Pri prideľovaní poslaneckých mandátov v Národnej rade SR sa prihliada na miesto konkrétneho kandidáta, z ktorého sa uchádzal o dôveru, ale aj takzvané preferenčné krúžky. Pre agentúru SITA to uviedol šéf katedry ústavného práva Univerzity Komenského v Bratislave Marián Giba.
V praxi však nemusia získať kandidáti poslanecký mandát, pokiaľ ich preferenčné krúžky nedosiahnu aspoň tri percentá celkovo odovzdaných hlasov strane, za ktorú kandidujú.
Minimum sú tri percentá
Príkladom je synovec exministra vnútra Roberta Kaliňáka Erik, ktorého síce krúžkovalo viac ako 3 900 ľudí, ale nedosiahol spomínanú trojpercentnú hranicu. V tomto volebnom období tak bude iba náhradníkom.
Fico bude lídrom Smeru-SD, kým strana nezačne chradnúť ako HZDS, myslí si Mesežnikov
„Ak by mal získať poslanecký mandát konkrétny kandidát, počet jeho krúžkov musí dosiahnuť hranicu troch percent odovzdaných hlasov pre stranu, za ktorú kandiduje. Ak sa tak nestane, pridelí sa mandát podľa poradia na kandidátnej listine. Pri väčších stranách je teda takmer istota, že sa z prvej dvadsiatky dostanú do parlamentu takmer všetci, aj keby nezískali jediný krúžok,“ povedal Giba.
Kaliňákov synovec kandidoval z posledného miesta
Kaliňák získal 3 973 a strana Smer-SD získala 527 172 hlasov. Na to, aby sa dostal do parlamentu, teda potreboval takmer 16-tisíc krúžkov.
Akú cenu mal jeden voličský hlas v parlamentných voľbách 2020? Najdrahšie vyšiel Most-Híd
Kaliňákovi sa podarilo predbehnúť viacerých straníkov, ktorí budú v NR SR. Menej hlasov získal napríklad Peter Kmec, Martin Nemky či Ľubomír Petrák a Peter Šuca. Celá štvorica pritom za Kaliňákom v počte odovzdaných krúžkov zaostala. Erik Kaliňák kandidoval z posledného 150-teho miesta.
Parlamentné voľby 2020 na Slovensku
Všetky správy
Online (minúta po minúte) z priebehu volieb
Kandidátky a kandidáti
Kompletné výsledky
Zvolení poslanci
Preferenčné hlasy