BRATISLAVA 10. júna (WEBNOVINY) – Z detektívnych seriálov a prostredia kriminalistiky do vysokých poschodí politiky vyšplhal na Slovensku prístroj polygraf, ľudovo nazývaný detektor lži. Dostal ho tam šéf opozičných Obyčajných ľudí Igor Matovič.
Najprv vo februári 2012 pred parlamentnými voľbami chcel od predsedov strán KDS a OKS, ktoré pôvodne mali svojich ľudí na kandidátnej listine jeho hnutia, aby s ním išli na detektor lži, či niekedy zobrali úplatok. Výsledkom tejto Matovičovej aktivity bolo, že vyše tridsať ľudí z kandidátky odišlo.
Matovič potom v polovici februára 2012 sám absolvoval vyšetrenie na detektore lži v Londýne u Dona Cargilla z britskej spoločnosti NADAC. Matovič záporne odpovedal na otázky, či vzal, dal, alebo mu niekto ponúkol reálny úplatok alebo či pri dovoze tlačiarenského stroja ukrátil štát na cle alebo daniach.
Matovič najnovšie odpovedal na otázky o Procházkovi
Aktuálne sa Matovič k detektoru lži vrátil v súvislosti so svojim obvinením zakladateľa strany Sieť Radoslava Procházku, že ešte ako prezidentský kandidát chcel od Matoviča v jeho novinách platiť svoju propagáciu čiastočne v hotovosti, bez potvrdenia, teda načierno.
Dôkazy nemá, Procházku vyzval, aby sa podrobil vyšetreniu na detektore lži. Na Matoviča zareagoval denník Nový čas, ktorý obom politikom navrhol, aby sa podrobil polygrafickému vyšetreniu, ktoré noviny sprostredkujú – vyšetrením prešiel Matovič.
Financovanie kampane Procházku je podozrivé, útočí Matovič
Matovič odpovedal na detektore lži na tri otázky. „Vyjadril sa Radoslav Procházka pri snahe platiť za inzerciu bez dokladu v duchu – veď aj tak to nemá šancu nikto nikdy skontrolovať?“ jeho odpoveď znela áno.
Matoviča sa pýtali aj na to, či chcel Radoslav Procházka zaplatiť 50 až 90 percent za inzerciu bez dokladu. Jeho odpoveď bola tiež áno. Záporne odpovedal na to, či vydieral Radoslava Procházku tým, že urobí k tejto téme tlačovku, pretože meškali s faktúrou.
Otázky pripravuje polygrafológ
Vyšetrenie na detektore lži má svoje presné pravidlá a tie sa vzťahujú aj na položené otázky. „Odpovede subjekta (testovanej osoby) závisia od konkrétnej polygrafologickej testovej techniky. Počas testu sa kladú otázky, na ktoré sa odpovedá aj ‚áno‘ aj ‚nie‘. Avšak na relevantné (kľúčové) otázky týkajúce sa vyšetrovanej témy sa odpovedá vždy odpoveďou ‚nie‘,“ vysvetlil pre Webnoviny Martin Medvecký z Argo-A Security EÚ, ktorá je predstaviteľom Chicago Polygraph Institute na území Európskej únie a riadi sa jeho polygrafologickou praxou a štandardami.
Podľa neho konkrétne znenie otázok pripravuje vždy polygrafológ. Tému, okruh, informácie a špecifikáciu prináša objednávateľ vyšetrenia.
Igor Matovič povedal, že jeho test trval 2,5 hodiny a nebola to prechádzka ružovou záhradou. Potili sa mi ruky a pri pisoári sa mu triasli kolená. „Priemerné polygrafologické vyšetrenie trvá 2 až 3 hodiny. Najdlhšia fáza vyšetrenia je obvykle pretestové interview, ktoré obvykle trvá 45 až 90 minút. Samotný polygrafologický test netrvá dlhšie ako 40 minút,“ opísal Medvecký.
Detektor lži sa nedá oklamať
Na vyšetrení má byť podľa odborníka prítomný iba polygrafológ a vyšetrovaná osoba. Akékoľvek iné prítomné osoby by mohli spôsobiť odvedenie pozornosti testovaného, zasahovanie do priebehu vyšetrenia, či únik informácií. Počas celého vyšetrenia sa robí audio-video záznam pre potreby polygrafologickej analýzy, nie pre objednávateľa vyšetrenia.
Medzi ľuďmi sa zvykne diskutovať o tom, či sa detektor lži dá oklamať. Odborník tomu šance nedáva „Subjekt nemôže polygraf oklamať. Nie je možné vedome ovládať niekoľko fyziologických ukazovateľov, ktoré sú riadené autonómnym nervovým systémom,“ uviedol.
Zároveň však podľa neho treba dodať, že ak je test adminstrovaný nesprávne, otázky nie sú formulované vhodne, prípadne sa využíva polygraf, ktorý nie je od renomovaného a vo svete polygrafológie široko akceptovaného výrobcu, možno považovať výsledky za málo validné (platné).
