BRATISLAVA 28. júla (WebNoviny.sk) – Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky v súlade so spoločnou pozíciou členských krajín Európskej únie a Severoatlantickej aliancie neuznáva výsledky nelegálneho referenda na Kryme z marca 2014.
Ako sa ďalej uvádza vo vyhlásení rezortu slovenskej diplomacie k podpore teritoriálnej integrity Ukrajiny, „pripojenie polostrova k Ruskej federácii porušilo základné princípy medzinárodného práva a narušilo zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny. Slovenská republika naďalej považuje Krym za územie Ukrajiny v jej medzinárodne uznaných hraniciach“.
Agentúru SITA o vyhlásení informoval tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR.
Snaha prispieť k riešeniu konfliktu
Ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení ďalej avizuje, že Slovensko sa v rámci svojho nadchádzajúceho predsedníctva v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe počas roku 2019 „sústredí na problematiku konfliktov v tomto priestore. Jednou z našich priorít bude snaha prispieť k riešeniu konfliktu v susednej Ukrajine, ktorej suverenitu a teritoriálnu integritu plne podporujeme“.
Návšteva anektovaného Krymu poslancami je neprípustná, tvrdí Most-Híd a súhlasí s ministerstvom
Nezaradený poslanec Národnej rady SR Peter Marček sa chce ísť pozrieť na Krym, aby vedel, či je skutočne vôľa obyvateľov Krymu taká, že chcú patriť pod Rusko, alebo či je zásah Ruska do prejavu vôle ľudí taký, že im bránia v tom, aby Krym patril Ukrajine. Uviedol to vo svojom stanovisku, ktoré tento týždeň poskytol agentúre SITA. Okrem nezaradeného poslanca Petra Marčeka a nezaradenej Martiny Šimkovičovej majú ísť na Krym aj traja poslanci za Smer-SD a jeden za SNS. Konkrétne mená Marček prezradiť nechce, bojí za, že by bol na zákonodarcov vyvíjaný nátlak. Poslanci pricestujú na Krym z Moskvy. Preto, ako pre médiá vysvetlil ukrajinský veľvyslanec na Slovensku Jurij Muška, im hrozí, že Ukrajina im neumožní v budúcnosti vstúpiť na jej územie.
Vyjadrenia Mušku sa nepáčia predsedovi SNS a NR SR Andrejovi Dankovi. „Ak sa poslanec NR SR rozhodne ísť nielen na Krym, ale aj na Mesiac, nik ho nemôže zastrašovať. Je to ich neoficiálna cesta a slobodná vôľa mimo slovenského parlamentu. Ukrajinské zákony pre slovenských občanov neplatia,“ napísal Danko vo svojom stanovisku.
Upozornenie pre ukrajinského veľvyslanca
„Pokiaľ ide o avizovanú cestu pána Marčeka a ďalších osôb na Krym, ako sa to uvádza v stanovisku predsedu NR SR Andreja Danka, tieto osoby plánujú navštíviť Krym nie ako poslanci Národnej rady SR, ale ako súkromné osoby. Tieto skutočnosti, ako aj postoj slovenskej diplomacie v danej veci sú všeobecne známe a boli opakovane tlmočené tak ukrajinskému veľvyslancovi na Slovensku, ako aj našim ukrajinským partnerom v Kyjeve. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR zároveň žiada ukrajinského veľvyslanca, aby na tlmočenie svojich postojov uprednostňoval obvyklú diplomatickú komunikáciu pred verejnými vyhláseniami,“ uvádza sa v stanovisku MZVaEZ, ktoré SITA poskytol 19. júla hovorca rezortu Peter Susko.
Koncom novembra 2013 ukrajinskí občania chceli, aby Kyjev podpísal asociačnú dohodu s EÚ, čo vtedajší prezident Viktor Janukovič odmietol. To vyvolalo protivládne protesty a nepokoje po celej Ukrajine, ktoré si najmä vo februári 2014 vyžiadali desiatky obetí na životoch. Zároveň sa začali aj nepokoje v oblastiach s prevahou ruskojazyčného obyvateľstva, ktoré v Doneckej a Luhanskej oblasti prerástli do ozbrojeného a stále trvajúceho konfliktu medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.
Rusko anektovalo Krym na jar 2014. Moskva pôvodne odmietala, že na Krym prišli ruskí vojaci, potom tvrdila, že to boli vojaci na dovolenke a na prvom oficiálnom summite s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Helsinkách 16. júla tohto roku ruský prezident Vladimír Putin povedal, že „zorganizovali referendum„. Tým podľa analytikov priznal, že Kremeľ stojí za anexiou. Výsledkom referenda bolo vyhlásenie nezávislosti Krymu a jeho pripojenie sa k Rusku. Na situáciu odpovedala EÚ aj Rusko zavedením sankcií, ktoré neustále obe spoločenstvá predlžujú. Brusel aj Washington považujú Krym za ukrajinské územie a vyzývajú Rusko na zachovanie územnej celistvosti Ukrajiny.