Milanová: Voľba generálneho riaditeľa RTVS nepôjde úplne po starom, plánujeme ju stransparentniť (rozhovor)

Návrhy zákonov týkajúce sa financovania poddimenzovanej RTVS a voľby jej generálneho riaditeľa, ktorému končí funkčné obdobie v lete 2022 tento rok nenadobudli finálnu podobu. Ministerka kultúry SR Natália Milanová však v rozhovore pre agentúru SITA uviedla, že dané témy potrebujú širšiu diskusiu.

Podľa Milanovej je však rok 2021 rokom výsledkov. Za najväčšie úspechy považuje vypísané výzvy na pomoc kultúrnej obci aj mediálnu legislatívu. Milanová tiež odpovedala na otázky, aké reformy plánuje v budúcom roku a či sa dá na ministerstve šetriť a kde.

Covidová pomoc aj meškajúca legislatíva

Čo bolo tento rok pre ministerstvo kultúry najväčšou výzvou?

Mali sme niekoľko výziev, ktoré sme absolvovali. Musím povedať, že kým ten minulý rok sa niesol v znamení krízy, tak tento rok by som asi pomenovala rokom výsledkov. Podarilo sa nám nielen poskytnúť veľmi adresnú, spravodlivú a rýchlu covidovú pomoc, ale rovnako sme začali robiť legislatívu, ktorá roky meškala. Toto boli dve najväčšie úspechy, ktoré sa nám podarilo zrealizovať.

Z tých všetkých vecí, čo ste vykonali tento rok, čo by malo reprezentovať rok 2021? Prečo?

Ako som už povedala, tak asi by som ho najlepšie vyjadrila slovami výsledok, pretože sme na ministerstve kultúry poskytli tri druhy výziev. Každá z nich bola určená pre veľmi špecifickú skupinu ľudí pracujúcich v kultúre. Stretli sa aj s dobrou odozvou medzi nimi, začo som nesmierne rada, pretože tie komisie vznikali v spolupráci s nimi. Komunikácia oproti minulému roku zaznamenala obrovský posun vpred a nám to veľmi pomohlo. Odhalili sme priestor, ktorý dovtedy asi nemusel nikto pred nami odhaliť, keďže žiadna kríza nebola. Tieto výzvy boli  pozitívne vnímané. Druhá vec, naša mediálna legislatíva, ktorá posúva ten mediálny priestor a modernizuje ho vzhľadom na 21. storočie a jeho podmienky.

Čo by ste označili za neúspech roku 2021?

O neúspechu by som nehovorila, lebo všetko, čo sme si stanovili sa hýbalo a všetko, čo možno nedozrelo do finálnej podoby, môže dozrieť ešte časom. Takže dajme tomu ešte chvíľu času. Myslím si, že všetko nám dospeje do nejakého záveru, či už to bude budúci rok alebo do konca volebného obdobia. Ten priestor tu je.

Ide napríklad o zákony, ktoré sa týkajú RTVS?

Áno, tieto budú vyžadovať širšiu diskusiu. Mali sme rozpracovanú voľbu riaditeľa, ale volebné obdobie nám ešte nekončí a stále máme priestor uskutočniť zmenu voľby tak ako ju navrhujeme.

Funkčné obdobie súčasného generálneho riaditeľa RTVS však končí v lete v roku 2022. Takže to pôjde po starom a nebude sa nič meniť?

Asi úplne po starom to nepôjde. Máme predstavu ako by sme ten proces chceli stransparentniť a otvoriť. Tú ambíciu stále máme a stále je ešte v rokovaní.

Kedy sa dozvie verejnosť o výsledkoch rokovaní?

Potrebujeme to zrealizovať ideálne začiatkom budúceho roka, pretože tá voľba sa blíži a ten samotný proces začína niekedy v máji. Takže všetci kandidáti musia vedieť za akých podmienok kandidujú.

Chcete to riešiť ako vládny alebo poslanecký návrh?

Uvidíme ešte. Je to v štádiu príprav.

Stratégia kultúry

Čo bude pre Vás heslom roku 2022? Aké budú jeho priority?

Máme naplánované reformy umeleckých fondov, s nimi spojený štatút umelca a pre mňa veľmi dôležitú tému – Stratégiu kultúry do roku 2030. Je to dokument, od ktorého aj ja očakávam, a tak sme si to aj na ministerstve zadefinovali, že má byť pevným múrom, stálicou bez ohľadu na to aká politická garnitúra bude pri moci a aké bude mať predstavy o kultúre. Tento dokument má byť tvorený práve predstaviteľmi kultúry a mal by byť jasne vyznačenou cestou k cieľu. Znamená to, že aj keby nejaké tlaky časom vznikali, tak toto je ten dokument, na ktorý sa budú môcť všetci odvolať a povedať, že ale my tu máme stratégiu do roku 2030, prosím držme sa jej lebo sme na nej participovali vo veľmi širokom meradle.

Môžem teraz povedať, že momentálne sme v štádiu, kedy si stanovujeme ciele a merateľné ukazovatele a oslovili sme 150 odborníkov pre jedenásť kultúrnych politík. Ten proces je rozvetvený, a preto doňho vkladám dôveru, že bude v čo najväčšej miere apolitický a bude slúžiť práve kultúrnej obci na naplnenie tých cieľov, ktoré požaduje.

Kedy bude predstavený verejnosti?

Bude sa na ňom pracovať priebežne, lebo sa musia vyhodnocovať aj všetky vstupy, ktoré momentálne prichádzajú. Tie budú musieť podliehať aj následnej diskusii. My máme stanovený úplne konečný termín, kedy by mal byť aj predstavený na vláde. Je to december 2022. Dovtedy chceme, aby sa s ním oboznámila verejnosť, približne asi v tom polroku august/september 2022.

Čo budete považovať za úspech, ak sa Vám to budúci rok podarí?

V oblasti kultúry je tak veľa roboty, že stanoviť si tie najväčšie ciele je trošku ťažké. Tých tém a toho, čo bolo zanedbaného, je strašne veľa. Budem nesmierne rada, keď bude pokračovať napríklad obnova Románskeho paláca tak ako bola naštartovaná, keď Krásna Hôrka úspešne dokončí verejné obstarávanie a začne sa na nej pracovať, bez toho, že by sme museli riešiť či verejné obstarávanie bude alebo nebude námietkované, či sa bude naťahovať čas, ale keď už by sme reálne videli, že sa tie veci hýbu a už sa rozhýbali aj ďalšie investičné projekty, ktoré trvajú nejaký ten rok, keby dozreli, že by boli hmatateľné výsledky. To sa týka tých infraštruktúrnych projektov.

Potom je naozaj veľmi dôležité, aby sme dokázali v kultúre pracovať so štatistikou, dátami a merateľnými ukazovateľmi. Teda poriadok, ktorý sa možno trošku bije s nastavením kultúry. Musíme to urobiť, aby v prípade, že príde nejaká kríza nebol nikto konfrontovaný s tým, čo sme museli zažiť my. To znamená, že štatút umelca alebo definícia toho, kto je človek pracujúci v kultúre a čo by sme mu my ako štát mali poskytnúť, by malo byť už pripravené.

Čo to znamená pre ministerstvo, aby sa riadilo dátami?

Ministerstvo sa počas roku 2020 snažilo rozdefinovať, rozkľúčovať všetky formy existencie ľudí v kultúre, či sa to týka pracovnoprávnych vzťahov alebo výšky ich príjmov. Skrátka ako fungujú. Kultúra je neskutočne rôznorodá, a hoci sme aj urobili minulý rok formulár, tak bolo to obdobie napätia, kedy to bolo možno trošku kontroverzne vnímané a nie každý koho sa to týkalo aj reflektoval, že by bolo dobre, aby sám pomohol celej veci.

Spustili sme ale registre, ktoré síce fungovali cez Fond na podporu umenia, ale absolútne neposkytovali ucelený obraz o tom ako to v kultúre vlastne je. Keďže sme dali jednu z podmienok pre naše výzvy, aby sa ľudia zaregistrovali, tak máme už trošku lepší obraz o tom, koľko je približne fyzických osôb, živnostníkov, eseročiek jednoosobových či viacosobových a podobne.

Toto je vec, ktorú by sme mali nejakým spôsobom už začať dávať do škatuliek a poriadne si to začleniť.

Bude sa to vzťahovať aj na ďalšie výzvy?

Snažili sme sa urobiť tie výzvy tak, aby nasledovali budúcnosť. Nerozprávame sa tu teraz o odškodňovaní, aj keď sme pri ukazovateľoch vychádzali z porovnaní rokov 2019 a 2020, aby sme tam videli ten pokles a vedeli ho následne dotovať. Ale aj tá posledná výzva, ktorú sme mali pre jednoosobové eseročky, kde sme doteraz vyplatili približne 15,6 milióna eur, je nastavená tak, že subjekty na bežné výdavky môžu minúť príspevok od 1. januára 2021 do marca 2022. Takže je určená aj do budúcnosti. Keďže tu máme tretiu vlnu a vidíme aká je situácia, bolo pre nás dôležité neorientovať sa iba na minulosť, ale pozrieť sa aj dopredu.

Aké ďalšie výzvy, pomoc plánujete pre rok 2022?

Uvidíme aká bude situácia. Všetky tie výzvy, ktoré sme mali pre fyzické osoby, neziskovky, eseročky máme pripravené. Museli by sme tam určite zmeniť nejaké parametre, ale sme pripravení, ak bude treba tie výzvy spustiť. Vieme si ich zadministrovať, ľudia o nich vedia, takže vedia ich aj využiť. Pripravení sme.

Takže ďalšie výzvy budú rýchlejšie a adresnejšie?

Neviem si predstaviť, že by sa to dalo urobiť ešte rýchlejšie a adresnejšie.

Len na porovnanie, aby si to ľudia vedeli predstaviť ako to funguje. Na ministerstve dopravy bola tiež urobená širšie nastavená výzva a preplácalo sa desať percent poklesu. Ak sa rozprávame, že v roku 2019 subjekt zarobil 20 000 eur a v roku 2020 poklesol na 5 000 eur, tak rozdiel medzi tými rokmi bol 15 000 eur. Kým na doprave subjekt získal desať percent, čiže 1 500 eur, ktoré musel následne aj zdaniť, na ministerstve kultúry to bolo 13 500 eur, ktoré ani nemusí zdaniť.

Keď sa rozprávame o nastavení výziev, tak si myslím, že ministerstvo kultúry bolo adresnejšie a dokonca aj štedré.

Ako je to s úpravou smernice na výberové konania vedúcich pracovníkov inštitúcií spadajúcich pod ministerstvo? Mali ste na nej spolupracovať aj s Transparency International Slovensko. Ako to dopadlo?

Tento proces je ukončený a aj sme spolupracovali s Transparency International Slovensko. Pripravili sme dva druhy smerníc a podľa nich už teraz idú aj naše výberové konania.

Ako sa tie smernice upravili?

Jedna išla podľa zákona o štátnej službe, a tá zostala približne tak ako bola. Potom tu bola špeciálna pre hudobné a divadelné inštitúcie, ktorú sme upravovali. Podľa nej sa už robí výberové konanie na riaditeľa Slovenskej filharmónie.

Najťažšia reforma – mediálny zákon

Dotknem sa aj reforiem, ktoré vás čakajú budúci rok. Mohli by ste ich priblížiť?

Mali sme naozaj reformnú jeseň. Za ministerstvo kultúry sa podľa mňa minimálne desať rokov dozadu nestalo, aby v jeden deň sme predkladali päť návrhov zákonov, z toho najkomplexnejší a najťažší – mediálny zákon. Z existujúcich zákonov, ktoré vždy riešili samostatne rozhlas, televíziu a periodickú tlač v podstate ani jeden nereflektoval internet. Doba sa už výrazne posunula, takže museli sme na ňu aj my reagovať. Chceli sme vytvoriť spravodlivé, jednotné prostredie, aby bolo rovnako pokryté vysielanie, rozhlas či periodická tlač aj internet. To znamená jednotné podmienky.

Našou snahou bolo zaviesť lepšiu transparentnosť médií, aby sme videli, kto stojí na konci ako konečný užívateľ výhod, kto prispieva na fungovanie médií. Zadefinovali sme si lepšiu ochranu zdroja. Nie ochranu zdroja finančných tokov, ale ochranu zdroja, ktorá súvisí s novinárskou činnosťou.

Na tento veľký mediálny zákon nadväzuje aj zákon o publikáciách, ktorý teraz ukončil medzirezortné pripomienkové konanie a mal by ísť na budúci rok do Národnej rady SR. Ešte nás čaká ústavný zákon o slobode médií.

Bude to taká reformná jar?

Uvidíme. Bola by som veľmi rada, keby sa nám to všetko podarilo už v tom prvom polroku, ale tie legislatívne procesy trvajú nejaký ten čas. Keď ministerstvo chce dať nejaký návrh zákona, tak ten proces má nejaký harmonogram, ktorý nejaký čas trvá.

Vítam, že ministerstvo spravodlivosti prišlo s trestným zákonom, pretože to bola jedna z vecí, ktorú sme mali pôvodne ukotvenú v tom našom návrhu ústavného zákona o slobode médií a týkala sa fyzickej ochrany novinárov. Dlhšie sme diskutovali s ministerstvom spravodlivosti, že to chceme riešiť spoločne. Je pre nás dobrým signálom, že všetci si uvedomujeme, že poskytnutie ochrany je veľmi dôležité.

Sú tam ešte aj iné veci. Momentálne sme v štádiu diskusie hlavne s ministerstvom spravodlivosti. Tým, že sme ten zákon už odkomunikovali do veľkej miery aj medzi koaličnými partnermi aj medzi redakciami, tak pevne verím, že nedôjde k nejakým veľkým zmenám.

Aké reformy pripravujete na budúci rok, ktoré vyplývajú z Plánu obnovy a odolnosti Slovenska?

V rámci komponentov máme obnovu verejných historických budov. Takže na tom všetkom sa stále pracuje. Plus ešte tam máme reformu Pamiatkového fondu vo výške 6,5 milióna eur. To už je rozpracované. Je to trošku dlhodobejší proces a tým, že sme teraz vyhlásili počas tohto roku aj výzvu REACT-EU, čo sú také extra eurofondy, ktoré majú byť investované do obnovy kultúrnych domov, múzeí, galérií a knižníc, tak takto sa čiastočne snažíme saturovať tie oblasti, ktoré vieme, že sú dlhodobo podfinancované. Do tejto eurofondovej výzvy prišlo naozaj požehnane žiadostí. Uvedomujeme si, že priestor na rekonštrukcie, obnovy a investičný dlh, ktorý v kultúre máme, je neskutočný.

Je reforma Pamiatkového úradu zložitá?

Nie je zložitá. Ona samotná je iba jednou čiastkou a vlastne metodikou na skúmanie pamiatok.

Kedy bude daná reforma predstavená?

Táto reforma sa deje. My ju potrebujeme, pretože potrebujeme stanoviť metodiku pre naše kultúrne pamiatky, lebo nič takéto doteraz neexistovalo. Potrebujeme to zjednotiť. Predstavíme ju teda, keď bude pripravená.

Nemáte teda nejaký termín, že či to bude napríklad na budúci rok.

Tam sa musí spĺňať harmonogram súvisiaci s plánom obnovy.

Audit a šetrenie

Ako ste pokročili v téme auditu? V lete ste spomínali, že plánujete robiť procesný audit, ktorý zaistí lepšie fungovanie úradu. V akom je to štádiu?

Na tom audite sa tiež pracuje.

Myslíte si, že je možné ešte niečo v réžii ministerstva upraviť, respektíve, kde sa dá šetriť?

Všade sa dá šetriť. Keď sme nastúpili na toto ministerstvo, vypovedali sme niekoľko veľmi nevýhodných zmlúv. Pri pozretí do minulosti, nechcem povedať, že sa tu hospodárilo mirnix-dirnix, ale je to tak. Keby všetky peniaze išli do tých cieľových destinácií, kam boli určené, tak určite by sa aj mnohým inštitúciám oveľa lepšie dýchalo.

Čo sa týka šetrenia tak pre nás v rámci revízie výdavkov na kultúru boli pomenované také najobjemnejšie šetrenia v oblasti IT a na tom aj momentálne pracujeme.

To je oblasť, kde sa nám ponúka priestor na to, aby sme vedeli všetko prehodnotiť, napríklad keď sa budú robiť nové verejné obstarávanie na dodávateľov.

Vedeli by ste to viac priblížiť?

Zmluvy na IT vedia byť predražené, keď chcú. Našou úlohou je, aby sme si ich podrobne analyzovali a zadefinovali si čo sú naše potreby, čo očakávame za čo najmenej peňazí. Na toto sa akosi v predchádzajúcich rokoch neprihliadalo. Skrátka ten IT svet je veľmi rozbujnený a má dlhodobú povesť priestoru, kde sa dá ľahko manipulovať s financiami.

Vzhľadom na rezonujúcu tému zmeny klímy aj v súvislosti COP26, ako pristupuje ministerstvo k danej téme – akým spôsobom sa ju snaží začleniť do svojho fungovania?

Táto téma bude určite témou aj Stratégie pre kultúru do roku 2030, keďže pôjde o nadrezortný dokument. Ekológia je aj v oblasti kultúry citlivo vnímaná. Myslím si, že väčšina ľudí z kultúry vie, čo pre nás znamená zdravé životné prostredie aj ekologické správanie. Dobrým dôkazom toho je dizajn. Dizajnéri prikladajú práve tej ekológii veľký význam.

A ako je to na ministerstve?

U nás na terase máme napríklad hmyzí hotel. My sa snažíme pokiaľ sa to dá a je to v našich možnostiach naozaj pristupovať, čo najviac ekologicky, napríklad pri triedení odpadov. Nevieme ovplyvniť samozrejme úplne všetko ale tú ambíciu tu máme.

Ako túto tému vnímate osobne?

Prírodu mám nesmierne rada. Strávila som v nej veľa času ako dieťa a tým, že jazdím na koni, tak pre mňa sú príroda aj zvieratá veľmi dôležité. Les je miesto, kde si dokážem oddýchnuť najlepšie. Aj v rámci svojej domácnosti sa snažím, aby sme životnému prostrediu neškodili a boli k nemu šetrní. Nie som úplne vyrovnaná s tým, kam to spejeme.

Prezidentský palác má v pláne byť do roku 2030 uhlíkovo neutrálny. Aké má plány v tejto oblasti ministerstvo kultúry?

Takéto plány zatiaľ nemáme.

Ani o tom neuvažujete?

Vzhľadom na agendu, ktorú máme, musím povedať, že v najbližšom období sa touto témou asi zaoberať nebudeme.

Financovanie verejnoprávnej RTVS

Na nedostatočné financovanie RTVS upozornila kontrola NKÚ. Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení na roky 2021 – 2024 zaviazala riešiť poddimenzovanosť financovania verejnoprávneho vysielateľa. Mali by sa prijať také legislatívne opatrenia, ktoré by nastavili vhodný mechanizmus financovania RTVS za účelom stabilizácie plnenia jej základných úloh v oblasti poskytovania služieb verejnosti. V akom to je štádiu?

Zriadili sme pracovnú skupinu na to, aby sme si na úrovni odborníkov povedali, že čo naozaj RTVS potrebuje. Diskusia nie je doteraz ukončená. Máme tu dve názorové spektrá: Ísť cestou zvýšenia koncesionárskych poplatkov alebo naviazať financovanie priamo na rozpočet.

Vedeli sme aká je situácia v koalícii. Tých názorov medzi koaličnými partnermi je viacero a preto hovorím, že táto téma si ešte bude vyžadovať diskusie aj vzhľadom na pandémiu, ktorú sme tu mali. Je to téma, pri ktorej vieme, že musíme pristupovať citlivejšie a pozerať sa na ňu troška inou optikou.

Na tejto téme sa neustále pracuje a my si uvedomujeme, že RTVS je veľký kolos a má veľmi dôležité úlohy a poslanie ako verejnoprávne médium. Má byť naším cieľom, aby si všetky tie verejnoprávne oblasti mohla pokrývať, v čo najlepšej kvalite, najobjektívnejšie a nezávisle.

Stále je na stole diskusia, čo má všetko RTVS ponúkať, koľko to má stáť, čo od nej máme chcieť a za koľko peňazí by sme to mali chcieť. To sú také filozoficko-ekonomické otázky, ktoré je potrebné ešte doladiť.

Stále je na stole diskusia, čo má všetko RTVS ponúkať, koľko to má stáť, čo od nej máme chcieť a za koľko peňazí by sme to mali chcieť. To sú také filozoficko-ekonomické otázky, ktoré je potrebné ešte doladiť.

Pre nového riaditeľa RTVS to bude znamenať, že zatiaľ bude každý rok lobovať o viac peňazí?

V tom ideálnom prípade by bolo dobré, keby vedel, že keď vyhrá výberové konanie, bude presne vedieť s čím môže hospodáriť. Momentálne tú garanciu poskytnúť nevieme.

Vieme povedať koľko peňazí bolo pre RTVS vyčlenených predtým a že máme výpadky za oslobodených dôchodcov od koncesionárskych poplatkov, čo musíme vykrývať.

Vzhľadom na mediálnu legislatívu chceme, aby sa zvýšilo percento vysielania pre zrakovo a sluchovo postihnutých a aj s tým budú súvisieť nejaké náklady navyše. Tu sa nám líšia analýzy a čísla, ktoré predkladá RTVS a tie, ktoré máme my. Takže aj tu si to musíme zjednotiť.

Ministerstvu kultúry sa podarilo začiatkom novembra presadiť na vláde mediálny zákon a novelu autorského zákona. Pri téme kvót pre komerčné rádia ste však museli ustúpiť. Ako vnímate toto rozhodnutie? Plánujete ešte počas tohto volebného obdobia zmeniť tieto kvóty?

Náš návrh reflektoval, že Európska únia má určité pravidlá týkajúce sa kvót. Tým, že sme teraz pripravili novú legislatívu, ktorá je vlastne aj implementáciou európskej smernice, museli sme testovať všetky ustanovenia, či obstoja z pohľadu európskeho práva. Mali sme vážne pochybnosti, že vo forme, ako ich máme dnes nie sú s ním kompatibilné. Polemika okolo legitimity hudobných kvót prebieha aj v iných krajinách EÚ.

V zásade, my sme mali, čo sa týka kvót a slovenského hudobného diela definíciu, že autor hudby alebo textu musel mať trvalý pobyt na Slovensku. Problém však je, že územné kritérium ide priamo proti jednému zo základných pravidiel Európskej únie – slobode pohybu tovaru a služieb. Za príklad nám všetci dávajú Francúzsko, lenže tam sa nepracuje s teritoriálnou definíciou hudobného diela. Oni hrajú iba texty po francúzsky a nemajú tam teda túto „národnú príslušnosť“. Toto je jedna z vecí, kde sme si povedali, že keď Európska únia to vníma inakšie, tak sa musíme aj my tomu prispôsobiť, hlavne keď implementujeme európske právo.

Preto náš návrh pôvodne smeroval k tomu, že súkromným rádiám by sme kvóty nezavádzali a hrali by slovenskú hudbu na dobrovoľnej báze. Samozrejme v RTVS by to ostalo zachované, keďže ide o verejnoprávne médium.

Finálna dohoda je, že budeme v podstate v nezmenenej podobe, ale teda očakávame, že príde čas, keď sa tým budeme musieť zaoberať opätovne.

Kedy to bude?

Zákon o mediálnych službách má prejsť v druhom čítaní v parlamente na februárovej schôdzi. Verme tomu, že bude podpísaný pani prezidentkou.

Uvidíme, keď vstúpi do života. Neviem presne odhadnúť, kedy to príde, nemám vešteckú guľu. Podstatné je vedieť, že tá možnosť tu je a že musíme byť pripravení na ňu reagovať.