Zodpovednosť za vzniknutú škodu vypustením chráneného živočícha do poľovného revíru organizáciou na ochranu prírody by mala niesť daná organizácia. To by malo platiť, ak by vypustenie chráneného živočícha nebolo podmienené súhlasom užívateľa alebo vlastníka poľovného revíru.
V zásadnej pripomienke k návrhu zákona o poľovníctve to uviedol rezort obrany. Dôvodom sú škody na zveri alebo majetku, ktoré môže živočích po jeho vypustení spôsobiť.
Jasnejšie podmienky
Rezort obrany tiež navrhuje stanoviť jasnejšie podmienky pri vyhlásení poľovného pozemku za nepoľovnú plochu. Žiada, aby boli podmienky upravené tak, aby nepoľovná plocha nemohla byť zneužitá na likvidáciu poľovného revíru a na pričlenenie pozemkov k susedným poľovným revírom.
Vyhlásením pozemku za nepoľovnú plochu totiž podľa rezortu môže nastať to, že poľovný revír prestane spĺňať podmienky výmery. Preto žiada presne vyjadrenie toho, či po znížení výmery pod stanovenú hranicu okresný úrad musí alebo nemusí konať o uznaní poľovného revíru.
Poľovnícke hospodárenie
Od začiatku budúceho roka by sa malo na Slovensku spresniť uznávanie, zmena a užívanie poľovných revírov. Nový zákon o poľovníctve má tiež zadefinovať poľovnícke hospodárenie, starostlivosť o zver, zlepšovanie životných podmienok zveri, či vznik, registráciu a zánik poľovníckej organizácie.
Súčasťou novej legislatívy majú byť aj podmienky lovu a zužitkovanie zveri. Návrhom zákona sa vymedzuje právne postavenie, organizácia a pôsobnosť Slovenskej poľovníckej komory. Upravuje sa tiež postup pri uplatňovaní náhrady škody spôsobenej poľovníctvom, zverou a na zveri.
„Navrhuje sa tiež zaviesť nový systém vzniku užívacieho práva k poľovnému revíru, ktorý má nahradiť súčasné evidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru okresným úradom – register užívateľov poľovných revírov,“ uviedlo ministerstvo pôdohospodárstva.