Letné prázdniny sú skoro za nami a pre podstatnú časť rodičov sa dosť pravdepodobne končí jedno z najstresujúcejších období roka.
Zrejme najviac by podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša vedeli rozprávať rodičia z nízkopríjmových domácností, ale aj rodičia, ktorí ostali na výchovu detí sami.
„Romantizovaná predstava o prázdninách hovorí o šťastných deťoch, ktoré majú vyplnený program a týždne trávia na dovolenkách. Realitou ostáva, že až 36 % obyvateľov Slovenska si nemôže dovoliť ani týždeň dovolenky mimo domova,“ konštatuje analytik.
Skrátenie prázdnin
Pri uvažovaní o skrátení prázdnin podľa Kočiša pravdepodobne narazíme na sentiment spoločnosti a zároveň na potrebu dodatočných financií, ktoré by sme museli do školstva naliať.
Progresívci plánujú zatraktívniť absolventskú prax, doba jej trvania by sa mala skrátiť a navýšiť chcú aj príspevok
Učitelia by zmeny v počte dní dovolenky asi tiež neprijímali ľahko, hoci by ako protihodnotu mohli získať väčšiu flexibilitu pri plánovaní svojich dovoleniek. Na druhej strane by práve väčšia flexibilita učiteľov mohla rodičom podľa analytika spôsobovať dodatočné komplikácie.
Aktivita zo strany štátu
Cestou by mohlo byť podľa neho viac aktivity zo strany štátu, resp. samospráv zameranej na kvalitnejšie trávenie voľného času detí počas prázdnin.
„Aj tu platí, že pomoc by mala byť čo najviac adresná, lebo v najbližších rokoch bude na stole najmä konsolidácia verejných financií,“ poznamenal Kočiš.
Komunitná starostlivosť o deti, a to nie len vo väčších mestách, je asi tiež budúcnosť, s ktorou treba podľa analytika rátať a podporovať ju. Firemný benefit v podobe táborov alebo škôlok by sa mal častejšie objavovať v pracovných inzerátoch.
Prerozdelenie prázdnin
Prerozdelenie prázdnin, teda skrátenie letných a predlženie zimných, resp. jarných, by tiež mohlo podľa Kočiša znížiť výpadky v zabudnutých vedomostiach.
Zmeny na trhu práce zvyšujú nároky na vzdelávanie, dlhodobým problémom je aj zatraktívnenie nedostatkových profesií
„Nemecko má v priemere regiónov výrazne kratšie letné prázdniny, ale celkovo je počet dní prázdnin podobný ako na Slovensku,“ vysvetľuje analytik.
Dopad meniacej sa klímy
Hoci sa pôvod prázdnin traduje v potrebe pomoci detí pri práci na poli, faktické dôkazy podľa neho skôr chýbajú. Ďalším dôvodom môže byť napríklad samotné teplo, ktoré v prípade meniacej sa klímy bude mať čoraz väčší dopad a v budúcnosti môže podstatne ovplyvniť rozloženie prázdnin.
„To by teda taktiež mohlo hovoriť v prospech prerozdelenia počtu alebo posunu dní medzi letom a chladnejšími mesiacmi. Úspešnosť akéhokoľvek riešenia je však závislá najmä od kvality služby, ktorú dokáže vzdelávací systém poskytnúť deťom aj v období, keď je škola zatvorená,“ dodal Kočiš.