BRATISLAVA 8. januára (WebNoviny.sk) – Slováci mesačne najviac míňajú na bývanie. Ako informovala analytička Slovenskej sporiteľne Lenka Buchláková, v rámci spotrebného koša tvoria výdavky na bývanie, vodu, elektrinu či plyn takmer štvrtinu.
„Na potraviny a nealkoholické nápoje dávame 18 % zo všetkých mesačných výdavkov, treťou najnákladnejšou položkou je rekreácia a kultúra s 10 %. Najmenej nám mesačne zhltne vzdelávanie, necelé 2 %,“ uviedla Buchláková.
Ceny idú opäť nahor
V porovnaní s krajinami EÚ mali Slováci za uplynulý rok jedny z najvyšších nákladov nielen na bývanie, ale aj potraviny a nealkoholické nápoje.
Štát by mal podľa Bugára aj Mikloška kontrolovať strategické podniky, Šefčovič má iný názor
„Ak sa však pozrieme niekoľko rokov späť, tak za posledných desať rokov sa výdavky na spomínané bývanie a energie mierne znížili. Situácia na komoditných trhoch bola najmä v rokoch 2016 a 2017 priaznivá. Ako však vidíme, ceny idú opäť nahor, Slováci si za plyn, elektrinu a teplo v tomto roku viac priplatia,“ povedala Buchláková.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ešte koncom roka 2018 rozhodol o zvýšení cien elektriny, plynu, vody aj tepla. V prepočte vychádza, že za plyn si priplatíme od 0,90 do 11 eur mesačne, za elektrinu od 0,6 do 7 eur, za teplo do 2 eur mesačne.
Podľa údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat má v Európskej únii najnižšie ceny Bulharsko, naopak, najdrahšie sa žije v Dánsku.
Najviac nákladné položky
„V Bulharsku sú ceny ani nie polovičné než je priemer EÚ, v Dánsku sú o 41 % vyššie. Slovensko je na úrovni 65 %, to znamená, že ceny máme celkovo o 35 % nižšie než priemer celej únie. Z hľadiska V4 však patria k najdrahším, nižšie ceny tovarov sú v Českej republike, Maďarsku aj Poľsku,“ doplnila Buchláková.
Slováci považujú euro za pozitívnu vec, väčšina by zrušila jedno a dvojcentovky
Najviac výdavkov z rodinných rozpočtov európskych domácností smeruje do bývania a nákladov na energie, a to až viac ako 24 % z celkových výdavkov.
Druhou najnákladnejšou položkou v rámci 28 krajín EÚ je s 13 % doprava, potraviny a nealkoholické nápoje ukrajujú 12 % z celkového disponibilného príjmu priemernej európskej domácnosti. „V hoteloch a reštauráciách minú Európania mesačne necelých 9 % z celkových výdavkov, na kultúru rovnako,“ uzavrela Buchláková.