Odborová centrála vždy dosiahla viac vyjednávaniami ako nátlakovými akciami. Pre agentúru SITA to povedala politologička Darina Malová z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Reagovala tak na možné verejné protesty odborov.
Minimálna mzda je vždy kontroverzná
Tie nevylúčil prezident Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR Marián Magdoško po prerušení sociálneho dialógu pre spory o výške minimálnej mzdy na budúci rok.
Šéf odborárov Magdoško pripustil pre minimálnu mzdu verejné protesty
Malová uviedla, že otázka minimálnej mzdy je pravidelne kontroverznou témou a o jej výške napokon vždy rozhodla vláda, lebo sa nepodarilo nájsť dohodu medzi sociálnymi partnermi.
„Tento vývoj nie je atypický. Treba zdôrazniť, že KOZ a vedenia jednotlivých odborových zväzov reprezentujúce početnejšie skupiny zamestnancov mali vždy blízko k strane Smer-SD. V tejto situácii nevieme, do akej miery ide o politický ‚trucpodnik‘. Akonáhle by odbory začali robiť verejná nátlakové akcie, znamenalo by to, že je za tým istá politizácia,“ zhodnotila Malová.
Prerušili sociálny dialóg
Magdoško v utorok 25. augusta pre agentúru SITA o konaní verejných protestov povedal, že „je to možné“. Vyjadril sa tak po tom, čo predstavitelia odborov v pondelok 24. augusta opustili rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady SR a prerušili sociálny dialóg po sporoch o výške minimálnej mzdy.
Krajniakovi hrozia odvolávaním aj poslanci zo Smeru-SD, odborárov vraj arogantne odignoroval
Šéf odborovej centrály v rozhovore pre agentúru SITA odmietol, že by odchod odborárov z rokovania tripartity mal politické súvislosti, pretože KOZ má bližšie k opozičnej strane Smer-SD. „Nie, toto odmietam,“ povedal.
Minister práce sa so zamestnávateľmi nakoniec dohodol, že sa minimálna mzda od začiatku budúceho roka zvýši zo súčasných 580 eur na 623 eur. Odborári presadzovali sumu 656 eur, ako to predpokladá súčasné znenie zákona o minimálnej mzde.
