BRATISLAVA 8. novembra (WEBNOVINY) – Znižovanie dvoch percent v rámci asignačného mechanizmu právnických osôb pre mimovládne neziskové organizácie by mohlo byť pre niektoré organizácie alebo združenia fatálne.
Povedal to dnes na tlačovej konferencii v Bratislave člen Rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie Marcel Zajac. Preto Platforma mimovládnych neziskových organizácií žiada ministerstvo financií, aby dočasne pozastavilo pokles percenta, ktoré môžu právnické osoby asignovať.
„Vzhľadom na neexistenciu iných funkčných mechanizmov nepriamej podpory verejnoprospešných aktivít občanov SR, ktoré mali zrušenie asignačného mechanizmu postupne nahradiť, je pre MVO zachovanie súčasného pomeru asignácie zásadné a veľmi žiaduce,“ uviedol.
Mimovládne organizácie sú súčasťou Slovenska, sú súčasťou spoločnosti, ktorá ich potrebuje. V organizáciách sú združení aktívni občania, ktorí s pomocou poukazovania dvoch percent plnia jednoduchšie a ľahšie svoje ciele.
„Spravodlivosť v celom asignačnom mechanizme je v tom, že kopíruje ekonomickú výdatnosť Slovenska, ide o poukázané percentá z dane z príjmu,“ doplnil Zajac. Od roku 2009 suma z mechanizmu neustále klesá a v porovnaní s daným rokom je pre krízu o 12 miliónov menšia.
Budúcnosť vidia kriticky
Na budúci rok budú neziskovky podľa jeho slov stáť pred opätovným poklesom, preto hodnotí situáciu MVO ako kritickú a aj preto by mohol byť ďalší výpadok pre mnoho organizácií likvidačný. „Nechceme viac, ale chceme, aby tendencia klesania sumy od právnických osôb bola zastavená,“ poznamenal člen Rady vlády pre MVO Marcel Zajac.
V dnešnej zložitej sociálno-ekonomickej situácii je správne, aby občania boli motivovaní nemyslieť len na seba, ale riešiť problémy, ktoré štát, samospráva či podnikateľský sektor nemôžu, nechcú alebo nemusia riešiť.
„Asignačný mechanizmus dvoch percent z dane túto motiváciu poskytuje a dopĺňa dobrovoľné angažovanie sa a energiu, ktorú občania do týchto aktivít v nemalej miere vkladajú,“ uviedol s dodatkom, že iný decentralizovaný nepriamy mechanizmus podpory vnútrospoločenskej solidarity neexistuje.
Podľa prezidentky Ligy proti rakovine Evy Sirackej akákoľvek zmena môže vyvolať skutočne likvidačnú situáciu. „Od štátu nedostávame žiadnu priamu finančnú pomoc, jediným veľkým príjmom je celonárodná zbierka Deň narcisov a dve percentá. V roku 2009 sme dostali viac ako milión eur, no stále to klesá, v tomto roku je to približne 500-tisíc eur,“ uviedla Siracká s tým, že ak to takto pôjde ďalej, Liga proti rakovine bude musieť zredukovať programy, ktoré pre Slovensko robí.
„ Platíme sociálne sestry, ktoré pacientom radia, aké benefity pre nich existujú, vraciame lepšiu kvalitu života ľuďom formou relaxačných a rekondičných pobytov. Museli by sme zredukovať priame podpory na technické vybavenie, ktoré podporuje lepšiu diagnostiku a liečbu a ktoré vytvára podmienky pre základný transplantačný výskum v SR,“ informovala. Dodala tiež, že Slovensko by sa mohlo dostať do situácie, že sa nič nerieši a to by bola tragédia.
Pokles mali kompenzovať
Taktiež Slovenská katolícka charita (SKCH) by bez tohto zdroja nebola schopná poskytnúť starostlivosť tým, ktorí to potrebujú. „Vidíme veľmi veľký negatívny krok, pokiaľ by sa toto darovanie zrušilo. Ľudia vidia spoluúčasť na financovaní, človek tak rozhoduje, kam jeho peniaze pôjdu a prijíma zodpovednosť za to, ako sa jeho peniaze budú využívať,“ povedala na tlačovej konferencii zástupkyňa SKCH Magdaléna Veselská.
Systém poklesu percenta, ktoré môžu asignovať právnické osoby, bol schválený koncom roka 2009, pričom sa uvažovalo, že tento pokles bude vykompenzovaný inými mechanizmami podpory verejnoprospešných aktivít občanov. Nové mechanizmy sa však nevytvorili, resp. nefungujú. Zároveň sa očakávalo vyššie využitie motivačného mechanizmu pre poskytovanie darov z vlastných prostriedkov právnických osôb.
Údaje za posledné obdobie naznačujú, že len 10 percent právnických osôb poskytlo dar vo výške 0,5 percenta z dane pri asignácii z dane. Tieto údaje podľa Marcela Zajaca naznačujú, že kultivovanie darcovstva je behom na dlhú trať a vyžaduje dlhší čas, než dva resp. tri roky, ako súčasný zákon predpokladá.
„V roku 2009 poskytli právnické osoby v rámci daňovej asignácie viac ako 37 miliónov eur, v roku 2010 to už bolo 28 miliónov eur, v roku 2011 to bolo 25 miliónov eur a tento rok, ktorý sa ešte neskončil, približne rovnako tiež 25 miliónov eur,“ priblížil Zajac. Za poklesom týchto čísel stojí nepochybne ekonomická kríza, avšak pokles asignácie z dvoch percent na 1,5 percenta je jeho súčasťou.
