Možnosť preniesť sa medzi módne vychytávky, a to až o dvesto rokov dozadu, ponúka Múzeum v Kežmarku prostredníctvom výstavy, ktorá prestavuje prierez vývoja predovšetkým dámskeho odievania od začiatku 19. storočia až po prelom 19. a 20. storočia.
Jej súčasťou sú rekonštruované historické odevy a doplnky, ale aj zbierkové predmety múzea v podobe módnych listov z obdobia rokov 1881 až 1898 a časopisov.
Ako ďalej pre agentúru SITA uviedla riaditeľka múzea Erika Cintulová, ide o výsledok spolupráce s poľskou historičkou a kostýmovou výtvarníčkou Mariou Molendy. Výstava v priestoroch múzea na ulici Dr. Alexandra je prístupná do konca január
Ozdobné gombíky, volániky aj riasenia
Každé obdobie v rámci módy malo podľa Cintulovej svoje špecifiká. Tie bolo možné pozorovať aj na Spiši či v samotnom Kežmarku. V prvej miestnosti výstavnej siene múzea sa návštevník ocitne na začiatku 19. storočia.
„V tom období sa hojne používali krinolíny, sukne boli našuchorené, nosilo sa niekoľko vrstiev na sebe. Používali sa korzety, rôzne vypchávky sukní, ako bola napríklad turnýra v zadnej časti sukne. Sukne sa vypchávali z konského vlásia, aby mali bohatší a honosnejší tvar,“ opísala riaditeľka múzea.
Na zdobenie sukní a živôtikov sa používali čipky, rôzne ozdobné gombíky, volániky či riasenia. V ďalších miestnostiach výstava ponúka obraz toho, ako sa móda smerom k 20. storočiu viditeľne menila. „Postupne sa prestali používať korzety, krinolíny, tvar sukne sa začal zjednodušovať,“ priblížila Cintulová.
Dámy sa nechávali inšpirovať zahraničnými trendmi
V porovnaní s dámskou módou sa však podľa jej slov pánsky odev až tak nevyvíjal. „Boli to dámy, ktoré mali reprezentovať manželov. Šperky, materiál šiat, to všetko bola známka toho, k akej spoločenskej vrstve patrili. Majetnejšie nosili brokát, hodváb či satén. V rámci nižších sociálnych vrstiev sa používal ľan a bavlna,“ vysvetlila.
Neskôr bývali sukne šité z ľahkej padavej látky a postupne sa ich dĺžka začala skracovať. „Krajčírky sa ešte vedeli vyhrať aj so zakončením rukávov, krásne vyšitý a vyzdobený bol aj živôtik. V takýchto šatách sa už mohla dáma pohodlne pohybovať,“ poznamenala Cintulová.
Dámy sa v 19. storočí nechávali inšpirovať zahraničnými trendmi, šaty si nechávali šiť podľa módnych listov. „Prevratným obdobím u nás boli 50. roky 19. storočia, keď sa na trh dostával šijací stroj. Odevy sa tak začali stávať dostupnejším artiklom aj pre stredné vrstvy. Vznikali postupne krajčírske dielne a na prelome 19. a 20. storočia začali vznikať obchodné domy,“ komentovala Cintulová.
Krajčírske dielne a pec
Aj v Kežmarku fungovali menšie krajčírske dielne. V zbierkovom fonde múzea sa nachádza aj unikátna krajčírska pec, ktorá je vystavená priamo na Kežmarskom hrade.
Rekonštruované odevy vo výstavnej sieni pochádzajú z dielne poľskej umeleckej historičky Marie Molendy. Múzeum s ňou spolupracuje niekoľko rokov.
Jej modely majú na sebe aj figuríny na hrade znázorňujúce kniežaťa Imricha Tököliho, bohatého šľachtica Alberta Laskeho a jeho manželku Beatu Lasku, aj kráľa Žigmunda. Obsah samotnej terajšej výstavy v múzeu dopĺňajú aj zaujímavé kusy zo zbierkového fondu.
„Máme tu prikrývky hlavy, klobúčiky, rukavice, topánky, aj unikátnu cestovnú tašku z 19. storočia vyšívanú gobelínom či modrý klobúk približne z obdobia 1880 až 1890,“ uviedla riaditeľka. Fotografie zo zbierkového fondu ponúkajú ešte konkrétnejšiu predstavu nielen o dámskom oblečení, ale aj pánskom či detskom v spomínanom úseku histórie.