BRATISLAVA 16. novembra (WEBNOVINY) – Ideály novembra ’89 ako demokracia so všetkými svojimi inštitútmi, akademické slobody, sloboda slova, sloboda združovania, zrušenie jednej vedúcej strany, plánovaného hospodárstva, … sa naplnili, aspoň v prvom pláne. „Skutočný obsah týchto inštitútov je však ‚na dlhé trate‘. Práve to je často predmetom rozčarovania,“ myslí si dramaturgička a mediálna expertka Zuzana Mistríková. „November je ale zároveň pre mňa veľkým zdrojom energie, viery v ľudí. Často v hektických a ‚negatívnych‘ obdobiach myslím na to, akí dokázali byť ľudia vtedy,“ hovorí ďalej Mistríková – jedna z tvárí študentského revolučného hnutia. Podľa Mistríkovej si mylne myslíme, že novembre ’89 mal všetko hneď vyriešiť. „V duchu našich predchádzajúcich skúseností sme čakali, že ‚nastolí‘ demokraciu a hotovo. Ale to tak nie je. To, čo sme v novembri ’89 chceli, je druh spoločnosti, v ktorej každý deň, každú hodinu rozhoduje každý z nás o kvalite spoločnosti, v ktorej žijeme,“ uviedla ďalej pre agentúru SITA.
Zuzana Mistríková, ktorá spolu s Jurajom Vaculíkom, Petrom Mankoveckým či Tónom Popovičom patrila medzi lídrov študentského revolučného hnutia v novembri ’89 tvrdí, že skutočnosť, že pri páde komunistického režimu boli veľmi aktívni práve študenti a umelci zohrala svoju úlohu. „Kultivovanosť, ktorou bola zmena režimu v Československu realizovaná, je toho dôsledkom. Myslím, že aspoň na krátky čas mali ľudia v Československu pocit, že ‚duchovno‘ je pre život naozaj dôležité, že potrebujeme v niečo dúfať a v niečo veriť. Bez toho – a sme toho, žiaľ, teraz trochu svedkom – nedrží žiadne spoločenstvo pohromade.“ Na časy pred novembrom ’89 spomína ako na život v čierno-bielom svete. Mala 22 rokov, za sebou dve neprijatia na vysokú školu a jedno nepustenie na Západ. „Som za možnosť porovnávania pred a po veľmi vďačná. V znormalizovanej spoločnosti bolo už normálne dobrovoľne sa autocenzurovať. Šli ste vypĺňať nejaký dotazník a automaticky ste prepli na oficiálny – vyprázdnený jazyk. Šialené. Zároveň bol svet čierno-biely. Vedeli sme, kto je náš ‚nepriateľ‘ a jednoduchý život sa dal prežiť ‚šedo‘, konformne a bez akýchkoľvek fatálnych rozhodnutí,“ hovorí o časoch pred nežnou revolúciou. „Dnes je všetko ďaleko zložitejšie. Každý deň treba robiť rozhodnutia – podľa možnosti správne, a to nielen z hľadiska ekonomického, ale i toho hodnotového a niesť za ne skutočnú zodpovednosť,“ dodáva.
Udalosti, ktoré sa u nás, v bývalom Československu odohrali v novembri ’89 sú súčasťou najvýznamnejšej povojnovej zmeny v Európe – pádu železnej opony. „Tá zmena sa udiala aj vďaka nám. A je dejinnou udalosťou, na ktorú môžeme byť hrdí. Nie je takých veľa a preto je divné, že sa k nej tak nesprávame. A nemyslím tým adorovanie ‚tribúnov revolúcie‘, ale jej chápanie ako historického faktu. Máme však dlh voči našej histórii vôbec. Bez seriózneho a otvoreného vzťahu k nej sa ďalej nedostaneme,“ v tom je podľa Mistríkovej význam a odkaz Nežnej revolúcie.
SITA