- aktualizované 23. novembra, 15:12
Ak sa zdaňovanie živnostníkov vhodne nenastaví a nevezmú sa do úvahy špecifiká samostatného podnikania, tak úsilie o vyšší výber daní sa môže premeniť na masívne rušenie živností a nárast počtu nezamestnaných. V reakcii na predstavenú reformu zdaňovania samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) to pre agentúru SITA uviedla Slovenská živnostenská komora (SŽK).
Zamestnanec vs. živnostník
Živnostník je podľa komory elementárny základ slovenskej ekonomiky a jeho zruinovanie naruší celkovú kvalitu života na Slovensku.
Matovič sa pustil do živnostníkov, radikálne chce zmeniť paušálne výdavky (video)
„Porovnávanie postavenia zamestnanca so živnostníkom je nevhodné a neprimerané, nakoľko každé z týchto postavení sa odlišuje rozsahom zodpovednosti, často aj odbornosti, ale predovšetkým sociálnym zabezpečením a nárokom na sociálne a iné podporné dávky,“ upozorňuje SŽK.
Preferuje trvalé, užitočné a motivačné riešenia pred rýchlymi a jednoduchými. „Diskusiu o navrhnutých opatreniach navrhujeme ďalej rozpracovať, odlíšiť poctivých podnikateľov-živnostníkov, ktorí poskytujú prácu svojim zamestnancom, živia seba, svoje rodiny a rodinné firmy, od tých, ktorých Ministerstvo financií SR pomenovalo ako ‚nepoctivých‘, ktorí hľadajú spôsoby, ako systém zdaňovania a odvodov obchádzať,“ dodala živnostenská komora.
Živnostníka nechráni Zákonník práce
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) upozorňuje na to, že živnostníci sú jedným z kľúčových prvkov národného hospodárstva a vedia navyše rýchlo reagovať na krízy. „Paušalizovať všetkých živnostníkov s tými, ktorí svojou činnosťou nahrádzajú klasických zamestnancov, alebo porovnávať klasického živnostníka so zamestnancom je nekorektné,“ zdôrazňuje predseda Konzília KDH Peter Belinský.
Živnostník sa podľa neho musí o celý svoj „biznis“ starať prakticky od rána do večera aj s finančným zabezpečovaním. Nemá nárok na dovolenku, svojím podnikaním je v neustálom riziku a nemá žiadne vymoženosti zamestnanca chráneného Zákonníkom práce.
Živnostníci budú môcť pozastaviť svoju činnosť na ľubovoľnú dobu, prezidentka podpísala novelu zákona
KDH považuje navrhovanú jednotnú odvodovú sadzbu pre živnostníkov za dobrú myšlienku. Mala by však pokryť všetky platby živnostníka za predpokladu, že to nebude mať dopad na financovanie potrieb v rámci sociálneho a zdravotného systému.
„Je však otázne, ako to chce minister konkrétne zrealizovať a presadiť medzi koaličnými partnermi a samotnými živnostníkmi po tom, ako sa o tom dozvedeli z tlačovky bez predošlej adekvátnej diskusie a ešte aj bez chýbajúcich detailov návrhu,“ uviedol v tlačovej správe predseda KDH Milan Majerský.
Čo navrhuje v reforme Matovič?
Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) by mali po schválení daňovo-odvodovej reformy rovnako ako zamestnanci a zamestnávatelia platiť len jednu daň a jeden poistný odvod.
Daň z príjmu by mala dosahovať 19 percent z hrubého zisku a poistný odvod by mal byť pre SZČO vo výške 29 percent z vymeriavacieho základu. Na SZČO s hrubým príjmom do 100-tisíc eur ročne sa pritom v súčasnosti vzťahuje 15-percentná sadzba dane z príjmov. Namiesto zrušených paušálnych výdavkov by si mohli SZČO uplatňovať tzv. paušálnu daň vo výške 29 percent z hrubých príjmov. Takáto paušálna daň by podľa Matoviča bola v skutočnosti súčtom dane z príjmov a sociálnych a zdravotných odvodov.
Sulík nedovolí Matovičovi reformou zvýšiť dane a vyzýva na opatrnosť so „sexi vecami“
„Možno na konci nedostaneme od SZČO nič navyše, ale bol by som veľmi rád, aby platili viac,“ povedal Matovič na pondelňajšej tlačovej konferencii. Upozornil na to, že odvodová sadzba pre SZČO má byť o štvrtinu nižšia ako pri zamestnancoch. SZČO sú však v súčasnosti poistené len dôchodkovo a nemocensky a k tomu platia zdravotné odvody. Zamestnanec je na rozdiel od SZČO poistený aj pre prípad nezamestnanosti a tiež je poistený garančne a úrazovo.
Minister financií upozornil na to, že dva milióny zamestnancov v súčasnosti platia na daniach a odvodoch 16 miliárd eur ročne, čo vychádza 8-tisíc eur na jedného zamestnanca. Naopak, 400-tisíc SZČO platí ročne na daniach a odvodoch 800 miliónov eur ročne. SZČO tak v priemere na daniach a odvodoch platí 2-tisíc eur ročne. „Celý štát je na pleciach zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby sa na financovaní štátu podieľajú zlomkom,“ povedal. Ak by podľa neho SZČO platili rovnaké dane a odvody ako zamestnanci, v štátnom rozpočte by podľa Matoviča bolo o 2,4 miliardy eur naviac.