Maximálna lehota na pozastavenie živnosti sa predĺži z troch na štyri roky. Vyplýva to z novely zákona o živnostenskom podnikaní, ktorú v stredu odobrila vláda.
Ministerstvo vnútra, ktoré novelu na rokovanie predložilo, pri tejto zmene argumentuje potrebou zabezpečenia väčšieho časového priestoru na vysporiadanie sa s okolnosťami, pre ktoré sa pozastavuje prevádzkovanie živnosti.
Určenie hornej hranice lehoty na pozastavenie výkonu živnosti je podľa rezortu nevyhnutné najmä z dôvodu zabezpečenia korektnosti údajov v živnostenskom registri.
Rozšírenie princípu „jedenkrát a dosť“
Naopak, minimálna lehota na pozastavenie živnosti sa podľa návrhu rezortu vnútra skráti zo šesť mesiacov na jeden mesiac. „Vďaka tejto zmene sa inštitút stáva oveľa flexibilnejším a pravdepodobne bude v praxi častejšie využívaný,“ uvádza ministerstvo.
V rámci navrhovaných zmien sa tiež zmierňujú požiadavky na predkladanie údajov pri ohlasovaní živnosti. „Ide o rozšírenie princípu ,jedenkrát a dosť´ využívaním už poskytnutých informácií z dostupných zdrojov informačných systémov verejnej správy a údajov známych z doterajšej úradnej činnosti. Živnostenský úrad pri ohlásení živnosti nebude požadovať preukazovanie niektorých skutočností, medzi ktoré bude pravdepodobne najčastejšie patriť miesto a okres narodenia, meno a priezvisko otca, meno, priezvisko a rodné priezvisko matky,“ ozrejmilo ministerstvo vnútra.
Prax pri viazaných živnostiach
Novela zároveň znižuje počet remeselných živností. „Na základe poznatkov aplikačnej praxe je záujem o vznik oprávnení na podnikanie v oblasti ,Galvanizácia kovov a Smaltovanie´ za posledných desať rokov minimálny. Z dôvodu verejného záujmu sa tieto činnosti nadobudnutím účinnosti zákona stávajú voľnými živnosťami,“ vysvetlil rezort.
Pokiaľ ide o viazané živnosti ako sú vývoj a výroba zbraní alebo streliva, oprava, úprava, ničenie, znehodnocovanie či výroba rezu zbraní, tu sa požadovaná prax pre ich vykonávanie skracuje z desať na šesť rokov.
Navrhovaná novela tiež mení zákon o obecnom zriadení. Podľa novej úpravy totiž obec nemôže nad rámec zákona vyžadovať od podnikateľov oznamovanie konkrétneho času predaja v obchode ani oznamovanie konkrétneho času prevádzky služieb. „Obec môže prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia ustanoviť iba čas predaja v obchode a dobu prevádzky služieb,“ zdôraznil rezort vnútra.
Účinnosť by mala novela zákona nadobudnúť od 1. júla 2021.