Ktorý výsledok z minulej motokrosovej sezóny si najviac ceníte a prečo?
Najväčší výsledok v minulej sezóne som urobil na majstrovstvách sveta triedy MX3 v Šenkviciach, kde som skončil celkovo tretí. Tak isto mimoriadnym úspechom pre celý slovenský motokros bolo aj 3. miesto nášho družstva na ME družstiev v Bulharsku (Sevlievo, pozn.). To bol tiež výnimočný úspech, z ktorého máme všetci, čo sa okolo slovenského motokrosu krútime, veľkú radosť. Ten senzačný bronz z Bulharska asi naša široká športová verejnosť ani nedocenila. Mnohí ľudia o ňom ani nevedia. Je to škoda, lebo je to historický výsledok. Taký doteraz žiadne slovenské družstvo na ME nedosiahlo.
Historické 3. miesto ste vybojovali v mimoriadne silnej konkurencii špičkových družstiev z Holandska, Talianska, Francúzska či Slovinska. Ako sa vám to podarilo?
Prialo nám šťastie (smiech). Mali sme veľa športového šťastia, ukázali sme svoje jazdecké umenie a najmä nezostali sme zapadnutí v blate ako ostatní veľkí favoriti týchto pretekov (smiech). Veľmi nám pomohlo to, že na trati bolo veľmi veľa blata. Počas pretekov začalo husto pršať a Bulhari trať tesne pred pretekami ešte poliali… Aby sa vraj neprášilo (smiech). Takže niektorí jazdci v tom blate zapadli, kým nám sa to podarilo prejsť – a s veľkým šťastím sme sa dostali do cieľa. Aj preto sme boli celkovo tretí.
Minulú sezónu ste urobili všetko tak, ako ste si predsavzali? Podarilo sa vám splniť všetky výkonnostné plány a ciele? Alebo máte v niečom ešte rezervu a nesplnenú túžbu?
Aby som pravdu povedal, s minulou sezónou nie som spokojný, lebo sa mi nedarilo najmä na majstrovstvách Česka v triede MX3. Tam som mal dosť veľa smoly. Postihli ma nejaké zranenia – a keď som bol zdravý, zradila ma zasa motorka. Niekoľko dobre začatých podujatí som nemohol dojazdiť, lebo sa mi pokazila motorka… To sa v našom športe stáva. Poruchy techniky k nemu patria. Na Slovensku sa mi darilo dobre, lenže u nás doma je oveľa slabšia konkurencia ako povedzme v Česku, respektíve inde v zahraničí. Slovenský šampionát sa s pretekami v Čechách nedá porovnať. Absolútne nie.
Prečo sa nedá porovnať konkurencia na majstrovstvách Slovenska v motokrose s republikovým šampionátom v Česku? V čom je podľa vás ten najväčší rozdiel medzi oboma seriálmi pretekov?
V prvom rade v počte pretekárov, potom v ekonomickom zázemí jednotlivých tímov a tiež v technickom parku, čiže v kvalite motocyklov, na ktorých naši rivali štartujú… A samozrejme aj v servise okolo motoriek a jazdcov. Na štartovaciu rampu každého súťažného kola majstrovského podujatia sa môže postaviť 40 jazdcov. To je maximum, ktoré môže vo finálových pretekoch štartovať. V Čechách, kde má motokros dlhoročnú a bohatú tradíciu, chodilo na preteky oveľa viac motocyklistov ako bola kapacita rampy. Preto sa pred 40-členným finále musela jazdiť aj dvojkolová kvalifikácia. Najmä na začiatku sezóny, keď všetci boli zdraví a aj motorky mali v poriadku, bol na pretekoch poriadny nával. Postupne ako bežala sezóna sa však štartovné pole preriedilo a ku koncu súťažného ročníka už nebolo treba robiť kvalifikáciu. Už nás chodilo menej ako štyridsať. Niektorí sa zranili, iným zasa odišla technika.
Kto vás priviedol k motokrosu a prečo ste si zo všetkých športov vybrali práve terénne preteky motocyklistov?
Otec, keď bol mladý, rekreačne jazdil. Aj moji dvaja strýkovia, čiže otcovi bratia, jazdili. Oni dvaja dokonca aj súťažne. Otec iba tak rekreačne a amatérsky. To bolo v čase, keď sa motokros ešte jazdil v takých špičkových kluboch ako bola Dukla Martin, Dukla Banská Bystrica, či Považská Bystrica. Preto motokros bol u nás – v rodine Kohútovcov – i v celej našej kysuckej dedine Rudina veľmi obľúbený. Na Kysuciach a Orave sa motokrosu venujú chlapci od malička. Už aj môj mladší brat začína jazdiť, hoci má ešte iba 13 rokov (smiech).
Pamätáte si ešte na svoje absolútne prvé preteky a viete, na ktorom mieste ste v nich skončili?
Moje prvé preteky boli asi tie, ktoré som išiel vtedy, keď som mal približne desať rokov. Pamätám si, že to boli preteky na Myjave. Ale umiestnenie na nich si už nepamätám. To bolo už dávno (smiech). Pamätám si však moje prvé pódiové umiestnenie na pretekoch v Nižnej na Orave, kde som tiež ako desaťročný skončil tretí v kubatúre do 85 ccm. Jazdil som na Honde 85, ktorou ma ten rok prekvapili moji rodičia. To si už pamätám, lebo to bol môj prvý veľký úspech, ktorý mi dodal veľkú chuť do ďalšieho tréningu (smiech). Ako 14-ročný som potom pokračoval v Centre talentovanej mládeže a otec bol mojim prvým sponzorom, poradcom i trénerom. Povzbudzoval ma, kritizoval, radil, usmerňoval. Robil všetko preto, aby som bol dobrý. Chcel, aby som bol lepší ako on a jeho bratia – moji strýkovia (smiech).
Na ktoré súťaže alebo preteky zameriate svoju pozornosť v novej sezóne, ktorá sa na Slovensku tradične začína prvomájovými pretekami na myjavskom Kamennom kopci?
V prvom rade sa budem usilovať jazdiť tak, aby sa mi vyhýbali zranenia… Najmä tie vážne. Samozrejme, chcem sa presadiť v seriáli majstrovstiev Česka, lebo náš medzinárodný motokrosový klub LR Cosmetic-ADOS KTM Team má sídlo v Čechách – a aj hlavného sponzora máme spoza rieky Morava. Budem jazdiť v triede MX2 a pri konečnom bilancovaní sezóny 2012 by som rád skončil do 3. miesta. To je môj hlavný cieľ, pokiaľ ide o český republikový šampionát. A na majstrovstvách Slovenska chcem naďalej patriť k absolútnej špičke, aby som sa znova dostať do reprezentačného družstva pre majstrovstvá Európy tímov, kde budeme obhajovať minuloročný bronz z bulharského Sevlieva.
Zažili ste pri motokrose taký pád, na ktorý budeme celý život spomínať? Máte za sebou takúto nepríjemnú situáciu? Ako to všetko napokon dopadlo?
Najväčší môj pád som zažil na jar 2010 pri tréningu doma – na domácej trati v Rudine. Pri ňom som utrpel silný otras mozgu, vykĺbil som si rameno, poškodil lakeť, rozlámal lopatku a porušil nervy i svaly na rukách! To bol naozaj krkolomný pád. Stalo sa mi to pri bežnom tréningu na trati, ktorú som veľmi dôverne poznal. Veď som na nej trávil veľmi veľa času. To bol hotový horor. Dlho som sa z tých zranení, ktoré som pri ňom utrpel, liečil a veľa súťažných akcií mi počas tejto mojej nútenej pauzy ušlo. Ak to spätne zrekapitulujem, tak prakticky celú sezónu 2010 som musel vynechať.
Hoci už viac rokov s reprezentačným kolegom Tomášom Šimkom jazdíte za medzinárodný tím, ktorý má sídlo v Čechách, veľa času počas roka trávite na Slovensku. Kde všade trénujete? Na ktorých tratiach sa chystáte na svoje najdôležitejšie preteky v tom – ktorom súťažnom ročníku?
Je to pravda. Naozaj veľa času trávim na Slovensku, kde pravidelne trénujem. Na Kysuciach a po okolí máme veľa dobrých a kvalitných terénov, kde sa dá jazdiť. Na nich sa dokážem dobre pripraviť. Iba vtedy, keď potrebujem trénovať na pieskových podkladoch, sa pravidelne presúvam za rieku Morava. Pieskové podklady v motokrosových areáloch sú v Čechách rozšírenejšie a kvalitnejšie udržiavané ako na Slovensku.
Zhováral sa Štefan Žilka
