BRATISLAVA 10. marca (WEBNOVINY) – Opatrenia na zmiernenie dopadov globálnej ekonomickej krízy, ktoré prijala slovenská vláda splnili a naďalej plnia svoj hlavný cieľ, a to čiastočnú elimináciu negatívnych dopadov globálnej krízy na Slovensko. Konštatuje to rezort hospodárstva v správe o plnení opatrení vlády za minulý rok, ktorú v stredu schválila vláda. Súbor prijatých opatrení je podľa správy porovnateľný s opatreniami prijatými v iných štátoch Európskej únie. Slovensko sa však už prijatia ďalších protikrízových opatrení zrejme nedočká. „Zároveň je možné podporiť názory viacerých členských štátoch EÚ ako aj európskych inštitúcií, že v súčasnosti nie je vhodné pripravovať ďalšie opatrenia v súvislosti so zmiernením dopadov globálnej ekonomickej krízy, ale je potrebné podporovať prijaté opatrenia, ktoré sa v praxi osvedčili ako najúčinnejšie,“ uvádza rezort hospodárstva v správe.
Z hľadiska tvorby hrubého domáceho produktu (HDP) vyzdvihuje rezort expanzívnu fiškálnu politiku spolu so spustením PPP projektov a čerpaním eurofondov. Tieto kroky priniesli v minulom roku fiškálny impulz podľa odhadov na úrovni 1,566 mld. eur, čo predstavuje príspevok k ekonomickému rastu vo výške 1,2 % HDP. V oblasti zamestnanosti možno podľa ministerstva hospodárstva zo všetkých prijatých opatrení za najúčinnejšie považovať príspevok na podporu udržania zamestnanosti a príspevok na podporu vytvorenia nového pracovného miesta, na ktoré bolo vyčerpaných viac ako 35 mil. eur. Z pohľadu efektívnosti čerpania peňažných prostriedkov boli ako najúspešnejšie vyhodnotené opatrenia, ako vládny zatepľovací program, na ktorý sa použilo 71 mil. eur, šrotovné či program Obnovme si svoj dom s dotáciou 6,6 mil. eur.
Práve program zatepľovania by mohol byť aj v tomto roku podporený ďalšími prostriedkami. Túto možnosť pripustil minulý týždeň premiér Robert Fico. „Určite budeme uvažovať, či by sme nevedeli tento úspešný program zatepľovania doplniť finančnými zdrojmi aj v roku 2010,“ povedal po kontrolnom dni na rezorte výstavby.
Štát však už pravdepodobne nebude pokračovať v šrotovnom. Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek totiž nie je presvedčený o úspešnosti tretieho kola tohto opatrenia. Podľa jeho slov už v druhej vlne šrotovného nebol o toto opatrenie až taký veľký záujem a objavovali sa aj špekulatívne motívy. Ako však dodal po stredajšom rokovaní kabinetu, všetko záleží od ďalších rozhodnutí vlády.
Slovensko je podľa záverov správy stále považované za jednu z najlepšie fungujúcich ekonomík v Európe, ktorá má potenciál neustále rásť. Podľa rezortu hospodárstva je preto potrebné podporiť tento rast a sústrediť sa na vytvorenie čo najlepších podmienok pre fungujúci trhový systém v znalostne orientovanej ekonomike. Ministerstvo preto odporúča zamerať sa na dôslednú implementáciu už prijatých opatrení či na presun váhy opatrení predovšetkým na štrukturálne politiky. Pri ich realizácii je však potrebné zohľadniť potreby jednotlivých regiónov Slovenska, a to tak aby sa urýchlilo znižovanie existujúcich vysokých regionálnych rozdielov. „Hlavným nástrojom je dobudovanie potrebnej cestnej infraštruktúry a cielená podpora investícií, najmä v oblasti malého a stredného podnikania,“ dopĺňa rezort hospodárstva s tým, že realizácia týchto krokov by mala prispieť k stabilizácii ekonomiky a k naštartovaniu nového hospodárskeho rastu. S výraznejším oživením ekonomiky ministerstvo pritom počíta v druhej polovici tohto roka a najmä v roku 2011.
Slovenská vláda zareagovala na dopady pôvodne finančnej krízy v novembri 2008, keď prijala prvý súbor protikrízových opatrení. Celkovo bolo navrhnutých 27 opatrení v oblasti makroekonomiky, fiškálnej a rozpočtovej politiky a jednotlivých štrukturálnych politík. V decembri 2008 vláda prijala aj druhý súbor protikrízových opatrení. Tretím súborom opatrení vlády, ktorý bol prijatý vo februári 2009, boli doplnené opatrenia v makroekonomickej oblasti a v oblasti podnikateľského prostredia, na ktoré bolo vyčlenených 100 mil. eur z vládnej spotreby.
SITA