Koaličný Most-Híd za súčasných okolností nepodporí odvolanie Martina Glváča z postu podpredsedu parlamentu. Uviedol to v sobotu v diskusnej relácii Sobotné dialógy RTVS predseda strany Béla Bugár. Podľa neho existujú v súvislosti so zverejnenou komunikáciu Glváča s podnikateľom Marianom K. dve roviny.
„Jedna rovina je tá morálna. Ak sa dá dokázať, že nehovoril pravdu, tak z morálneho hľadiska potom zlyhal,“ uviedol Bugár. Druhá rovina je podľa neho tá, že či všetko to, čo je v komunikácii napísané, sa tak aj stalo alebo nie.
Glváč by mal zvážiť odchod
„Ak polícia potvrdí, že je to zo spisu alebo je to autentické, v tom momente nie je o čom rozmýšľať, okamžite musí odísť,“ vyhlásil Bugár s tým, že v komunikácii sú však aj veci, ktoré so skutočnosťou nesedia. „Za týchto okolností odvolanie nepodporíme,“ povedal Bugár s tým, že odchod by mal zvážiť samotný Glváč, prípadne by mala konať jeho strana Smer-SD.
Bugár tiež kritizoval, že z približne 600 strán prepisov komunikácie Mariana K. sa medializujú len časti. „Dajme tých 600 strán, nech si tam každý nájde čo chce, a potom padni komu padni,“ vyhlásil.
Politológ: Údajná komunikácia medzi Glváčom a Kočnerom môže Smeru-SD preferenčne uškodiť
Predseda opozičného hnutia Sme rodina Boris Kollár v tejto súvislosti pripomenul, že jeho strana poskytla podpisy na mimoriadnu schôdzu na odvolávanie Glváča. „Musím ale povedať rovnako, že nie všetky veci v tej komunikácii sú pravdivé,“ povedal Kollár s tým, že Marian K. často svoje prognózy prezentoval ako pravdu.
Už len samotná komunikácia s ním je však podľa Kollára dôvod na odvolanie Glváča. „Že bol s ním v takom blízkom spojení, toto je ten problém,“ povedal Kollár.
Dôvera v justíciu
Pokiaľ ide o návrh novej legislatívy, ktorá má reagovať na podozrenia voči sudcom alebo prokurátorom v súvislosti so zverejnenou komunikáciou, podľa Bugára existujú v tejto oblasti dva rozdielne pohľady.
„Na jednej strane je pravda, že zákony máme a legislatívny systém nie je až taký zlý, ako niektorí hovoria, len niektorí ľudia, či už v súdnictve alebo na prokuratúre, to kazia,“ zdôraznil. Pri navrhovanej možnosti, aby v prípade podania trestného oznámenia na sudcu mohol minister spravodlivosti požiadať súdnu radu o prerušenie výkonu jeho funkcie, existujú podľa Bugára aj obavy z možného zneužívania tejto právomoci politikmi v budúcnosti.
Politológ: Zotrvanie Glváča na poste podpredsedu parlamentu je výsmechom pre parlamentnú demokraciu
„Pán minister Gál na tom dlho robil, je tam ešte jedna poistka, ale koaliční partneri sa zatiaľ neodhodlali,“ povedal Bugár. Podľa jeho slov je návrh zákona hotový, avšak koaliční partneri ho zatiaľ neodobrili.
Kollár sa v tejto súvislosti odvolal na prieskum verejnej mienky, podľa ktorého má dôveru v justíciu len štyri percentá občanov. „To je tragédia,“ uviedol s tým že ak daný návrh „bude posúvať veci dopredu“, Sme rodina ho podporí.
Moratórium na prieskumy
Témou diskusie bol aj návrh zákona, ktorým by sa moratórium na prieskumy preferencií pred voľbami malo predĺžiť zo 14 na 50 dní. Podľa Kollára na Slovensku existuje veľa agentúr, ktoré v rámci prieskumov preferencii klamú a zavádzajú.
„Je to nekalá súťaž,“ vyhlásil s tým, že predĺženie moratória to však nevyrieši. „Osobne si myslím, že by mala byť nejaká asociácia agentúr, ktoré budú mať jasné pravidlá a budú jasne kontrolované, že nezavádzajú,“ povedal.
Zavedenie jednoznačných pravidiel v tejto oblasti podporil aj Bugár. Takisto súhlasil, že predĺženie moratória problém manipulácie prieskumov nevyrieši. „Ešte nie je definitívne rozhodnutie, ale môžem povedať, že väčšina klubu nebude za to hlasovať,“ dodal.
