu. V súčasnosti môžu kópie na vzdelávacie, alebo vedeckovýskumné účely robiť bez súhlasu autora podľa autorského zákona iba knižnice a archívy. Návrh novely túto výnimku rozširuje aj na múzeá a galérie.

Autorské práva by mali mať aj noviny

Noviny, turecko
Foto: SITA/AP

Ako ďalej vyplýva osobitnej časti dôvodovej správy vyplýva “do výpočtu diel, ktoré možno považovať za súborné diela ako predmety autorského práva sa dopĺňajú noviny“.

Dôvodom je, že obsahom novín môžu byť tak predmety chránené autorským právom (nezávislé diela), ako aj predmety, na ktoré sa ochrana autorského práva nevzťahuje, medzi ktoré zaraďuje MK SR napríklad denné správy, informácie a ďalšie.

“Ak sú predmety, na ktoré sa ochrana autorského práva nevzťahuje, súčasťou súborného diela (napr. novín), autorský zákon priznáva ochranu celému tomuto súbornému dielu. Autor súborného diela má teda právo udeľovať súhlas na každé použitie diela, vrátane vyhotovenia rozmnoženiny súborného diela alebo jeho časti,“ píše sa v návrhu s tým, že to podporujú aj rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie.

Jednou z priorít ministra kultúry je príprava úplne nového autorského zákona. Keďže autorský zákon je jeden z najzložitejších zákonov, MK SR do legislatívneho procesu nový zákon predloží najskôr v druhej polovici tohto volebného obdobia, tak aby mohol byť účinný v roku 2015.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať