BRATISLAVA 24. júla (WEBNOVINY) – Strana Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) vyzýva ministra školstva Dušana Čaploviča, aby novelu zákona o financovaní škôl stiahol z rokovania parlamentu a otvoril o nej verejnú diskusiu.
Povedal to v utorok na brífingu v Bratislave Igor Hraško zo strany OĽaNO.
Čaplovič by si podľa jeho slov mal uvedomiť, že nie je ministrom vnútra, aby sa staral o rozpočty obcí a miest, ale ministrom školstva, ktorého úlohou je zabezpečovať neustále skvalitňovanie vzdelávania.
„V tejto súvislosti ho vyzývame, aby nezasadil vzdelávaniu detí ďalšiu ranu,“ uviedol Hraško. Poslanci NR SR za Obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti upozorňujú na hrozbu, že 200-tisíc detí prestane chodiť na krúžky, lebo ich rodičia si to nebudú môcť dovoliť.
Zapríčiniť to podľa Jozefa Viskupiča zo strany môže chystaná novela školského zákona, ktorá sa týka aj financovania krúžkov. Podľa neho na Slovensku chodí do krúžkov približne 300-tisíc detí.
J. Viskupič: Novela ide opačným smerom
„Myslíme si, že súčasný systém funguje. Toto číslo je dostatočné a treba ho skôr zvyšovať ako znižovať. Novela ide opačným smerom. Likviduje fungujúci stav pre pár nepoctivých jednotlivcov. Chyba by sa nemala riešiť novelou, ale posilnením kontroly. Tým sa nedokonalosť systému odhalí,“ zdôraznil.
V súčasnosti prispieva na deti v krúžku štát cez samosprávy podľa počtu detí. Po novom obec dostane peniaze na krúžky, aj keď žiadne nemá.
„Reálne hrozí, že peniaze sa rozlejú do samospráv a nebudú použité na záujmovú činnosť detí, ale iné investície v obciach. Tým fungujúca štruktúra bude ohrozená, pretože nebude dostatok peňazí,“ povedal Viskupič s tým, že tento systém zavádza oveľa väčšiu netransparentnosť, obmedzuje kontrolu a likviduje záujmové združenia.
Jediné, čo podľa Viskupiča návrh ministra školstva rieši, je fakt, že teraz si bude môcť peniaze nechať a rozpočet vylepšiť každá obec, nie iba tá, v ktorej funguje centrum voľného času.
„Popri tom si môže, aby vykázala mimoškolskú činnosť, zriadiť rovnako kreatívne krúžky so zameraním napríklad na teoretické hranie futbalu alebo chov domácej hydiny,“ doplnil.
Asociácia sa bráni, nerobí biznis s deťmi
Asociácia súkromných škôl a školských zariadení SR (ASŠŠZS) odmieta zavádzajúce informácie o centrách voľného času (CVČ), ktoré na pondelkovom brífingu prezentoval minister školstva Dušan Čaplovič. Ten nazval súčasný systém fungovania CVČ biznisom s deťmi.
„Proti takýmto tvrdeniam o viac ako 450 školských zariadeniach, ktoré sa dlhé roky odborne, s nasadením a poctivo venujú práci s deťmi nielen cez školský rok, ale aj cez prázdniny, sa musíme dôrazne ohradiť,“ uvádza vo svojom vyhlásení ASŠŠZS.
Centrá voľného času organizujú pre viac ako 200-tisíc slovenských detí každodenné aktivity – krúžky, tábory, kurzy a prázdninové pobyty.
ASŠŠZS upozorňuje, že ak doteraz prichádzali peniaze za deťmi do 200 miest a obcí, v ktorých fungovalo 455 voľnočasových školských zariadení, po novom peniaze natečú do rozpočtov viac ako 2400 obcí, kde nebude mať ministerstvo nijakú možnosť overiť, či boli použité na financovanie školských zariadení, zaradených do jeho siete.
Zo zákona o financovaní totiž vypadlo aj štatistické vykazovanie počtu detí, a tak sa ministerstvo ani len nedozvie, koľko detí vlastne chodí do jeho sieťových zariadení. „Deti sa tak namiesto v záujmových krúžkoch ocitnú opäť na ulici; dvere množstva centier, v ktorých zmysluplne trávili svoj čas, zostanú pre ne od nového školského roka zatvorené,“ dodala ASŠŠZS.
Centrá dostávajú len zlomok dotácií
O čiastke 192 eur na ročnú činnosť detí v centre, o ktorej hovorí minister Čaplovič, môžu mnohé CVČ len snívať. Štát síce dotáciu posiela samosprávam, no tie zákon nezaväzuje vyplácať financie poskytovateľom v plnej výške.
Obce tak môžu časť týchto peňazí použiť na budovanie chodníkov, opravu budov či splatenie svojich dlhov. O výške príspevku pre CVČ rozhodujú mestské a obecné zastupiteľstvá.
„V Plaveckom Štvrtku to bolo 35 eur ročne, v Martine necelých 100 eur, v Ružomberku 78 eur a v Košickom, Trnavskom a Trenčianskom kraji menej ako 50 eur na dieťa ročne,“ konštatuje Repčíková.
Ako dodala, napriek týmto minimálnym prostriedkom z rozpočtov obcí, miest a VÚC centrá fungujú, získavajú prostriedky z iných zdrojov, vzdelávacie poukazy, alebo zapájajú dobrovoľníkov.
ASŠŠZS odmieta aj kriminalizovanie centier voľného času a obviňovanie z podvodov. „Neexistujú nijaké rozhodnutia súdu o porušení zákona, nijaké vyšetrovanie či dôkazy o tom, že by centrá voľného času pridelené prostriedky zneužívali,“ hovorí Repčíková.
Opatrenia diskriminujú deti
Zákon podľa nej veľmi prísne určuje, na čo môžu byť zverené prostriedky použité. Asociácia súhlasí, že zmena legislatívy je potrebná, ale nie v podobe, v akej potrestá zodpovedné CVČ.
Navrhované opatrenia, o ktorých na aktuálnej schôdzi v prvom čítaní rozhodne parlament, podľa ASŠŠZS diskriminujú deti z rôznych regiónov a stanovením veku porušujú zásadu rovnakého zaobchádzania.
„Pre vyriešenie situácie by stačilo v zákone upraviť, aby sa dieťa mohlo prihlásiť len do jedeného CVČ (či už je to obecné, súkromné, cirkevné) a len v rámci okresu, v ktorom býva, s povinnosťou CVČ poskytnúť v rámci zverených prostriedkov najmenej 60 hodín pravidelnej záujmovej činnosti,“ uvádza Repčíková.
Na základe navrhovanej novely na záujmové krúžky v centrách voľného času a školských strediskách záujmovej činnosti by mali od budúceho roka dostávať peniaze obce, kde má dieťa trvalý pobyt, a nie tie, ktoré ponúkajú záujmové činnosti pre dieťa.