Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová v prvom veľkom rozhovore po tom, ako skončila v úrade, obhajovala svoje konanie v súvislosti s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Informuje o tom spravodajský portál BBC.
Budovanie Nord Stream 2
Merkelová sa podľa vlastných slov „nemá za čo ospravedlňovať“ v súvislosti s jej reakciou na ruskú anexiu Krymu z roku 2014, keď podporovala sankcie. Hájila tiež skutočnosť, že ako kancelárka odmietala snahu Ukrajiny pripojiť sa k Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO).
Viac o téme: Vojna na Ukrajine
Kritici jej v súčasnosti vyčítajú, že Nemecko je kvôli nej zraniteľné, pretože sa snažila o obchodne ladené vzťahy s Ruskom. Práve za jej vlády vybudovali plynovod Nord Stream 2, ktorý mal privádzať plyn z Ruska priamo do Nemecka, a projekt pozastavil až jej nástupca Olaf Scholz krátko pred Ruskou inváziou na Ukrajinu, ktorá sa začala 24. februára.
Nemecko, ktoré je pod tlakom zaviesť v súvislosti s inváziou ďalšie sankcie, teraz zápasí so znižovaním závislosti od ruských energií tak, aby nepoškodilo vlastnú ekonomiku. Podľa Merkelovej však Európa a Rusko boli susedia, ktorí sa navzájom nemohli ignorovať. „Musíme nájsť spôsob, ako spolu koexistovať napriek všetkým našim rozdielom,“ skonštatovala.
Sankcie za anexiu Krymu
Invázia je „nielen neprijateľná, ale aj veľká chyba zo strany Ruska“, povedala nemeckému novinárovi Alexandrovi Osangovi v rozhovore, ktorý vysielala ARD.
„Ak sa začneme pozerať storočia do minulosti a hádať sa, ktoré územie by malo komu patriť, budeme mať len vojnu,“ poznamenala s tým, že to v žiadnom prípade nepripadá do úvahy. „Nemám sa prečo obviňovať za to, že by som sa dosť nesnažila. Nemyslím, že by som mala povedať, že niečo bolo nesprávne a preto sa nemám za čo ospravedlňovať,“ uviedla.
Bránila tiež sankcie, ktoré na Rusko uvalili v reakcii na anexiu Krymu a rolu, ktorú Nemecko zohralo v udržiavaní minského mierového procesu, ktorý mal v rokoch 2014 – 2015 zastaviť boje na východe Ukrajiny. Mierový proces podľa nej dal Ukrajine čas, aby sa vyvinula ako národ a posilnila svoju armádu.
Vstup Ukrajiny do NATO
Proti členstvu Ukrajiny v NATO bola v roku 2008 podľa vlastných slov preto, že chcela zabrániť eskalácii s Ruskom a tiež preto, že Ukrajina ešte nebola pripravená. „To nebola Ukrajina, ktorú poznáme dnes. Krajina bola nestabilná a bola prerastená korupciou,“ vysvetlila bývalá kancelárka.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorého krajina stále nie je členom NATO, i keď od začiatku invázie dostáva od západných krajín rozsiahlu obrannú pomoc, pritom považuje nemecké rozhodnutie z roku 2008 za „nesprávny odhad“.
Merkelová, ktorá odišla z úradu pred pol rokom, sa v utorok vyjadrila, že Zelenského veľmi rešpektuje a ohromila ju „odvaha a nadšenie“, s ktorými Ukrajinci bránia svoju krajinu.