Srdce nám poháňa celé telo, umožňuje nám milovať, smiať sa a žiť naplno….
Bratislava, 12. septembra 2016 (WBN/PR) – „Srdce“ je ústrednou témou tohtoročného Svetového dňa srdca. Srdce nám poháňa celé telo, umožňuje nám milovať, smiať sa a žiť naplno. Preto je také dôležité starať sa oň! Ak sa oň nestaráme, zvyšujeme svoje kardiovaskulárne riziko.
Kardiovaskulárne ochorenia sú najčastejšou príčinou úmr¬tí vo svete. Každoročne sú zodpovedné za 17,3 miliónov predčasných úmrtí vo svete a predpokladá sa, že do roku 2030 sa tento počet zvýši až na 23 miliónov.
„Dobrou správou však je, že mnohým prípadom KVO môžeme zabrániť jednoduchými dennými zmenami. Prvým krokom k zdravému srdcu je informovanosť. Venovať pozornosť tomu, koľko prejdeme, by malo byť také ľahké ako sledovať si jedálny lístok. Počas Svetového dňa srdca nabádame ľudí, aby začali niečo robiť pre zdravie svojho srdca. Mnohým predčasným úmrtiam je možné totiž predísť dodržaním odporúčanej minimálnej hranice 30 minút bežnej fyzickej aktivity, napríklad svižnej chôdze, najmenej päťkrát za týždeň”, uviedol Doc. MUDr. Ján Lietava, CSc., prezident Slovenskej ligy Srdce Srdcu.
Primárna prevencia náhlej kardiálnej smrti. Od rybieho tuku k implantovateľným defibrilátorom.
Náhla kardiálna smrť (NKS) má viac než 60% podiel na celkovej úmrtnosti z kardiovaskulárnych príčin, čím predstavuje v rozvinutých krajinách najčastejšiu príčinu smrti v dospelej populácii. Na Slovensku si NKS ročne vyžiada do 10 000 obetí. Pacienti po prekonaní infarktu myokardu a/alebo s chronickým srdcovým zlyhávaním patria medzi najrizikovejšie skupiny.
Syndróm NKS postihuje celkovo 4x častejšie mužov, v najviac postihnutej vekovej kategórii v siedmej dekáde života je však prevaha mužov viac než sedem násobná.
Na vrchole preventívne – terapeutickej pyramídy stojí implantovateľný defibrilátor (ICD), ktorý sa stal najefektívnejším nástrojom v boji s NKS.
Primárna prevencia NKS vo všeobecnej dospelej populácii
Niektoré bežné kardiovaskulárne rizikové faktory ako hypertenzia, fajčenie, hyperlipidémia predstavujú veľmi ľahko identifikovateľné markery zvýšeného rizika NKS.
Nie je možné spochybniť zásadný význam eliminácie fajčenia a dostatočnej fyzickej aktivity. Podľa štúdie Physician Health Study, kde bolo dlhodobo sledovaných 20 000 lekárov, mierna konzumácia alkoholu (cca na úrovni 30 g denne) sa významne spája s 20-40% poklesom výskytu NKS
Mierna konzumácia kávy (do 5 šálok prekvapkávanej kávy denne) nezvyšuje riziko NKS, vyššia konzumácia sa spája s miernym 40% zvýšením rizika NKS.
“ Náhla srdcová smrť v dôsledku fatálnych arytmií spôsobuje na Slovensku najmenej 5 000 úmrtí ročne. Časť ohrozenej populácie vieme identifikovať skôr ako k takejto tragickej príhode dôjde. Najohrozenejšou časťou populácie sú pacienti, ktorí trpia chronickým srdcovým zlyhávaním po infarkte myokardu. Je doslova životne dôležité, aby si pacienti a ich príbuzní boli vedomí tejto hrozby a vedeli, že súčasná kardiológia má k dispozícii viaceré liečebné stratégie, ktoré riziko náhleho úmrtia významne znižujú. V prípade, ak už dôjde k zastaveniu srdca v dôsledku arytmie, je správne a rýchle poskytnutie laickej resuscitácie (oživovania) svedkami udalosti nezriedka rozhodujúci faktor návratu obete do života”, uviedol Prof. MUDr. Robert Hatala, CSc., FESC, FACC, prezident Slovenskej kardiologickej spoločnosti.
Polynenasýtené mastné kyseliny
V ostatných rokoch sa do popredia záujmu dostala nová, netradičná hypotéza o vzťahu medzi príjmom tukov v strave a srdcovými ochoreniami.
V súčasnosti existuje dostatok dôkazov oprávňujúcich zvýšený prívod tzv. n-3 (omega-3) nenasýtených mastných kyselín (obsiahnutých najmä v rybách) v prevencii NKS. Táto stratégia je však predbežne na Slovensku málo propagovaná a etablovaná. Mierna konzumácia mastných rýb na úrovni 1-2 rybích jedál týždenne (najmä tuniaka, lososa ale aj iných – vrátane sladkovodných – rýb pripravených pečením alebo dusením, ale nie vyprážaním) má potenciál znížiť výskyt NKS o polovicu.
Nefarmakologická primárna prevencia – Implantovateľný kardioverter defibrilátor (ICD)
Implantovateľný kardioverter defibrilátor (ICD) sleduje a upravuje srdcové arytmie. ICD pozostáva z generátora impulzov (telo prístroja), ktorý je obvykle implantovaný v oblasti hrudníka. Podľa typu prístroja sú do srdca zavedené a k defibrilátoru pripojené jedna až tri elektródy. Implantovaný defibrilátor neustále sleduje elektrickú činnosť srdca a reaguje hneď, ako zistí poruchy rytmu. Keďže sú rôzne druhy porúch rytmu, ICD je schopný reagovať rozličnými spôsobmi.
ICD sa nezadržateľne dostal v ostatných rokoch do pozície najefektívnejšieho terapeutického nástroja na prevenciu náhlej arytmickej kardiálnej smrti.
Život s defibrilátorom (ICD)
Defibrilátor (ICD) bude automaticky sledovať a upravovať srdcový rytmus pacienta. Pacient musí dodržiavať pokyny lekára a prichádzať na pravidelné kontroly. Pacient by mal dodržiavať nasledujúce odporúčania a pokyny:
• Pýtať sa lekára na čokoľvek, čo by chcel vedieť o svojom prístroji.
• Informovať lekára v prípade, ak pacient spozoruje, že s prístrojom sa deje niečo neobvyklé.
• Užívať predpísané lieky podľa pokynov lekára.
• Neustále so sebou nosiť preukaz totožnosti, identifikačnú kartu ICD a zoznam užívaných liekov.
• Informovať lekára o zmene bydliska, prípadne telefónneho čísla.
• Upozorniť praktického lekára, zubára, pracovníka pohotovosti a iných špecialistov implantovanom prístroji.
Hypercholesterolémia a kardiovaskulárne riziko.
Hypercholesterolémia je zvýšená hladina cholesterolu v krvi vyskytujúca sa u ľudí približne od 35 rokov, v mladšom veku viacej u mužov, v staršom (pribl. od 55) viacej u žien. Je príčinou takých chorôb ako ateroskleróza a obezita. Človek prijíma 15 percent celkového cholesterolu potravou, ostatných 85 percent je tvorených v tele. Často sa však stáva, že sa v ňom cholesterol nesprávne spracuje, dôsledkom čoho je potom jeho vysoká hladina v krvi – hypercholesterolémia.
U niektorých ľudí zvýšená hladina cholesterolu môže byť následkom zdedenej metabolickej poruchy, vtedy hovoríme o familiárnej hypercholesterolémii.
V rámci OECD krajín majú kardiovaskulárne ochorenia (KVO) dlhodobo vedúce postavenie v príčinách úmrtnosti. Podľa OECD Health at a Glance 2015 Slovensko je za rok 2013 na 1. mieste v úmrtnosti na kardiovaskulárne ochorenia spomedzi hodnotených 34 krajín. Slovensko patrí medzi posledné 4 krajiny s najkratšou očakávanou dĺžkou života od narodenia a od veku nad 65 rokov, čo má priamu súvislosť s vysokou mierou úmrtnosti na KVO.
Podľa nedávno publikovanej správy štatistického úradu Európskej únie Eurostat patrí na Slovensku až 44 percent z celkového počtu úmrtí osôb mladších ako 75 rokov do kategórie takzvaných odvrátiteľných úmrtí. Ročne tak zomrie približne 11-tisíc obyvateľov Slovenska, čo krajinu zaradilo na štvrté najhoršie miesto po Rumunsku, Lotyšsku a Litve. V prepočte na 100-tisíc obyvateľov ide na Slovensku o 188 úmrtí, pričom napríklad v Českej republike je to 125 a vo Francúzsku dokonca len 60.
Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) vyhodnotilo, že v roku 2014 najčastejšou príčinou hospitalizácií na Slovensku boli práve choroby obehovej sústavy a to v 16,4 %.
KVO majú závažný zdravotný, sociálny i ekonomický dopad a sú viac ako z 90 % podmienené aterosklerózou. Epidemiologické, humánne genetické, experimentálne a intervenčné klinické štúdie ukázali, že s aterosklerózou je úzko spojená zvýšená hladina LDL-cholesterolu (LDL-C). Súčasné štandardy prevencie kardiovaskulárnych ochorení zdôrazňujú dôležitosť dosahovania cieľových hodnôt pre LDL-C. Z terapeutických možností sú statíny prvolíniovou liečbou ako v sekundárnej, tak aj v primárnej prevencii.
„Napriek všetkému, však ani statíny nedokážu splniť niektoré ciele. Iba nízke percento najrizikovejších pacientov, na maximálnych dávkach statínov alebo na ich maximálne tolerovaných dávkach, dosahuje cieľové hodnoty pre LDL-C. 80 % pacientov s familiárnou hypercholestrolémiou nedosahuje cieľové hodnoty LDL-C S narastajúcim počtom pacientov liečených statínmi sa čoraz viacej stretávame s nárastom intolerancie statínov. Preto nás teší, že koncom tohto roka bude aj pre slovenských pacientov dostupný nový typ liečby, ktorý účinne rieši aj tieto problémy“, uviedol MUDr. Rudolf Uhliar, CSc., primár Oddelenia funkčného vyšetrenia (OFV), Nemocnica svätého Michala, a.s.
Svetový deň srdca
Tradíciu Svetového dňa srdca založila Svetová federácia srdca v roku 2000, aby ľudí na celom svete informovala o tom, že srdcové choroby a cievna mozgová príhoda sú najčastejšou príčinou smrti a každý rok im podľahne 17,3 milióna ľudí. Federácia spolu so svojimi členmi zdôrazňuje fakt, že aspoň 80 % predčasných úmrtí spôsobených srdcovými chorobami alebo cievnymi mozgovými príhodami by sa dalo predísť, ak by boli pod kontrolou hlavné rizikové faktory, fajčenie, nezdravé stravovanie a nedostatok fyzickej aktivity. Je nevyhnutné, aby ľudia pochopili, že musia sami prevziať zodpovednosť za zdravie svojho srdca a že na to majú správne prostredie s podporou Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorá si kladie za cieľ znížiť predčasnú úmrtnosť spôsobenú srdcovocievnymi ochoreniami aspoň o 25% do roku 2025.
Svetová federácia srdca
Svetová federácia srdca vedie globálny boj proti chorobám srdca a cievnym mozgovým príhodám. Zameriava sa na krajiny s nízkou a strednou ekonomickou úrovňou prostredníctvom spoločenstva viac než 200 členských organizácií, ktoré spájajú silu zdravotníckych spoločností s nadáciami na ochranu srdca vo viac než stovke krajín. Svoje úsilie sústreďuje okolo cieľa Svetovej zdravotníckej organizácie WHO – zníženie počtu predčasných úmrtí spojených s kardiovaskulárnymi chorobami do roku 2025 o 25 %. Naším kolektívnym úsilím môžeme pomôcť ľuďom na celom svete viesť dlhší život so zdravším srdcom.
Slovenská liga za prevenciu a liečbu kardiovaskulárnych ochorení „Srdce srdcu”
Slovenská liga za prevenciu a liečbu kardiovaskulárnych ochorení je dobrovoľná, humanitárna, charitatívna a nezávislá organizácia, ktorá svojimi aktivitami a finančnými príspevkami podporuje prevenciu, liečbu a výskum v oblasti kardiovaskulárnych chorôb.
Oficiálny partner Svetového dňa srdca na Slovensku, spoločnosť Sanofi , je spoločnosťou, ktorá má významný podiel v oblasti kardiovaskulárneho zdravia. Účasťou na projekte Svetový deň srdca poukazuje na význam prevencie s cieľom odvrátiť hroziace zdravotné riziká.