Sadzby úhrady za vydobyté nerasty sa na Slovensku budú meniť. Vláda totiž schválila zmenu nariadenia o úhrade za dobývací priestor, úhrade za vydobyté nerasty a o úhrade za uskladňovanie plynov alebo kvapalín. Vďaka nej by sa mali odstrániť pochybnosti pri jednotlivých sadzbách za vydobyté nerasty podľa druhu nerastu a taktiež by sa mali navýšiť zdroje v Environmentálnom fonde.
Základné kritérium rozdelenia
„Navrhovanou úpravou sa umožní jednoznačný výklad pojmov upravujúcich druh vyhradeného nerastu, za ktorý sa platí úhrada za vydobytý nerast s určenou sadzbou úhrady v percentách, a odstránia sa pochybnosti pri jednotlivých sadzbách za vydobyté nerasty podľa druhu nerastu,“ objasňuje Ministerstvo hospodárstva SR v dôvodovej správe. Základným kritériom pri rozdelení vyhradených nerastov bude, či sa z nich dajú priemyselne vyrobiť zlato a striebro.
Nové nariadenie bude platiť od začiatku budúceho roka. Podľa ministerstva hospodárstva budú mať zmeny pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, keďže úhrady sú príjmom Environmentálneho fondu, no zároveň negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Podľa nového znenia sa totiž bude platiť vyššia sadzba úhrad za vydobyté nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy vrátane zlata alebo striebra.
Kritika zo strany SaS
Ministerstvo o zmene nariadenia informovalo ešte v marci v súvislosti s kritikou strany Sloboda a Solidarita (SaS) pre ťažbu zlata na Slovensku. Liberáli v tejto veci dokonca podali aj trestné oznámenie. Problém sa týka bane v obci Hodruša-Hámre.
SaS je za prijatie odporúčaní Európskej komisie zo správy o právnom štáte, kritizovala dve opatrenia
Tá podľa SaS ťaží a následne predáva zlato, avšak samotná baňa tvrdí, že ťaží polymetalickú rudu. Dôvodom je práve rozdielna výška úhrady za vyťažený nerast. Ministerstvo obvinenie odmietlo a tvrdenia liberálov označil za zavádzajúce.
Päť percentná sadzba
Ako vo svojom stanovisku píše strana Sloboda a Solidarita, vláda dnes na svojom rokovaní rozhodla o tom, že ruda, z ktorej sa viac ako 30 rokov získava zlato, je zlatá ruda a má sa za jej vyťaženie platiť sadzba 5 percent. Strana na to upozorňovala od roku 2019, a to aj počas pôsobenia na ministerstve hospodárstva.
Bývalé vedenie ministerstva vtedy iniciovalo kontrolu platieb úhrad za vyťažený nerast. Za roky 2016 až 2020 vyrubilo nedoplatok 1,7 milióna eur. O tieto peniaze tak bol ochudobnený štátny rozpočet.
Vyjadrenie experta pre energetiku
„V roku 2019 sme zistili, že firma, ktorá vykonáva ťažbu v banskej prevádzke a predaj zlata v nej tvorí viac ako 90 percent jej tržieb, deklaruje namiesto ťažby zlatej rudy ťažbu tzv. polymetalických rúd. Navyše si na to uplatňovala výnimku z nariadenia vlády, ktorá namiesto 5-percentnej sadzby úhrady umožňovala sadzbu len 0,1 percenta. Vo výsledku to znamená, že firma bude musieť zo zisku za vyťažené zlato ročne namiesto 8 až 10-tisíc eur odvádzať 400 až 500-tisíc eur,“ vysvetlil expert strany pre energetiku Karol Galek s tým, že táto úhrada je príjmom Environmentálneho fondu a vyplýva z Ústavy SR, kde sa hovorí o tom, že nerastné bohatstvo je vo vlastníctve Slovenskej republiky.
„Verím, že nové nariadenie vlády bude smerovať k efektívnejšiemu využívaniu nerastného bohatstva, a teda majetku Slovenska, v prospech obyvateľov a nielen ako zásterka pre zopár záujmových skupín, ktoré by najradšej videli chybu v doterajšej legislatíve, len aby sa vyhli úhrade nedoplatku za nepriznané sadzby úhrad z minulosti,“ doplnila tímlíderka strany pre životné prostredie Anna Zemanová.