BRATISLAVA 17. júna (WebNoviny.sk) – Mikroplasty sú už bežnou súčasťou nášho jedálnička. Upozorňuje na to Svetový fond na ochranu prírody (WWF) Slovensko.
Podľa novej štúdie Hodnotenie príjmu zvyškov plastov v prírode ľuďmi, ktorú pre WWF pripravila Univerzita Newcastle v Austrálii, prijme bežný človek za týždeň asi päť gramov mikroplastov.
Kampaň No Plastic in Nature/Koniec plastom
Približne toľko váži kreditná karta. WWF zverejňuje štúdiu v rámci kampane No Plastic in Nature/Koniec plastom v prírode, ktorú už podporilo viac ako pol milióna ľudí.
V kampani žiada politických lídrov, aby prijali globálnu dohodu s cieľom znížiť množstvo plastov v prírode. Ako agentúru SITA informovala Andrea Hajdúchová z WWF Slovensko, tento problém neobchádza ani našu krajinu. Zo štúdie ďalej vyplýva, že bežný človek zje asi 2 000 mikročastíc plastov každý týždeň. To je asi 21 gramov za mesiac a 250 gramov za rok. Za mesiac teda „zjeme“ asi jednu zubnú kefku.
Veterinári skúmali úmrtia jeleňov sika, v žalúdkoch im našli kilogramy plastov
„Tieto čísla musia prebudiť politických lídrov. Plastový odpad nezabíja len život v moriach, ale zvyšky plastov sú v každom z nás. Nemáme šancu uniknúť, mikroplasty sú súčasťou nášho jedálnička. Čelíme plastovej kríze a svet potrebuje spojiť sily pri jej riešení. Okamžite konať musia nielen vlády, ale i firmy – producenti plastov a konzumenti. A riešenia musíme zacieliť ku koreňom tejto krízy, musíme vyriešiť problém miliónov ton plastov, ktoré každý rok skončia v prírode,“ uviedol riaditeľ WWF International Marco Lambertini.
Najviac mikroplastov z vody
Štúdia sleduje, akou cestou a v akých množstvách sa plasty dostávajú do ľudského tela. Vedci pri jej zostavovaní vychádzali z analýzy viac ako 50 rozličných výskumov o prestupe látok a o množstve mikroplastov v jednotlivých prostrediach. Hlavným zdrojom plastov v ľudskom tele je voda, tá z kohútika i balená vo fľašiach.
Zálohovanie plastových fliaš a plechoviek je bližšie k realite, návrh prešiel Pellegriniho vládou
Vedci upozorňujú, že ide o celosvetový problém, no zaznamenali veľké regionálne rozdiely – napríklad vo vode, ktorú konzumuje priemerný obyvateľ USA je dvojnásobné množstvo plastov než vo vode, ktorú konzumuje Európan. Pokiaľ ide o jedlo, zdrojom je najmä pivo, soľ a morské mäkkýše. A v prípade vzduchu je viac mikroplastov (do 5mm) v interiéri z prachu v domácnosti a zo syntetických textílií.
„Prvým krokom k riešeniu je znížiť množstvo plastového odpadu v prírode. Vítame preto rozhodnutie slovenskej vlády prijať návrh zákona o zálohovaní plastových obalov a veríme, že nájde podporu i v parlamente. Dobrým krokom je deklarácia Slovenska presadiť tento zákaz používania niektorých jednorazových výrobkov o polroka skôr, ako vyžaduje Európska únia,“ podotkla riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann.
Ročne 100 miliónov ton plastového odpadu
Prítomnosť 50 častíc mikroplastov na kubický meter vody potvrdil výskum v časti Dunaja pri Budapešti. Rakúski vedci a vedci Slovenskej akadémie vied teraz skúmajú situáciu v SR, predpokladajú však, že i v našej časti Dunaja môže byť situácia podobná.
WWF už v marci zverejnila prvú globálnu štúdiu o plastoch v prírode, ktorá priniesla alarmujúce zistenia, najmä to, že vo voľnej prírode pribudne každý rok asi 100 miliónov ton plastového odpadu. V roku 2016 bolo vyrobených na svete 396 miliónov ton nových plastov, čo je 53 kilogramov na každého obyvateľa. Produkcia novovyrobených plastov každoročne rastie pre ich nízku cenu, ktorá neodráža ekologické dopady.