BRATISLAVA 12. júna (WebNoviny.sk) – Neúspešný prezidentský kandidát Štefan Harabin oslovuje inú voličskú základňu ako strana Smer-SD.
Uviedol to v stredu pred novinármi po rokovaní vlády minister hospodárstva Peter Žiga (Smer-SD) v súvislosti s medializovanými informáciami o tom, že Harabin pripustil kandidatúru v budúcich parlamentných voľbách.
„Štefan Harabin sa politicky profiloval už počas prezidentskej kampane a predpokladám, že svoj výsledok chce zúročiť v rámci parlamentných volieb. Má to svoju politickú logiku,“ povedal dnes Žiga.
Smer-SD nikdy nikoho nevylučoval zo spolupráce
Šéf rezortu hospodárstva Harabina ako konkurenta v politike nevníma. „On oslovuje inú voličskú základňu ako strana Smer-SD. Aj my v strane diskutujeme o obsahu našej politiky smerom k voľbám a možno aj preto, že tu vznikajú rôzne politické subjekty napravo, naľavo, v strede. To znamená, že budeme aj my tomu prispôsobovať náš obsah,“ dodal.
Najviac ľudí by podľa prieskumu chcelo za premiéra Pellegriniho
Na otázku, či si vie predstaviť povolebnú spoluprácu s Harabinom, uviedol, že Smer-SD nikdy nikoho nevylučoval z povolebnej spolupráce. Podľa neho to robia iné strany, ktoré si myslia, že si tak zvyšujú svoju kredibilitu. Zároveň dodal, že prípadná spolupráca je odvodená od výsledkov volieb a nie je jasné, či sa Harabin do Národnej rady SR vôbec dostane.
Podobne reagoval šéf rezortu práce Ján Richter (Smer-SD). Pýtal sa, kde má Harabin záruku, že v parlamente bude. „Porovnávať výsledky v prezidentských voľbách a v parlamentných voľbách je veľmi diskutabilné. Bol by som veľmi opatrný v tomto. O koalícii sa rokuje deň po voľbách,“ povedal Richter s tým, že diskutovať pred voľbami o budúcej spolupráci s kýmkoľvek by bolo predčasné.
Harabinova sťažnosť na Ústavnom súde SR
Harabin napadol na Ústavnom súde SR voľbu prezidenta SR na celom území Slovenskej republiky ako celok a žiada vyhlásiť novú voľbu prezidenta. Vo svojej sťažnosti namieta, že víťazka Zuzana Čaputová obišla pri financovaní svojej volebnej kampane zákon o financovaní volebnej kampane, „a to i v dôsledku kumulácie priamej podpory kandidáta Róberta Mistríka a tretích strán“.
WikiLeaks zverejnila údajné depeše z veľvyslanectva USA, spomínajú Kočnera, Harabina a Trnku
Harabin síce nespochybňuje možnosť vzdať sa kandidatúry, avšak nezákonnosť a neústavnosť volieb podľa neho spočíva v tom, že Mistrík sa v prospech Čaputovej vzdal za situácie, keď náklady na kampaň obidvoch kandidátov výrazne prekročili zákonom prípustnú výšku pre jedného kandidáta.
Na výsledok volieb sa nesťažuje iba Harabin, žena žiada opakovanie prvého kola
Uvedení kandidáti podľa neho postupovali tak, aby bol zákon iluzórne dodržaný a vydali na kampaň maximálne 500-tisíc eur a zvyšok kampane bol zabezpečený tretími stranami, ktoré musia byť registrované a ich výdavky nemôžu prekročiť zákonný limit 100-tisíc eur. Štefan Harabin získal v prvom kole volieb prezidenta tretí najvyšší podiel platných hlasov 14,34 %.
