MOSKVA 7. mája (WEBNOVINY) – Ruský prezident Dmitrij Medvedev v pondelok odcestuje do Sýrie, aby posilnil vzťahy so spojencom zo sovietskej éry. Je to prvá návšteva lídra z čias Sovietskeho zväzu či Ruska. Medvedev sprevádzaný delegáciou podnikateľov sa má stretnúť s jeho sýrskym náprotivkom a pravdepodobne bude dohliadať na podpísanie ekonomickej zmluvy, uviedol hovorca ruskej ambasády v Damasku. Líder Ruska, ktoré sa vyhlasuje za najväčšiu silu na Blízkom východe, po dvojdňovom pobyte v Sýrii navštívi Turecko, kde sa stretne s premiérom Recepom Tayyipom Erdoganom.
Sýria, jedna z mála krajín podporujúcich Rusko vo vojne s Gruzínskom v roku 2008, je úzkym spojencom Moskvy zo sovietskej éry a najväčší odberateľ ruských zbraní. V čase studenej vojny mal Sovietsky zväz námornú základňu v sýrskom prístave Tartus v Stredozemnom mori, po rozpade krajiny sa však vzťahy Moskvy a Damasku oslabili.
Medvedev a al-Assad sa stretli v auguste 2008 v ruskom čiernomorskom letovisku Soči, kam al-Assada pozval Medvedev po rusko-gruzínskej vojne. Al-Assad vtedy povedal, že verí v posilnenie vzájomných vzťahov a že Moskva by sa opäť mohla stať „hradbou proti Západu a pomôcť odporovať izraelskému vplyvu na Blízkom východe“.
Medvedev navštívi Sýriu niekoľko dní potom, ako Washington na rok obnovil sankcie proti Sýrii, ktorú obvinil z podpory teroristických skupín. Podľa analytikov vplyv Ruska na Blízkom východe bude v mnohých ohľadoch závisieť od vzťahov so Sýriou, dôležitým hráčom s pevnými vzťahmi s militantnou libanonskou skupinou Hizballáh a palestínskym islamským hnutím Hamás, ktoré majú politické centrum v Damasku.
Moskva má tesné vzťahy s Hamásom, zatiaľ čo západné vlády odmietajú mať s ním čokoľvek dočinenia a označujú ho za teroristickú skupinu.
Podľa analytikov hlavnou témou rokovania medzi Medvedevom a al-Assadom budú sankcie proti Iránu a tlak USA na Sýriu. „Rusko sa bude snažiť znížiť tlak na Damask,“ povedal Alexander Šumilin, šéf Centra pre analýzy blízkovýchodných konfliktov na Americkom a kanadskom inštitúte v Rusku. „Bude to ďalšie ospravedlnenie demonštrovať, že my môžeme hovoriť, s kýmkoľvek chceme,“ povedal Alexej Malašenko, analytik z moskovského centra Carnegie.
SITA/AFP