Mnohí vnímajú Halloween ako komerčný sviatok pochádzajúci z USA, jeho pôvod však leží v Európe, vysvetľuje etnologička Nádaská

Pôvod Halloweenu leží v Európe, hoci mnohí ho vnímajú ako komerčný sviatok zo Spojených štátov amerických.

„Ono to nie je celkom tak. Napríklad Kelti, ktorí žili aj na našom území, a žili aj na území dnešného Anglicka, Írska, Škótska, mali veľmi vyspelú materiálnu i duchovnú kultúru. Počas sviatku Samhain si uctievali svojich mŕtvych predkov tým, že pri hroboch strávili v podstate celú noc (z 31. októbra na 1. novembra) a spomínali na zosnulých,“ vysvetľuje v rozhovore pre agentúru SITA etnologička Katarína Nádaská.

Tradícia Keltov

Kelti podľa jej slov verili, že počas tejto noci sa mŕtvi môžu vrátiť na zem a tým, že na nich budú spomínať, tieto duše môžu potešiť, za čo im ony môžu nejakým spôsobom pomôcť.

„Toto bola veľmi stará tradícia, ktorá sa udržiavala aj po tom, ako Kelti splynuli s ostatným obyvateľstvom,“ približuje.

Halloween kedysi

V Spojených štátoch podľa Nádaskej ležia korene moderného Halloweenu. Aj samotný názov je upravenou verziou anglického názvu predvečera sviatku Všetkých svätých (All Hallows´ Eve – pozn. SITA). Zvyk spočiatku pestovala najmä írska komunita.

„Neskôr pribudol sociálny rozmer. Chudobné deti chodievali po takzvanej „kolede“, prezlečené za mýtické bytosti. Bohatí ľudia im za to dávali praktické veci na zimu, napríklad potraviny či teplé oblečenie,“ vysvetľuje etnologička. Časom a zmenou ekonomickej situácie sa ale zmenil aj sviatok. Medzi ostatným obyvateľstvom sa uchytili najmä „koledy“.

„Špeciálne sú to 30. roky 20. storočia, kedy Hollywood zaznamenal veľký rozmach. Objavili sa napríklad filmy s tematikou rôznych hrdinov. To sa pretavilo aj do halloweenskych obchôdzok,“ vraví Nádaská.

Komerčnosť sviatku

Sociálny rozmer Halloweenu sa postupne vytratil, začali na ňom participovať všetky deti a za koledu dostávali sladkosti.

„Halloween sa veľmi výrazne zmodernizoval, skomercionalizoval. Postupne sa z neho stal priam národný, ale aj rodinný, sviatok,“ skonštatovala Nádaská.

Poukazuje napríklad na tematickú halloweensku výzdobu príbytkov. Etnologička dodala, že komerčná forma Halloweenu sa dostala späť do Európy v 90. rokoch 20. storočia, kde si našla fanúšikov najmä medzi mladými ľuďmi.

Kontroverzný sviatok

Nádaská uviedla, že v našich končinách s oslavami Halloweenu začali najmä obchodníci, neskôr sa pripojili rôzne podniky, usporadúvajúce halloweenske večierky.

Odrazilo sa to aj u detí v školách, ktoré si vyrezávajú halloweenske tekvice. Nádaská ale pripomína, že tento zvyk poznali aj naši predkovia a takto vyrezané tekvice nazývali svetlonos.

„Je tu trochu rozpor v tom, že u nás je tradíciou skôr ísť na hroby, spomínať na zosnulých, prípadne sa potom aj stretnúť s rodinou. Halloween ale namiesto piety a spomienky na zosnulých je skôr zábavou. Je to trochu kontroverzia,“ poznamenáva Nádaská.

Výhrady majú najmä kresťania

Podotkla tiež, že v našich končinách mávajú najmä nábožensky zameraní ľudia viacero výhrad voči Halloweenu, čo podľa nej pramení z toho, že v rámci náboženského hnutia satanizmu patrí halloweenska noc medzi najvýznamnejšie sviatky.

„Satanisti sú ľudia, ktorí veria v Satana ako duchovnú bytosť a sú mu oddaní,“ vysvetľuje. Dopĺňa, že počas Halloweenu sa satanisti venujú modlitbám, rituálom a vzývaniu.

„Z tohto pohľadu je pochopiteľné, že kresťania Halloween vnímajú ako kontroverzný sviatok, na ktorom neparticipujú,“ uzavrela.