Medzinárodná konferencia Otvorená kultúra! vyvrcholila podpisom Bratislavskej deklarácie

Medzinárodná konferencia Otvorená kultúra! vyvrcholila podpisom Bratislavskej deklarácie, vyzýva na prijatie silných právnych opatrení proti silnejúcemu úsiliu vlád o zásahy do kultúry a kreatívneho sektora, čím podľa signatárov porušujú medzinárodne záväzné normy v oblasti ľudských práv. Medzinárodnú konferenciu organizovala v dňoch 29. a 30. mája v Bratislave platforma Otvorená kultúra!

Potreba postaviť sa

Vydaná deklarácia vychádza zo spoločnej a naliehavej potreby postaviť sa proti narastajúcemu ohrozeniu umeleckej slobody v členských štátoch Európskej únie (EÚ).

„Vyjadruje skúsenosť kultúrnych pracovníkov, umelcov, vedúcich predstaviteľov inštitúcií a iniciatív občianskej spoločnosti v rámci EÚ, ktorí dennodenne čelia dôsledkom vzostupu autoritárskych praktík, cenzúry a systematického obmedzovania kultúrnych slobôd. Deštrukcia kultúrneho a kreatívneho sektora vedie k deštrukcii našich demokratických spoločností,“ uvádzajú signatári.

Súvisiaci článok:

Machala priblížil cieľ presunu busty od Donatella, nad komentármi mnohých občanov mu ostal stáť rozum

Ako ďalej píšu v deklarácii, spojenectvo aktérov v kultúrnom a kreatívnom sektore vzišlo z dlhodobých diskusií, spoločného boja a medziodborových analýz legislatívnych a politických zmien, ktoré podľa nich systematicky oslabujú postavenie umenia a kultúry.

Obrana umeleckej slobody

„Dôsledky týchto regresívnych tendencií sú hlboko škodlivé. Kultúrne inštitúcie bežne čelia politickým zásahom; umelkyne a umelci a kultúrne pracovníčky a pracovníci prichádzajú o svoje práva, autonómiu a možnosť pracovať bez nátlaku,“ uvádza sa v Bratislavskej deklarácii. Signatári poukázali, že v niektorých členských štátoch sa verejné financovanie presmerovalo na jednotlivcov či organizácie, ktoré sa alebo autocenzúrujú, alebo akceptujú cenzúru v obavách pred stratou finančnej podpory. Prízvukovali, že kultúrne organizácie musia mať možnosť riadenia bez externých zásahov a s oporou správnej rady s vyváženým zložením.

„Už nemôžeme ďalej odkladať obranu umeleckej slobody, ako je zakotvená v článku 13 Charty základných práv Európskej únie a článku 2 Zmluvy o Európskej únii. Táto deklarácia predstavuje spoločnú výzvu na zavedenie odvážnych a vymáhateľných opatrení na ochranu umeleckej slobody vo všetkých členských štátoch a opiera sa o skúsenosti vyplývajúce z Európskeho aktu o slobode médií prijatého v roku 2024. Zároveň nadväzuje na aktuálne konzultácie EÚ týkajúce sa právneho štátu, Kultúrneho kompasu pre Európu a Európskeho štítu na obranu demokracie,“ uvádzajú signatári Bratislavskej deklarácie.

Vyjadrujú bezpodmienečnú solidaritu

Signatári tiež deklaráciou vyzvali vedenie EÚ na konanie. „Konštatujeme, že v narastajúcom počte členských štátov EÚ existuje akútna kríza, ktorá ohrozuje umeleckú slobodu a nezávislosť kultúrnych inštitúcií. Prebiehajúce oslabovanie kultúrnej infraštruktúry má hlboko deštruktívny dosah nielen na kultúrny život v Európe, ale aj na samotný európsky projekt,“ uviedli. Apelovali na inštitúcie Únie, aby danú situáciu bezodkladne uznali a začali riešiť, podľa signatárov je čas konať a zabrániť nezvratnému poškodeniu demokratických kultúrnych štruktúr Európy. Taktiež presadzujú právo na umeleckú slobodu. To zahŕňa právo slobodne tvoriť, interpretovať, vyjadrovať sa a zdieľať umelecké diela, a to pre každého.

„Toto právo musí byť dodržiavané bez cenzúry, autocenzúry a bez akejkoľvek diskriminácie,“ zdôraznili. V súvislosti s prideľovaním verejných prostriedkov požadujú nezávislé a nestranné hodnotiace procesy, ktoré budú vychádzať z princípu „predĺženej ruky“. Rovnako vyzvali na zavedenie primeraných pravidiel a opatrení na zaistenie prideľovania verejných finančných prostriedkov jasne a transparentne oddeleného od očakávaní politicky konformného správania.

Súvisiaci článok:

Divadelný Festival zábavy – Piešťanské zábaly prináša svoj druhý ročník, tešiť sa môžete na legendy ako Roden či Magálová – FOTO, VIDEO

„Vyjadrujeme bezpodmienečnú solidaritu so všetkými, ktorí sú terčom štátnej cenzúry, zastrašovania a šikanovania prostredníctvom politických útokov na umelecké vyjadrenie. Obzvlášť ohrození sú umelci, ktorých tvorba je založená na marginalizovanej skúsenosti, zraniteľnosti, a experimentovaní,“ uviedli. Požadujú aj bezpečné, spoľahlivé a predvídateľné pracovné podmienky v celom kultúrnom a kreatívnom sektore. „To zahŕňa riešenie prekarizácie práce v kultúrnom a kreatívnom sektore a kladenie dôrazu na rovnaké odmeňovanie žien, osôb so zdravotným znevýhodnením a menšín,“ podotkli.

Európsky akt o umeleckej slobode

Signatári tiež apelovali na vytvorenie osobitného nástroja EÚ pod názvom Európsky akt o umeleckej slobode. Ten by podľa nich mal v rámci princípov právneho štátu systematicky pristupovať k ochrane umeleckej slobody a zaistiť ochranu ľudských práv a jednotnú ochranu umeleckej slobody vo všetkých členských štátoch.

„Európsky akt o umeleckej slobode nesmie byť chápaný ako symbolické gesto, ale ako nevyhnutný nástroj na ochranu umeleckej slobody a právneho štátu v celej EÚ,“ prízvukovali. V závere apelovali na konanie. Taktiež avizovali, že v ďalšom kroku na základe deklarácie vytvoria pracovnú skupinu s cieľom vypracovať legislatívny návrh v spolupráci s inštitúciami Európskej únie.