Bývalý americký prezident Richard Nixon svojho času normalizoval vzťahy s komunistickou Čínou s cieľom rozbiť čínsko-sovietsky duumvirát. Historici tento krok z februára 1972 nazývajú „Nixonov obrat“.
Súčasný šéf Bieleho domu Donald Trump však v súvislosti s Čínou, zdá sa, zvolil opačný postup. Snaží sa „spriateliť“ s Putinovým Ruskom, aby oslabil Peking. Počas necelých troch mesiacov od nástupu na druhé funkčné obdobie už stihol naštrbiť vzťahy nielen s Čínou, ale tiež s Európskou úniou.
Amerika a Rusko v druhom rade?
Zblíži sa nakoniec Čína s Európskou úniou a Amerika s Ruskom budú najbližšie desaťročia sledovať svetový vývoj z druhého radu?
Trump počas nedávnych týždňov stihol niekoľkokrát nahnevať Európu aj Čínu. Najprv „starý kontinent“ tým, že ho chcel odstaviť od rokovacieho stola v nádeji, že sám dohodne s Putinom mier na Ukrajine. Následne si vo vzťahoch s EÚ nepomohol ani vyhláseniami, že „Únia bola vytvorená, aby oklamala Spojené štáty“. A zaklincoval to americkými clami, ktorými naštval nielen EÚ, ale prakticky celý svet, vrátane Číny.
Ak teda existujú tri strany – v tomto prípade USA, Európa a Čína – a jedna z nich „urazí“ ostatné, potom sa spojenectvo zvyšných dvoch stane celkom predvídateľným. A spojenectvo EÚ a Číny začína naberať reálne kontúry…
Najprv Šefčovič, potom Sánchez
Slovenský eurokomisár pre obchod a ekonomickú bezpečnosť Maroš Šefčovič bol pred niekoľkými týždňami na zoznamovacej misii v Pekingu, aby preskúmal čínsko-európske vzťahy s cieľom prenastaviť usporiadanie svetového obchodu. Ešte nedávno to pritom bolo čosi nemysliteľné.
V piatok do Pekingu pricestoval španielsky premiér Pedro Sánchez a čínsky prezident Si Ťin-pching po tejto schôdzke vyzval EÚ, aby spojila sily s Pekingom pri odolávaní „jednostrannému šikanovaniu“, pričom narážal na rozsiahle clá uvalené Trumpom. O niekoľko hodín neskôr EÚ oznámila, že v júli sa v Číne uskutoční európsko-čínsky samit. Aké skvelé načasovanie…
Pozitívne dojmy z Európy
Čínsky minister zahraničných vecí Wang I nedávno absolvoval desaťdňové turné po Európskej únii, Spojených štátoch a Južnej Afrike a priniesol pozitívne dojmy. A tieto dojmy sa týkali predovšetkým Európy. „Počas mojej cesty do Európy som cítil, že politika Európskej únie voči Číne sa stala racionálnejšou a pragmatickejšou,“ vyhlásil Wang I.
Európska únia a Čína majú síce medzi sebou naďalej viacero nevyriešených otázok, vrátane „proruskej neutrality“ v súvislosti s vojnou na Ukrajine, ale obrovský nebezpečný vlk, s ktorým musia zápasiť, ich prinútil rozmýšľať o spojenectve, aby sa ubránili Trumpovmu útoku na globálny obchodný poriadok.
