Kedy ste sa dozvedeli, že by ste mohli spolu so Štefanom Svitkom štartovať na 33. ročníku prestížnej Rely Dakar, ktorá bude od 2. do 16. januára, vo farbách slovenského tímu Hant Logomotion Slovakia?
– Manažér tímu Hant Logomotion Ivan Figura už v lete sem – tam pri našich rozhovoroch spomenul túto možnosť. Ale iba tak nezáväzne. Viackrát tvrdil, že si ma vie živo predstaviť jazdiť v Argentíne a Čile. Vraj táto súťaž je ušitá presne na spôsob môjho jazdenia v teréne. Ale to bolo všetko. Ja som sústredil pozornosť na záver slovenského šampionátu v enduro, kde som mal šancu prvýkrát v kariére vyhrať triedu E1 a on naháňal peniaze na Rely Dakar. Pôvodne iba pre Štefana Svitka. Až koncom augusta prišiel s konkrétnou ponukou. Chcel, aby som išiel Rely Dakar namiesto neho. On bol prihlásený, lebo čakal, že sa Dakar vráti na klasickú africkú trať, z ktorej sa pre hrozby teroristických útokov musel v roku 2008 presunúť do Argentíny a Čile. Keď sa tak nestalo, nemal chuť štartovať v Južnej Amerike a prihlášku ponúkol mne. Ubezpečil ma, že sa cez svojich známych a priateľov pokúsi vybaviť u francúzskych organizátorov zmenu jazdca.
Verili ste, že sa to môže podariť?
Keby som neveril, tak by som do toho nešiel (smiech). Samozrejme, že som veril, hoci od môjho súhlasu veci nabrali rýchly spád a všetko okolo môjho prípadného štartu na Dakare bolo hektické a najmä to boli akcie, ktoré mali šibeničné termíny. Veď do 26. novembra, kedy sme súťažnú techniku naložili vo francúzskom prístave Le Havre, sme museli dať do poriadku Svitkovu motorku. Musel som začať zháňať všetko, čo na dvojtýždňovú rely v Južnej Amerike budem potrebovať. Oblečenie, technické vybavenie, náhradné diely, financie a všetko ostatné. Robil som to aj napriek tomu, že záležitosti okolo môjho štartu na budúcoročnom Dakare sa nevyvíjali tak, ako sme to pôvodne predstavovali…
Môžete byť konkrétny, v čom bol problém?
V prísnych predpisoch a pravidlách, ktoré organizátori chceli dodržať za každú cenu. Náš nápad s výmenou jazdca prišiel totiž viac ako tri mesiace po oficiálnom potvrdení prihlášok… Aj keď v motošporte sa za tri – štyri mesiace môže stať všeličo a pôvodný jazdec sa môže zraniť alebo ochorieť, Francúzi neradi menia zabehané pravidlá hry. Ani vtedy, keď ich o to požiada človek, ktorého dobre poznajú a vedia, čo dokáže. S našou iniciatívou sme sa natrápili viac ako dosť. Oficiálnu prihlášku mi potvrdil riaditeľ pretekov súťaže Etiéne Lavigne iba niekoľko dni pred nakladaním techniky v Le Havre.
Nebáli ste sa že Francúzi nedovolia meniť jazdca na poslednú chvíľu a vaša trojmesačná snaha sa minie účinku a vyjde navnivoč?
Kto sa bojí, nech nejde do lesa (smiech). Samozrejme, že myšlienky sme mali rôzne, ale keď sme sa dali bojovať, museli sme sa obracať. Museli sme všetko robiť tak, ako by sme na Dakare mali bez problémov štartovať. Nemohli sme predsa čakať tri mesiace so založenými rukami a potom, po povolení štartu, by sme sa mohli zblázniť od povinnosti, tréningu a najmä naháňania peňazí… V dnešnej ťažkej dobe práve tie financie sú najväčším problémom. Ešte aj dva týždne pred odchodom (28. decembra, pozn.) máme resty a nemáme všetko zariadené tak, ako by sme chceli. Ešte stále nám nejaké peniaze do naplnenia plánovaného rozpočtu chýbajú. Nechcite vedieť, koľko, lebo vám to nepoviem, ale je to pekná suma.
V polovici septembra ste rozbehli pomerne riskantnú akciu o štarte dvoch Slovákov na 33. ročníku Rely Dakar. V polovici novembra sa ju podarilo hlavne po úradnej stránke úspešne zrealizovať. Kto vám najviac pomohol pri tom, že v prvé dni nového kalendárneho roka nebudete chýbať na štarte Rely Dakar?
Pomohli nám kamaráti, ktorých poznáme zo súťaží. Veľa nám pomohol Andrej Žipaj, manažér tímu Jaroslava Katriňáka. Kontakty na Francúzov sme oživili aj zásluhou Balásza Szalaya z Maďarska, pomohli moji kamaráti z Francúzska. Čiže starí kamaráti, s ktorými vychádzam dobre, mi pomohli, aby som sa postavil na štart. Ich pomoc bola veľmi dôležitá… Vo chvíli ako bolo toto vybavené, museli sme riešiť súťažnú techniku. Museli sme dávať dokopy motorku KTM 690, na ktorej tento rok jazdil Štefan Svitko. Keďže on v januári skončil medzi motocyklistami na 13. mieste, budúci rok musí povinne štartovať na motorke s kubatúrou do 450 cc. Prvých dvadsať najrýchlejších jazdcov musí presedlať z púštnych rely špeciálov na menšie a výkonnostne slabšie motorky. Mňa sa tieto predpisy ako nováčika pretekov netýkajú, takže ja môžem jazdiť na Števovej motorke. Napokon to bol aj dôvod, prečo Ivan Figura už v lete hľadal parťáka k Števovi. Špeciálna motorka, ktorá nebola vôbec lacná, bola na Slovensku – a bolo by prepychom nevyužiť ju ešte aspoň na jeden Dakar. Najmä keď Števo musel ísť na úplne inom stroji.
V akom technickom stave bola motorka Štefana Svitka, na ktorej veľmi úspešne absolvoval tohoročný debut na Rely Dakar?
Motorka bola v takom stave, v akom s ňou prišiel v polovici januára do cieľa (smiech). Naozaj. Motor dostal poriadne zabrať. Veď na Dakare nie sú zriedkavosťou ani 800-kilometrové etapy. Števo sa v nich držal veľmi dobre, veď okrem spomínaného 13. miesta medzi motocyklistami, bol najlepší nováčik, bol druhý medzi amatérmi a druhý v triede nad 450 cc. A navyše motorku šetril tak, že ešte môže odjazdiť minimálne jeden Dakar. Klobúk dolu pred takým výkonom! Musím tiež poďakovať Ferovi Hostinskému a jeho synovi Thomasovi, ktorí sa po tom, ako som od Francúzov dostal súhlas, sa na techniku doslova vrhli a pomohli zreparovať celú motorku. Komplet sme ju rozobrali. Naozaj do poslednej skrutky. Urobili sme servis teleskopov, vymenili sme starý motor za nový. Ten starý motor sme zrepasovali a máme ho v rezerve, ak by nový nevydržal. Ale podľa mňa posledné povolené úpravy budeme ešte robiť po decembrovom príchode do Buenos Aires. Lebo všetko sa nestihlo dať do takej podoby, ako by sme chceli. Ja som však šťastný, že sme dokázali dodržať najmä tie najdôležitejšie termíny, ktoré boli pre mňa doslova šibeničné.
Kvôli bezproblémovému odovzdaniu súťažnej techniky ste v podstate na otočku absolvovali 1500 kilometrov do Le Havre a späť. S akými pocitmi ste sa z technického preberania súťažnej techniky vrátili?
Tých 1500 kilometrov do Francúzska a späť sme absolvovali kvôli oficiálnemu odovzdaniu techniky a namontovaniu navigačných prístrojov na ňu. Stálo to však za to… Aspoň teraz už viem, že v januári budem štartovať na Rely Dakar 2011. Šance na to sú momentálne päťdesiat na päťdesiat. Bol som milo prekvapený z toho, ako rýchlo a bez problémov prebiehalo technické odovzdávanie motocyklov a sprievodného vozidla. Čakal som, že to bude zložitejšie. Hneď pri prvej kontrole mi vydali doklady aj so štartovným číslom 123, ktoré si ľahko zapamätám (smiech). Takže od 26. novembra oficiálne figurujem medzi účastníkmi januárovej súťaže Rely Dakar v Argentíne a Čile.
To znamená, že teraz sa už môžete venovať kondičnej príprave, relaxu a rodine? Alebo máte iný program do odchodu na Rely Dakar?
Samozrejme, vo chvíli, keď som dostal správu, že moju prihlášku Etiéne Lavigne potvrdil, spadlo zo mňa bremeno, ktoré ma ťažilo. Opadol ten veľký stres, v ktorom som v poslednom období žil. Keď som to mal isté, že na Dakare budem, začal som ešte intenzívnejšie zabezpečovať potrebnú výbavu. Mechanické veci, náhradné diely, pracovné nástroje, oblečenie, technické vybavenie sprievodného vozidla a servis k nemu. Takže tie dva týždne, ktoré budem ešte doma, by som rád venoval príprave. Chcem behať, trénovať. Prioritné bolo odovzdanie techniky na zámorskú loď.
Kedy sa s ňou opäť zvítate na juhoamerickom kontinente? Kedy za ňou letíte do Argentíny?
Ak sa nič nezmení, odísť by sme mali niekedy okolo 28. decembra.
Čo chcete do odchodu do Južnej Ameriky doma ešte stihnúť?
V rámci prípravy musím zabezpečiť moje veci, čo tam budem potrebovať. Musím zohnať peniaze v takom objeme, v akom je plánovaný rozpočet. Slovenská účasť na Rely Dakar 2011 je obrovským projektom, ktorý sa nie vždy stretol s pochopením na tých miestach, kde sme hľadali pomoc. Spolu s nami dvoma idú aj dvaja mechanici František Hostinský so synom Thomasom. Mladší Hostinský stále jazdí enduro a country cross, takže vie, čo funkcia technika na takej náročnej súťaži predstavuje, čo si od nás všetkých vyžaduje. Chcem sa venovať aj kondičke. Mám v pláne chodiť behať, posilňovať, plávať. A najmä chcem do Južnej Ameriky odísť s pokojnou hlavou, aby aj rodina bola v pokoji. Budem sa usilovať, aby moja psychika bola vyvážená. Lebo taká ťažká súťaž je aj vecou chladnej hlavy, dobrých nervov a odhodlania. Budem na sebe pracovať až do poslednej chvíle, lebo viem, že potom sa môžem do sýtosti povoziť na motorke. Na to sa najviac teším (smiech). Priamo na trati Rely Dakar, čo bolo mojím životným snom.
Ako sa na plnenie tohto vášho odvážneho životného sna prakticky na prahu štyridsiatky pozerá vaša manželka a vaša rodina?
Som rád, že moja rodina, manželka Zuzka a deti ma v tomto podporovali zo všetkých síl. Najmä manželka je teraz spokojná, že sa mi tento sen pomaly plní. Ju však potešilo aj to, že motorka je už na ceste do Južnej Ameriky a ja po dlhých víkendoch, ktoré som obetoval enduru, som konečne dlhšie doma. Nejazdím na motorke, lebo ju už doma nemám. Navyše v týchto dňoch panuje na Považí už pravá zima s mrazmi a snehom.
Na snehu sa nedá jazdiť na súťažnej enduráckej motorke?
Samozrejme, že dá. Sneh by mi pri tréningu neprekážal. Na snehu sa dá jazdiť s klincami na kolesách. To by pre mňa nebol problém. Horšie je, že teraz fúka silný vietor a na trénovanie v teréne, je už naozaj zima. Už to nie je vozenie pre radosť, už by to boli ťažké galeje… Radšej sa budem chystať pod strechou a v teple, aby som neochorel. Preto väčšinou posilňujem, chodím plávať, behám, udržujem sa v kondícii, ako môžem a viem.
Koľko času z tej prípravy ste venovali jazdeniu na súťažnej motorke KTM 690? Zvykli ste si už na ňu, na jej hmotnosť a výkonnosť?
Na Števovej motorke som do jej odchodu do dejiska Rely Dakar stihol jazdiť iba hodinu v terénoch v okolí Považskej Bystrice. Testoval som nový motor a hľadal technické detaily, ktoré bolo treba ešte do jej naloženia na loď odstrániť.
Ako sa vám páči? Bude to dobrý stroj na to, aby ste v jeho sedle prešli krížom – krážom cez Argentínu a Čile?
Ťažko povedať… Nemám skúsenosti s podobnou mašinou. Je to parádna výletná motorka na vozenie po Slovensku (smiech). Ale ako bude jazdiť v piesku a púšti Atacama, to neviem povedať… Je rozdiel, keď musíte na motorke prejsť za deň až osemsto kilometrov, a keď jazdíme v enduro iba sto kilometrov za deň. Samozrejme, že oproti endurovej motorke je to rozdiel. Na mojej enduro motorke inak jazdím ako budem na tejto 690-tke jazdiť v Južnej Amerike. Tento rok som súťažil na 250 cc štvortakt, čo je najslabšia kubatúra v enduro a na staré kolená som vyhral triedu E1, čo sa mi doteraz nikdy nepodarilo. Medzi medailistami som bol často, ale najvyššie som sa dostal až tento rok, keď s endurom pomaly už končím. Návyky z endura prispôsobím hmotnosti a veľkosti tejto motorky. Skúsim z nej vyťažiť všetko, na čo bola postavená. Viem, že terény, ktoré som bol zvyknutý jazdiť dvojkou alebo trojkou, teraz pôjdem štvorkou alebo päťkou. Chvíľu mi to potrvá, kým sa na tie rozdiely zvyknem.
Aké máte skúsenosti s jazdou v piesku a v rozľahlých púštnych oblastiach ako budú v Argentíne a Čile?
Bol som už v Čile, kde sme jazdili Šesťdňovú. Približne jednu desatinku krajiny a terénu trochu poznám. Ale ten piesok a rozľahlé púštne oblasti budú pre mňa novinka. Samozrejme, hneď ako som dostal ponuku ísť na Rely Dakar, oslovil som Jaroslava Katriňáka, s ktorým som spolu dlhé roky jazdil mnohé veľké preteky. Pýtal som sa ho na skúsenosti, ktoré na Dakare nazbieral. Veci som konzultoval aj so Števom Svitkom a Ivanom Figurom. Zbieral som informácie všade, kde sa len dalo. Myslím si, že teoreticky som na Rely Dakar pripravený pomerne dobre.
Bude pre vás novinkou aj navigácia a jazda podľa podrobného itinerára tzv. rolbooku, na ktorom je úplne detailne rozkreslená každá etapa Rely Dakar?
Pokiaľ ide o navigáciu, tak sa musím priznať, že približne dva – tri týždne zisťujem, ktorá škatuľka na čo je (smiech). Posledné týždne pred nakladaním techniky som riešil aj tento problém. Konzultoval som to aj s Jarom Katriňákom, Ivanom Jakešom, Števom Svitkom i Ivanom Figurom. Tieto veci sa učím prakticky za pochodu. Verím, že keď na tej motorke vybehnem do terénu, že podľa toho podrobného rolbooku sa budem vedieť orientovať. Že sa tam nestratím (smiech). Nejaké vedomosti už o tom všetkom mám, navyše od Jaroslava Katriňáka, Ivana Jakeša a Olivera Bražinu, ktorí Dakar už jazdili, mám informácie, že by som to mal zvládnuť… Tvrdili mi, že základnú navigáciu sa naučím veľmi rýchlo, ale ostatné jej finesy by som nepochopil ani za päť rokov. Presne toľko sa to vraj učili špičkoví jazdci, ktorí v súčasnosti na Dakare tvrdia muziku a jazdia na čele. Takže určitý rešpekt z tej navigácie mám, ale idem do toho. Vedomosti o navigácii budem zbierať počas jednotlivých etáp.
Ako ste na tom po jazykovej stránke? Ako budete na Rely Dakar komunikovať so súpermi a organizátormi tejto najťažšej motoristickej súťaže?
Nemecky sa dohovorím, lebo niekoľko rokov som jazdil majstrovstvá Nemecka v enduro a country crose, ktoré som dvakrát vyhral. Anglicky rozumiem a mám za sebou aj krátky kurz španielčiny, ktorý som absolvoval v rámci prípravy na Šesťdňovú, ktorú som išiel v Jarom Katriňákom a Jánom Hrehorom v Čile. Takže by som sa nemal v Argentíne a Čile stratiť. S motocyklistami sa určite dohovorím. Keď to nepôjde inak, tak aj rukami a nohami (smiech).
Štefan Svitko, ktorý je od vás o jedenásť rokov mladší, svoj tohoročný debut premenil na výborné 13. miesto medzi motocyklistami. Na čo si pri svojej dakarskej premiére trúfa pretekár, ktorý v kariére 14-krát absolvoval Medzinárodnú šesťdňovú motocyklovú súťaž a ako jediný Slovák v histórii bol dvakrát členom víťazného klubového tímu na tejto populárnej motocyklovej olympiáde?
Ťažko teraz hovoriť o nejakých veľkých alebo smelých ambíciách (smiech). Motorka, ktorú sme rozobrali do poslednej skrutky, je výborná na jazdenie po Slovensku. Neviem však, čo urobí so mnou v pieskoch a terénoch, ktoré sú v Čile a Argentíne. V Čile som síce absolvoval Šesťdňovú, ale to bol iný štýl súťaže. Už som spomínal, že Rely Dakar je pre mňa splnením sna, ale bude to pre mňa veľmi náročná skúška. Sám neviem, ako sa s touto výzvou popasujem, ale urobím všetko preto, aby som zdravý a celý došiel do cieľa v Buenos Aires. Ak sa mi to podarí, bude to pre mňa ako totálneho debutanta najväčšie víťazstvo.
Prekvapilo vás niečo v poslednom období vo vašej športovej kariére alebo v súkromí?
Najviac ma prekvapilo to, že slovenský šampionát v enduro som vyhral až teraz, takpovediac na staré kolená. Keď som v minulosti súťaženie bral oveľa vážnejšie, končil som síce na medailových priečkach, ale nie na najvyššej. Teraz, keď jazdím už iba pre potešenie, vyhral som triedu E1. Dokonca v konkurencii oveľa mladších a perspektívnejších pretekárov, ktorí všetky podujatia majstrovstiev SR jazdia oveľa razantnejšie ako ja. Víťazstvo v konečnom poradí ma veľmi milo prekvapilo. Už som to naozaj nečakal, ale vyšlo to (smiech). Možno práve preto, že tohoročné preteky som si iba užíval a víkendovými súťažami som si v podstate ako podnikateľ krátil voľný čas.
Na druhej strane, čo vás zaskočilo, alebo našlo nepripraveného napríklad v súvislosti s vašou účasťou na Rely Dakar 2011?
Štartovať na Rely Dakar v slovenských farbách je určite perfektná reklama pre celý náš šport, pre celú našu krajinu. Aspoň takto to vnímam ja. Škoda, že to takto nevnímajú aj niektorí partneri, na ktorých sme sa obrátili o pomoc… Nie všade nám pomohli, ale tých sponzorov a partnerov, u ktorých sme našli ústretovosť a pochopenie, si veľmi vážime. Im patrí vďaka, že na motorkách so slovenskou trikolórou pôjdu dvaja jazdci, ktorým budú servis zabezpečovať dvaja mechanici. Slovensko tak početné zastúpenie na Rely Dakar ešte nikdy v histórii nemalo. Som rád, že môžem byť súčasťou tímu Hant Logomotion Slovakia. Všetci v tíme urobíme všetko pre to, aby naši mecenáši, sponzori a partneri boli spokojní. Najlepšie však bude, keď s našimi výkonmi budeme spokojní my – jazdci. Bude to ťažké, ale kožu lacno nepredáme. Obaja so Štefanom sme toho v enduro dosť preskákali, takže obaja také preteky ako Rely Dakar považujeme za veľkú životnú výzvu.
Zhováral sa Štefan Žilka
