BRATISLAVA 14. novembra (WEBNOVINY) – Modul Philae sa dnes pokúsil získať vzorky spod povrchu kométy 67P/Churyumov-Gerasimenko, na ktorom pristál v stredu.
Modul začal získavať vzorky
Vedci z Európskej vesmírnej agentúry (ESA) mu dali tento pokyn aj napriek faktu, že modulu môže v najbližších hodinách dôjsť energia. Philae sa totiž nachádza v tieni okraju krátera, a preto sa jeho hlavná batéria nemôže dostatočne nabíjať solárnou energiou.
„Vŕtacie zariadenie bolo dnes aktívne, či sa mu však podarilo získať a spracovať vzorky, sa dozvieme až večer. Bolo by to úžasné, ale zatiaľ nie je nič isté, pretože batéria možno nevydrží do ďalšieho kontaktu so Zemou. Solárne panely dokážu momentálne získať iba trochu energie, čo však bude stačiť na vykonávanie operácií maximálne do nedele. Plánujeme modul trochu natočiť, aby na solárne panely dopadalo viac slnečného svetla. To by zvýšilo šance, že neskôr by sa mohol modul znova aktivovať a komunikovať s nami,“ uviedol vedúci projektu Stephan Ulamec.
Modul Philae vypustila na kométu 67P/Churyumov-Gerasimenko sonda Rosetta v stredu 9:35 SEČ. Modul pristál približne o sedem hodín neskôr, čím sa stal prvým strojom vyrobeným človekom na kométe. Pri pristátí sa mu však nepodarilo vystreliť úchytné zariadenia podobné harpúne, a preto sa odrazil.
Obrazom: Modul Philae poslal prvé fotografie z kométy
Od prvého pristátia prešiel kilometer
Na povrch kométy druhý raz dosadol až hodinu a 50 minút neskôr, potom sa odrazil ešte raz a po siedmich minútach pristál po tretí raz. Vedci preto nepoznajú jeho presnú pozíciu ani orientáciu. Momentálne sa však pravdepodobne nachádza asi kilometer od miesta prvého pristátia, pričom stále nie je pevne ukotvený.
Sondu Rosetta vypustila ESA do vesmíru 2. marca 2004, pričom cestou ku kométe absolvovala aj prelety okolo planétok 2867 Šteins (september 2008) a 21 Lutetia (júl 2010). V júni 2011 ju potom technici z ESA uviedli do hibernácie, aby znížili spotrebu jej energie.
Z hibernácie sa prebrala tento rok v januári, od polovice marca až do konca apríla potom vedci postupne zapli jednotlivé prístroje a v máji sonda naštartovala svoje motory a začala sa približovať ku kométe. Na obežnú dráhu kométy vzdialenej od Zeme 509 miliónov kilometrov sa dostala 6. augusta, pričom záverečný približovací manéver trval šesť a pol minúty.
Informácie pochádzajú z webstránky www.bbc.com a archívu agentúry SITA.
