Počas piatkovej rannej cesty do strediska Sestriere sme spolu s ďalšími členmi mediálneho tímu zistili, že vlastne ani nevieme koľko presne medailí už na Svetových zimných hrách Špeciálnych olympiád v talianskom Turíne slovenskí športovci získali. Pribúdajú veľmi rýchlo a my sa aj tak oveľa viac koncentrujeme na zber zážitkov, nie na evidenciu cenných kovov. Tú za nás robí oficiálny web podujatia. Medailí majú intelektuálne znevýhodnení športovci presne 30, my zážitkov mnohonásobne viac.
Vždy usmiaty Kevin z Trebišova
Aj počas najnovšej cesty do Álp som bol presvedčený o tom, že zažijem opäť niečo pozoruhodné a že si nájdem nového kamoša či kamošku z radov športovcov i trénerov. Zatiaľ tomu tak vždy bolo a ja som už beztak v nastavení, že na športovisko idem primárne spoznávať nových ľudí.
V piatok som si už po pár minútach v dejisku pretekov snežníc padol do oka s Kevinom Kopperom. Neviem prečo práve s ním, ale na týchto hrách je jedným z ústredných prvkov bezprostrednosť. Poviem vám, usmiatejšieho chlapa som už dlho nevidel. A to aj napriek tomu, že to tentoraz na medailu v jeho prípade nestačilo. Aj on totiž chápem, že do Turína neprišiel iba pre medaily, ale hlave pre zážitky a spomienky.
S 30-ročným Trebišovčanom som sa pustil do reči. Povedal mi, že je spokojný s tým, že úspešne absolvoval zoraďovacie preteky snežníc na 400 m. Podebatovali sme o jeho láske k behu, futbalu a bicyklu, o jeho ôsmich psoch, ktorých vedel „z fleku“ vymenovať i po mene. Zaujímal sa o mňa a o moju rodinu. Fakt, som si dlho tak dobre s nikým nepokecal.
Kevin mi neskôr veľmi ochotne poskytol rozhovor, počas ktorého bol už v móde športovca telom i dušou.
Tréneri s veľkým T
Počas aktuálnych hier Špeciálnych olympiád ukazujú športovci nesmierne odhodlanie. Naozaj som nevidel žiadneho z nich sa vzdať. Platí to aj o ich tréneroch. Tí nezriedka nevedia kam skôr skočiť, no zakaždým sú empatickí, nápomocní a svoje rady rozdávajú nie len svojim zverencom, ale aj ostatným okolo.
Tento pocit som mal aj z trénerky Evy Jantákovej. V sestrierskom hustom snežení sme dívajúc sa na pretekárov na trati prebrali širokú škálu tém. Debatovali sme o rozdelení Česka a Slovenska, o súčasnej politike a pani koučka Eva pridala i pár fascinujúcich príbehov z 80-tych rokov z Litvy, Bulharska a iných destinácií. Dúfam, že sa ešte stretneme, pretože viem,, že mi nepovedala ani percento zo svojho životného repertoára skúseností.
Sme tanečná špeciálna veľmoc
Cestou zo Sestriere sme zišli kľukatými zákrutami do nižšie položeného strediska Bardenecchia, kde sme sa stretli so striebornými tanečníčkami Gizkou Bilíkovou a Laurou Vankovou. Obe reprezentantky boli mimoriadne pozitívne naladené.
Najmä Gizka žiarila radosťou, pretože sa jej donieslo, že nemecká výprava ubytovaná na rovnakom mieste organizuje podvečer diskotéku. Darmo tanečníčka telom i dušou. A to nám ešte stihla povedať, že sa bude podávať aj šampanské. Šampanské, ktoré si zaslúžia.
