Mnohé štátne organizácie vrátane samotných ministerstiev majú systémy na oznamovanie korupcie nastavené len formálne.
Zhodnotil to Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti (ÚOO), ktorý počas prvých mesiacov svojho fungovania zisťoval, ako majú ústredné orgány štátnej správy nastavené vnútorné systémy oznamovania protispoločenskej činnosti a celkovo protikorupčnú agendu. O tomto mapovaní úrad informoval vládu, ktorá materiál odsúhlasila.
Systém neumožňuje anonymitu nahlasovateľa
ÚOO skonštatoval, že formalizmus je vidno už na samotných vnútorných smerniciach ministerstiev a štátnych organizácií. Ako pokračoval, nie všetky smernice sú vypracované dostatočne.
„Chýba v nich napríklad zadefinovanie kompetencií zodpovednej osoby, ochrana oznamovateľa je upravená len stručne alebo vôbec, smernice neumožňujú podávanie anonymných oznámení, nie je dostatočne upravený spôsob evidencie oznámení a podobne,“ napísal úradv správe.
Novovzniknutý úrad upozornil aj na to, že oznamovacie systémy zákon predpokladá už roky, avšak väčšina ministerstiev dlhodobo neeviduje žiadne oznámenia. Z 254 organizácií, ktoré odpovedali ÚOO, má interný systém oznamovania 221 z nich.
Zamestnanci neveria v nastavený systém
Počty prijatých oznámení od zamestnancov ukazujú, že aspoň jeden podnet doteraz prijalo iba 23 organizácií. „Je pritom nepravdepodobné, aj na základe viacerých medializovaných káuz, že by sa im korupcia alebo akékoľvek nezákonné praktiky vyhýbali. Skôr to indikuje nefunkčnosť a nedôveru zamestnancov v nastavené systémy. Pravdepodobne aj to, že zamestnanci nevedia o možnostiach interného oznamovania a preverovania oznámení,“ uviedol ÚOO s tým, že pravidelné vzdelávanie zamestnancov v tomto smere na mnohých ministerstvách v súčasnosti absentuje.
Prešetrovanie protispoločenskej činnosti
Úrad tiež zdôraznil nedostatočné kapacity orgánov štátnej správy v oblasti oznamovania korupcie. Na ministerstvách sú zriadené pozície takzvanej zodpovednej osoby, ktorá ma na starostlivosť prijímanie a interné prešetrovanie oznámení o protispoločenskej činnosti, aj pozície takzvaných protikorupčných koordinátorov, ktorí majú riadiť korupčné riziká.
„Niekde obe pozície zastáva jeden zamestnanec, niekde je agenda rozdelená medzi dvoch pracovníkov, no v oboch prípadoch to nie je ich jediná agenda,“ vysvetlili.
ÚOO navrhuje, aby mali orgány vyčleneného zamestnanca, ktorý by mal na starosti primárne protikorupčnú politiku rezortu, preverovanie oznámení a ochranu oznamovateľov.
Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti vznikol na základe zákona, ktorý Národná rada SR prijala pred troma rokmi. Jeho úlohou je ochrana zamestnancov, ktorí by boli vystavení odvetným opatreniam zo strany zamestnávateľa za to, že upozornili na nekalé praktiky na pracovisku. Predsedníčku nového úradu Zuzanu Dlugošovú schválil parlament na tretí pokus vo februári 2021 a úrad oficiálne sfunkčnili v septembri 2021.