Nadácia Zastavme korupciu a združenie Via Iuris vyzývajú politické strany, aby sa vo svojich volebných programoch zaviazali k reforme prokuratúry, zmene paragrafu 363 Trestného poriadku, vyššej účasti verejnosti pri tvorbe zákonov, ako aj väčšej ochrane novinárov.
Kľúčová inštitúcia právneho štátu
Ako zástupcovia mimovládok informovali na štvrtkovej tlačovej konferencii, návrhy konkrétnych opatrení v týchto a ďalších oblastiach poslali do straníckych centrál a sú pripravené o nich pred voľbami diskutovať.
„Prokuratúra je jednou z kľúčových inštitúcií právneho štátu a doteraz nebola prijatá žiadna komplexnejšia reforma smerujúca k zvýšeniu transparentnosti a kvality jej fungovania, ktorá by prispela k zvýšeniu dôvery verejnosti k jej činnosti a výsledkom,“ uviedla riaditeľka Via Iuris Katarína Batková.
Úradnícka vláda by podľa Nadácie Zastavme korupciu mala postrážiť novelu Trestného zákona a vymeniť šéfa SIS
Šéfka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková doplnila, že prokuratúra je kľúčová, pokiaľ ide o úspešnú koncovku pri odhaľovaní veľkých korupčných káuz a dôveru verejnosti v spravodlivé vyšetrovanie.
Organizácie v tejto súvislosti navrhujú posilniť autonómnosť jednotlivých prokurátorov, vyššiu transparentnosť pri výberových konaniach na každé prokurátorské miesto, elektronické prideľovanie prípadov a sfunkčnenie disciplinárneho konania voči generálnemu prokurátorovi.
Kritizujú spôsob prijatia zákonov
Na podanie disciplinárneho návrhu by podľa nich mal stačiť súhlas pätiny poslancov, namiesto súčasných troch pätín. Paragraf 363 Trestného poriadku by sa mal podľa mimovládok spresniť tak, aby bolo zjavné, že ide o mimoriadny opravný prostriedok.
Mimovládky zároveň kritizujú spôsob, akým sa v posledných rokoch prijímajú zákony a tiež snahu časti politického spektra obmedziť právo verejnosti vyjadrovať sa k legislatíve.
Remišová chce znormálniť pravidlá paragrafu 363, Žilinka využíva tento „atómový kufrík“ ako nikto predtým
Legislatívny proces podľa nich poslanci často obchádzajú až zneužívajú. Zdôrazňujú, že počas aktuálneho volebného obdobia bolo mimoriadne nadužívané skrátené legislatívne konanie.
„Právo verejnosti pripomienkovať zákony je jedným z najdôležitejších princípov spravodlivej tvorby zákonov v demokratickej spoločnosti. Ľudia nemajú byť len nemými prijímateľmi pravidiel, majú mať možnosť podieľať sa na ich tvorbe,“ skonštatovala advokátka spolupracujúca s Via Iuris Eva Kováčechová.
Legislatívna úprava pre novinárov
Doplnila, že v aktuálnom volebnom období schválili poslanci celkovo 508 zákonov, z toho až 107 v skrátenom legislatívnom konaní. Podľa mimovládok ide o doposiaľ najvyšší podiel zákonov prijatých v skrátenom legislatívnom konaní v histórii SR.
Parlament by už podľa Šimečku nemal zasadať a Kollár tvrdí, že poslanci predkladajú návrhy na hrane normálnosti
Zároveň organizácie žiadajú posilnenie ochrany novinárov. Okrem iného navrhujú v tejto súvislosti prijať takú legislatívnu úpravu, ktorá zabezpečí novinárom a občiansky aktívnym osobám ochranu pred takzvanými SLAPP žalobami (žaloby proti verejnej účasti).
Výzvu na prijatie predmetných opatrení mimovládky zaslali všetkým relevantným stranám, ktoré kandidujú vo voľbách. Výnimkou sú Smer-SD a Republika, ktoré spoluprácu s občianskymi organizáciami odmietajú.