Na začiatku bol sen jednej mladej rodiny o bývaní. Najskôr si skúsili, čo znamená žiť uprostred rušného veľkomesta, so všetkým dobrým i zlým, čo takéto bývanie prináša. Potom prišla túžba po dieťati a spolu s ňou aj predstava spoločného nažívania si v kruhu rodiny. Obaja mladí rodičia vyrastali na okraji Viedne – v štvrti Rodaun, preto svoj pohľad celkom prirodzene upriamili práve sem. Tu – v dnes už lukratívnej časti veľkomesta – sa im podarilo odkúpiť od niekdajších susedov neveľký pozemok, ktorý vznikol predelením pôvodnej parcely, a tešili sa, ako s ním v mene spoločného sna naložia.
K architektom sa nedostali náhodou. Vyberali si dôkladne – vo dvoch kolách sa zhovárali s asi tuctom zástupcov architektonických ateliérov. Dôveru aj pomerne štedrý rozpočet nakoniec vložili do rúk viedenského tímu Caramel Architekten.
I keď je pozemok pomerne malý, vzhľadom na lukratívnosť i zastavanosť štvrte je aj veľmi vzácny. Úloha architektov bola preto neľahká. Ako zrealizovať sen o bývaní, voľnosti a záhrade a zastavať pritom čo možno najmenšiu plochu drahocenného pozemku? Dodržať regulatívy územia nebolo až také ťažké, väčším problémom bolo prísť s niečím originálnym do uličnej zástavby s tradičnými šikmými strechami, pokrytými keramickou škridlou. Našťastie sa ich cítenie pre súčasnú architektúru stretlo s pochopením tamojších úradov a v ceste za vysnívaným bývaním uprostred zelene vlastnej záhrady tak už nič nebránilo.
Celý článok si môžete prečítať tu.