Letné horúčavy vlani zabili naprieč Európou viac ako 61-tisíc ľudí. Vyplýva to z novej štúdie, na ktorú sa odvoláva denník The Guardian. Minulý rok Európa zažila najteplejšie leto v histórii záznamov.
Zomreli tisíce ľudí
Odborníci v rámci štúdie prostredníctvom dát o úmrtnosti a epidemiologických modelov zistili, že v súvislosti s vysokými teplotami zomrelo od 30. mája do 4. septembra minulého roka 61 672 ľudí.
Horúčavy atakujú Slovensko. Na nedeľu aj pondelok sú vydané výstrahy, dokonca až 2. stupňa
„Sú ľudia, ktorí by aj tak zomreli, ale s tými sa v tejto metodike nepočíta. Hovoríme o ľuďoch, u ktorých výskyt týchto teplôt vyvolal smrť,“ vyjadril sa vedúci autor štúdie Joan Ballester z Barcelonského inštitútu pre globálne zdravie.
Najvyššiu mieru úmrtnosti mali v Taliansku, Grécku, Španielsku a Portugalsku. Len malý podiel úmrtí bol v dôsledku úpalu z tepla. Vo väčšine prípadov horúce počasie zabíjalo ľudí tým, že bránilo telu vyrovnať sa s existujúcimi zdravotnými problémami ako ochorenia srdca a pľúc.
Horúčavy budú smrteľnejšie
V každom týždni leta 2022 priemerné teploty v Európe neprerušene prekračovali základné hodnoty z predchádzajúcich troch desaťročí, uvádza štúdia. Najintenzívnejšie horúčavy udreli od 18. do 24. júla, keď zabili 11 637 ľudí.
Horúčavy v Indii si vyžiadali desiatky životov, ľudia skončili bez tečúcej vody či ventilátorov
Problém zhoršuje globálne otepľovanie spôsobené človekom. Ľudia zohriali planétu asi o 1,1 stupňa Celzia, no v Európe sa teploty zvýšili takmer dvakrát rýchlejšie, ako je celosvetový priemer. Kým vlády nepodniknú riadne kroky na ochranu ľudí a obmedzenie skleníkových plynov, vlny horúčav budú ešte smrteľnejšie.
Vedci naznačili, že počet úmrtí z minulého roka je mimoriadne vysoký, pretože teplotné anomálie, a teda rozdiely medzi teplotami v súčasnosti a minulosti, boli najväčšie v južnej Európe a počas vrcholu leta, keď su dni najhorúcejšie a úľavu neposkytnú ani noci.
„Mali sme oba faktory, ktoré prispeli k úmrtnosti. Nakoniec je to absolútna teplota, ktorá zabíja,“ povedal Ballester.
Skutočný počet úmrtí môže byť vyšší
Šéfka výskumnej skupiny pre klímu a zdravie na Bernskej univerzite Ana Maria Vicedo-Cabrera, ktorá sa nezúčastnila na spomenutej štúdii, upozornila, že skutočný počet úmrtí môže byť ešte vyšší. Vysvetlila, že vedci použili týždenné údaje o teplote a úmrtnosti, ktoré zmiernili účinky krátkodobých výkyvov.
Prečo vznikol špecializovaný portál, ktorý sa venuje klimatickým zmenám? (rozhovor)
Poukázala na to, že jedna štúdia, ktorá použila denné dáta zo Španielska, odhadli o 10 percent vyšší počet úmrtí súvisiacich s horúčavami, ako naznačujú týždenné dáta. Ďalšia štúdia, za ktorou stojí Vicedo-Cabrera s kolegami, zase ukazuje ešte väčší účinok vo Švajčiarsku, kde bol odhad z denných údajov dvojnásobný v porovnaní s odhadom z týždenných údajov.
Švajčiarska aj celoeurópske štúdie pritom zistili, že ženy, a obzvlášť seniorky, zomierali vo vyššej miere ako muži. Znečistenie spôsobené spaľovaním fosílnych palív a ničením prírody zvýšilo počet obetí, ukázal tiež švajčiarsky výskum.
„Zistili sme, že 60 percent pozorovaných úmrtí možno pripísať klimatickým zmenám,“ povedala Vicedo-Cabrera.