Mesto Bratislava nám dlhuje takmer dva milióny eur, tvrdí starosta Petržalky Hrčka

Novembrové zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava-Petržalka schválilo nesúhlasné stanovisko voči dodatku Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy o novom návrhu prerozdelenia financií bratislavským mestským častiam.

Dôvodom je podľa starostu Jána Hrčku a väčšiny petržalských poslancov neférový návrh magistrátu, na ktorý by najviac doplácala Petržalka. V súvislosti s tým Hrčka tvrdí, že mesto dlhuje Petržalke takmer dva milióny eur.

Nové prerozdelenie príjmov

Hlavné mesto požiadalo v septembri všetkých starostov o písomné stanovisko zastupiteľstva k návrhu dodatku č. 24 Štatútu hlavného mesta, ktorý má okrem prerozdelenia výnosu z dane nehnuteľnosti určovať aj nové prerozdelenie príjmov medzi Bratislavu a jej mestské časti.

Ako uvádza magistrát v dôvodovej správe, cieľom návrhu je väčšia spravodlivosť vo financovaní mesta a mestských častí, keďže tieto financie im prináležia na financovanie škôl, primárne materských a školských zariadení v ich zriaďovateľskej pôsobnosti.

Podľa výpočtov za rok 2023 by tak Petržalka mala na účet dostať od mesta o vyše 500-tisíc eur viac. Hrčka, ktorý dlhodobo upozorňuje na fakt, že mestské časti sú financované nespravodlivo, však tvrdí, že to, čo na prvý pohľad vyzerá ako ústretový krok, je v realite len ďalšou dierou v rozpočte mestskej časti.

„Mesto nám síce sľubuje kompenzáciu, no nie v takej výške, v akej by mala byť. Ide o jednorazovú sumu vyše 500-tisíc eur, avšak podľa mojich prepočtov by nám malo za štyri roky vytvárania nových kapacít v materských školách vrátiť 1,8 milióna eur,“ uvádza Hrčka.

Prevádzka verejných materských škôl

Problém vidí najmä v tom, že v zmysle štatútu dostane každá samospráva od štátu peniaze za vytvorenie nových kapacít v štátnych MŠ, no 50 percent tejto sumy si teraz necháva hlavné mesto.

„Sto detí navyše nás stojí približne 250-tisíc eur ročne. Z týchto peňazí si polovicu nechá mesto a polovicu získa mestská časť, čím ročne prichádzame o enormné množstvo financií práve na prevádzku verejných materských škôl,“ upozornil starosta.

„Keďže za tri roky sme kapacitu navýšili o cca 550 detí, de facto sme prišli o zhruba 900-tisíc eur,“ pokračuje s tým, že v rámci celej Bratislavy bola práve Petržalka tá, ktorá za posledné štyri roky vytvorila najviac nových kapacít v škôlkach – až 60 percent.

Argumentuje tým, že keby mesto vyplatilo Petržalke 100 percent financií na MŠ od štátu, tak ako to robí pri súkromných a cirkevných škôlkach, tieto financie by samospráva využila na chod MŠ a peniaze, ktoré do školstva presúvajú z iných priorít, by presunuli tam, kam patria – do úpravy verejného priestoru, opravy chodníkov či kapacít a služieb pre seniorov.

„Do rozširovania kapacít sme investovali tak kapitálové, ako aj bežné výdavky na zaplatenie personálu, energií, či vybavenia tried. Zastávam názor, že kompenzovaná suma by mala byť pre Petržalku, ale nielen pre ňu, oveľa vyššia,“ dodáva Hrčka.

Nesprávne a neférové financovanie

Na nespravodlivé financovanie mestských častí upozorňuje Hrčka už od roku 2015, vtedy len z pozície poslanca. „Je absurdné, že Petržalka, ako najľudnatejšia bratislavská mestská časť so 120-tisíc obyvateľmi dostáva v prepočte na jedného obyvateľa o 50, niekedy až o 100 percent menej peňazí ako iné mestské časti. Je načase to zmeniť,“ uviedol.

Aj napriek opakovanému upozorňovaniu na nesprávne a neférové financovanie sa však Petržalka nezhodla s mestom na spoločnom riešení, preto starosta oslovil poslancov Národnej rady SR (NR SR) v snahe vybaviť zmenu zákona.

V máji tohto roka sa tak do NR SR v rámci novely školského zákona dostal pozmeňovací návrh, ktorý má podľa väčšiny poslancov parlamentu odstrániť nespravodlivé financovanie verejných škôlok v hlavnom meste.

„Táto iniciatíva nakoniec primäla hlavné mesto zmeniť aspoň čiastočne štatút, s ktorým ako mestský poslanec ani ako starosta nesúhlasím,“ uviedol Hrčka na poslednom zasadnutí miestneho zastupiteľstva, ktoré hlasovalo proti návrhu dodatku.