Michaela Musilová viedla takmer 30 simulovaných misií na Mesiac a Mars v spolupráci s americkým Národným úradom pre letectvo a vesmír (NASA). Píše o nich „správy veliteľky“ pre medzinárodne uznávaný vedecký portál Space.com a učí na International Space University.
Keďže sa chcela naplno venovať vede a výskumu, musela odísť zo Slovenska. Na rodnú krajinu však nezanevrela, práve naopak. Tridsaťdvaročná rodáčka z Bratislavy pôsobí ako hosťujúca profesorka FEI STU a tiež vedúca vesmírneho výskumu firmy Needronix.
Svetové mocnosti dobýjajú vesmír, ale aj Slováci majú svoje kozmické projekty
Už viac ako tri roky žije na Havaji, kde je riaditeľkou medzinárodnej výskumnej stanice HI-SEAS. Tento rok tam viedla už dve marťanské a tri mesačné simulované misie. O velenie ju žiadajú rôzne zahraničné vesmírne agentúry.
Slovensku robí dobré meno vo svete aj vďaka svojmu prístupu ku kolegom. Miluje umenie a práve toto spojenie s jej profesiou jej umožnilo dostať sa do užšieho výberu misie dearMoon, ktorú vyhlásil japonský miliardár Jusaku Maezava.
Vďaka nemu sa možno stane prvou Slovenkou vo vesmíre. I keď v rozhovore pre Webnoviny.sk prezradila, že jej o takéto slovné méty nejde.
Aké boli vaše pocity, keď ste sa dozvedeli, že ste postúpili do užšieho výberu misie dearMoon?
Určite som sa potešila. Ešte máme pred sebou niekoľko kôl. Zatiaľ som teda opatrná a uvidím, či postúpim aj ďalej. Dúfam, že sa mi to podarí. Je pomerne náročné dostať sa do finálnej osmičky. Verím však, že ak sa táto príležitosť nevydarí, objaví sa v budúcnosti ďalšia možnosť.
Bolo náročné splniť podmienky projektu?
Spočiatku bolo prihlasovanie otvorené verejnosti. Potom však zmenili systém a pýtali sa rôzne otázky, museli sme napísať esej, čím chceme prispieť misii aj ľudstvu a podobne. Museli sme tiež nahrať video, ku ktorému nám dali veľmi málo informácií, no chceli vidieť, aký je kto kreatívny. Tým drasticky znížili počet z približne milióna uchádzačov len na niekoľko tisíc.
Tento projekt je jednoducho iný a preto som sa aj zapojila.
Prečo by ste chceli ísť do vesmíru?
Vždy som túžila ísť do vesmíru robiť výskum v rámci vedeckých misií. Preto som sa nikdy predtým nezapájala do súťaží, kde išlo skôr o komerciu a lajky na sociálnych sieťach. Tvorcovia dearMoon chceli, aby sa do misie zapojili kreatívni ľudia, ktorí chcú pomáhať ďalším. Páčila sa mi aj popularizačná stránka. Tento projekt je jednoducho iný a preto som sa aj zapojila.
Aký by bol váš prínos v rámci misie?
V ideálnom prípade by som si zobrala so sebou vedecký experiment. Špecializujem sa na život v extrémnych podmienkach. Skúmala som mikróby a iné organizmy, ktoré dokážu prežiť v rôznych extrémoch po celom svete. Vybrala by som si také, ktoré sú relevantné pre vesmírne lety a skúmala by som, ako sa zmenia počas letu, ako môžu vplývať na posádku.
Helikoptéra Ingenuity má za sebou historicky prvý let na Marse, vzlietla až na druhý pokus (video)
Rada by som využila aj kontakty v rôznych vesmírnych agentúrach a firmách a vymysleli by sme nejakú technológiu, ktorú by som mohla testovať. Rada by som prezentovala aj ľudskú stránku misií a priblížila ju verejnosti. Keďže do misie hľadajú kreatívnych ľudí a ja rada tancujem a spievam, možno by som vymyslela nejaký vesmírny tanec (smiech).
Máte za sebou pomerne vyťažené mesiace. Na aké misie sa chystáte?
Áno, s kolegami sme žartovali, že od septembra trávim väčšinu času na iných planétach. Mám pred sebou simulovanú misiu na mori, kde budeme tri týždne na menšej lodi. Opäť to bude simulovaná misia na Marse, no s inými možnými hrozbami, ako napríklad hurikánom, keďže to bude v júni na Floride.
Koľko priemerne trvajú misie, na ktorých sa zúčastňujete?
Záleží od cieľa misie. Ak testujeme rôzne technológie, tak sú väčšinou dvojtýždňové. Práve takým som sa venovala aj počas pandémie. V prípade infikovania koronavírusom by zároveň slúžili ako karanténa, počas ktorej by sme sa vedeli o seba postarať. V najhoršom prípade by prerušenie misie nebolo také závažné.
Na HI-SEAS sa organizovala marťanská misia, ktorá trvala rok. Tento rok organizujem s NASA a niekoľkými americkými firmami psychologické misie, ktoré budú trvať jeden mesiac a budeme sa sústreďovať na ľudskú stránku, teda ako budú ľudia vedieť zvládať rôzne problémy a či nami vybudované systémy im pomôžu s ich riešením, alebo naopak. Ja budem, našťastie, v riadiacom stredisku dohliadať na priebeh ako riaditeľka misie.
Aké máte podmienky na simulovaných misiách?
Keď je šesť ľudí zatvorených na malej stanici a musia existovať pod extrémnymi podmienkami, tak je to náročné. Máme napríklad dovolené na osobu len štyri litre vody denne, a to na pitie, umývanie aj varenie. Niekedy sa aj vyše týždňa nesprchujeme a keď, tak sa oblejeme malým vedierkom vody. Elektrinu máme výhradne zo solárnych panelov. V prípade nepriaznivého počasia sa nám nedobíjajú batérie na stanici a musíme žiť v „nízko energetickom móde“. Ani vysušená astronautská strava nie je práve najchutnejšia.
Darí sa vám zvládať nálady a vzťahy medzi členmi tímu?
Na to, ako sa človek cíti a ako potom medzi sebou vychádzame, vplývajú rôzne faktory. Vtedy je dôležité, kto je veliteľ a ako nastaví podmienky misie. Ja sa počas vedenia misií spolieham na to, že každý vie, čo má robiť a verím každému členovi tímu. Vždy som im po ruke, ak potrebujú s niečím pomôcť, ale nestojím im za chrbtom ako diktátor. Rada vytváram rodinné vzťahy a chcem, aby sme sa zblížili a dôverovali si ako členovia rodiny. Stane sa, že sa pohádame, no vieme si to vyrozprávať a nedusíme to v sebe, aby sme potom nepovedali niečo, čo by sme ľutovali.
Spojené arabské emiráty majú prvú astronautku, podstúpi výcvik v stredisku NASA
Párkrát sa stalo, že sme mali na misii nejakú osobu, ktorá nevychádzala až tak dobre s ostatnými. Musela som byť mediátorom, ktorý sa snažil situáciu upokojiť a vytvoriť spôsoby komunikácie, aby bolo všetko v poriadku. Našťastie sa však nikto nepobil. Môžem povedať, že všetky misie, ktoré som viedla, sa skončili dobre. Všetci sme sa objímali a lúčili so slzami v očiach.
Aký je cieľ simulovaných misií, čomu sa počas nich venujete?
Cieľom misií je pripraviť ľudí všetkými možnými spôsobmi, aby sme raz mohli robiť dlhodobé misie vo vesmíre. Čiže ako vybrať správnu posádku ľudí, čo budú jesť, ako majú riešiť problémy, skúmame technológie, ktoré by sme chceli využiť, čo by sme mohli pestovať.
Na Slovensku práve beží tretí ročník súťaže Misia Mars, ktorú organizujem so Slovenskými elektrárňami pre študentov stredných škôl. V rámci súťaže majú vymyslieť experiment relevantný pre výskum na Marse a víťazný potom realizujem počas misie.
Jeden z najpopulárnejších experimentov, aké som robila, pochádza práve z tejto súťaže. Stredoškoláci z Gymnázia v Skalici vymysleli experiment, kde sa ľudské vlasy posádky rozložia a použijú ako hnojivo. Vzniklo z toho aj niekoľko úsmevných situácií, ako napríklad, keď mi niektorí kolegovia poštou posielajú vlasy pre ďalšie misie.
Keď som bola mladšia, musela som si vybudovať meno, aby ma ľudia viac rešpektovali.
Čo vám počas misií najviac chýba z bežného života?
Najviac mi chýba sloboda. Musíme dodržiavať množstvo pravidiel. Síce ako riaditeľka by som si mohla dovoliť ich rôznymi spôsobmi obchádzať, ale to nerobím. Sme tam na to, aby sme pomohli ľudstvu dostať sa na Mars a Mesiac, takže by bolo kontraproduktívne hľadať spôsoby, ako to nerobiť správne.
Chýba mi mať čas sama pre seba, ísť sa prejsť, cítiť vietor v tvári a nemusieť riešiť spokojnosť či vzťahy ostatných. Nemôžem byť sama sebou a oddýchnuť si.
Zemi najbližších sto rokov nehrozí zrážka s asteroidom, planétka Apophis však zostáva na zozname rizík
Takisto nemôžem len tak zatelefonovať blízkym a kamarátom, keď sa zrovna necítim dobre. Počas posledných mesiacov ma na misiách zastihli rôzne veľmi zlé správy, pred rokom a pol mi zomrel člen rodiny, nemohla som zatelefonovať domov alebo vycestovať na pohreb. Musela som ísť ďalej. Aj preto je dôležité mať dobré vzťahy v tíme.
Samozrejme, aj strava. Teraz som takmer šesť mesiacov jedla vysušenú stravu, takže som sa už nevedela dočkať čerstvej zeleniny, ovocia, ale aj steaku.
Podarilo sa vám vybudovať si meno po celom svete. Bolo to pre vás ako ženu náročné?
Stretávam sa s tým, že ak žena v tíme navrhne nejakú zmenu, tak muži premýšľajú dlhšie nad tým, či je to správne. Ale ak niečo navrhne muž, tak je reakcia rýchlejšia. Poznám veľa prípadov, ktoré sa týkali mena v e-maile. Ak znelo mužsky, všetko sa riešilo rýchlejšie, no ak znelo žensky, začalo sa všetko naširoko rozoberať. Čiže sú tu podvedomé predsudky.
Keď som bola mladšia, musela som si vybudovať meno, aby ma ľudia viac rešpektovali. Zaváži aj fakt, že mám pred menom titul Dr., ale je pravda, že mám celkom dobrú svetovú reputáciu vo svojom obore, takže takéto problémy už nemám.
V minulosti som to však pocítila. Napríklad aj pri žiadostiach na expedície do extrémnych prostredí, keď si mužskí vedúci automaticky mysleli, že na to ako žena nemám a vybrali mužov. Dosť ma to mrzelo, pretože práve z takýchto dôvodov mi osemkrát nevyšla Antarktída.
V ostatnom období to na Zemi žije vesmírom. Ako vnímate vzostup ľudských aktivít vo vesmíre?
Mám z toho veľkú radosť. Vďaka komerčným letom sa môžu dostať do vesmíru aj ľudia, ktorí nepracujú pre vesmírne agentúry. Približujeme sa viac k možnosti, že sa nám raz podarí dostať na Mars, lebo je to stále veľký problém. Ak by boli možnosti len v rukách vesmírnych agentúr, hrozilo by, že sa na Mars ani nikdy nedostaneme. Keďže činnosť vesmírnych agentúr veľmi úzko súvisí od politikov a financovania. Napríklad v USA sa s každým novým prezidentom menia plány pre NASA, čo negatívne vplýva na dlhodobé projekty, akým je aj misia na Mars.
Ľudia veľakrát nemajú všetky fakty a neuvedomujú si, koľko peňazí ide skutočne do vesmírneho výskumu.
Prečo sme neboli tak dlho na Mesiaci?
Viac-menej je dôvodom to, čo som spomínala. V 60. rokoch boli na Zemi vesmírne preteky. Americká vláda investovala obrovské financie do vesmírneho výskumu, aby predbehla Rusov, čo sa im do istej miery aj podarilo. Následne poľavili aj Rusi a stratil sa dôvod významne investovať do vesmírnych aktivít. Takisto nebol ani politicky podporovaný dlhodobý cieľ, čo je pri takýchto misiách nevyhnutné. Tu nestačí len občas niečo hodiť vedcom.
S narastajúci aktivitami vo vesmíre sa objavujú aj kritici, ktorí tvrdia, že bádanie vo vesmíre je zbytočné. Kde je pravda?
Ľudia veľakrát nemajú všetky fakty a neuvedomujú si, koľko peňazí ide skutočne do vesmírneho výskumu. Myslia si, že je to obrovská suma. V skutočnosti je to len malá čiastka toho, čo sa investuje do armády a iných oblastí vo svete, o ktorých sa možno ani vo všeobecnosti nebavíme.
Nie sú to však jednosmerne vrhané peniaze do vesmíru, ktoré sa nikdy nevrátia na Zem. Práve naopak, väčšina vesmírneho výskumu sa nejakým spôsobom vracia na Zem. Či už prakticky alebo ekonomicky. Množstvo krajín si už uvedomilo, koľkonásobne sa im vracajú peniaze investované do vesmírneho výskumu.
Traja astronauti sa vrátili zo stanice ISS na Zem, vo vesmíre strávili pol roka (video)
Väčšina satelitov vo vesmíre nám pomáha v každodennom živote, pri používaní mobilných telefónov, varovaní pred rôznymi katastrofami, cunami a podobne. Aj rôzne materiály, ktoré vyvinuli pre astronautov, používame my tu na Zemi. Rovnako aj technológiu zúrodnenia pôdy na Marse môžeme používať v krajinách, kde majú ťažkosti s pestovaním.
Pesimistickejší pohľad je spojený s faktom, že Zem je veľmi vzácne, ale aj krehké teleso. Ak by prišiel asteroid, aký vyhubil dinosaury, tak sú naše šance na prežitie minimálne. Preto je dobre mať náhradný plán, ideálne aj viacero.
Vesmírny výskum je úžasný v tom, že spája ľudí z celého sveta. Sme jeden tím, v ktorom nezáleží na pôvode alebo jazyku, ale na spoločnom cieli misie. Každý z nás sa pozerá na oblohu a pýta sa, čo tam môže existovať a či sa nám tam podarí dostať. Je to ďalšie poetické more, ktoré chceme prekročiť a spája nás. Treba vesmír vnímať aj takýmto spôsobom, nie len z materiálnej stránky.
Spomenuli ste Slovensko, podporuje štát dostatočne vedcov v rodnej krajine?
Na Slovensku som žila ako vedec v rokoch 2015 až 2018 a venovať sa naplno vede a výskumu bolo veľmi náročné. Sama som zažila nepríjemnú situáciu, keď som žiadala o grant v súvislosti s návratom vedcov na Slovensko. Spĺňala som všetky podmienky, vrátila som sa teda na Slovensko, no zrazu podmienky zmenili a grant neprešiel.
Často som sa stretla aj s tým, že na získanie iných grantov sme spolu s kolegami potrebovali mať tie správne známosti. Bolo to proti mojej morálke a nechcela som takto fungovať. Napokon som o peniaze žiadala rôzne firmy a štedrých ľudí, ktorí chceli podporiť vedu a výskum na Slovensku. Som im veľmi vďačná, no takýto spôsob fungovania nie je dlhodobo udržateľný.
Vzorky alebo experimenty som nakoniec rozdala na univerzity, kde ich využili pri magisterských prácach, čo bolo fajn. Ako vedec som sa na Slovensku, žiaľ, nemohla realizovať.
Aké sú možnosti, aby ste sa stali prvou Slovenkou vo vesmíre?
Veľký krok vpred by nastal, ak by sa Slovensko na budúci rok stalo pridruženým štátom Európskej vesmírnej agentúry ESA, pretože by sme sa mohli hlásiť do tímu ESA astronautov. Slovensko by však muselo aj prispievať do astronautského programu.
Ďalšou možnosťou je, že by som zmenila občianstvo. Napríklad ako Američanka by som sa mohla hlásiť do NASA. Túto možnosť som ešte úplne nevylúčila, no, samozrejme, nie som s tým najspokojnejšia. Nakoniec sú to projekty ako dearMoon, kde umožnia cestovanie do vesmíru bohatí ľudia. Verím však, že budeme mať čoraz viac možností, ako sa dostať do vesmíru a budú sa týkať aj mňa.
Nejde mi o to, aby som bola prvá Slovenka, ale vyslovene sa tam chcem dostať a venovať sa výskumu.
Je to váš najväčší cieľ?
Od malička túžim dostať sa na Mars a robiť tam astrobiologický výskum. Nejde mi o to, aby som bola prvá Slovenka, ale vyslovene sa tam chcem dostať a venovať sa výskumu. Zistiť, či tam v minulosti bol život, alebo či tam ešte nejaká forma existuje aj v súčasnosti.
Nemusia sa ľudia báť, že prinesieme z vesmíru nepozvané organizmy?
Po tom, čo sa deje na svete za uplynulý rok, si viem predstaviť aj takéto obavy. Práve preto je dôležitý výskumný odbor s názvom Ochrana planéty, ktorému som sa venovala v rámci NASA. Zamerali sme sa presne na to, ako nekontaminovať vesmír našimi mikróbmi, ale takisto, aby sme si dali pozor a nepriniesli niečo z vesmíru na Zem.
Takto znie Mars pod kolesami rovera NASA. Experti skúmajú jeden záhadný zvuk
Pri letoch v raketách alebo pobyte na ISS je riziko pomerne nízke. Iná situácia je, ak by sme sa raz vrátili na Mesiac alebo dostali na Mars a astronauti by vyšli na povrch. V prachu, ktorý prinesieme v skafandroch alebo technike na Zem, by sa mohli skrývať rôzne veci. Astronauti, ale aj vybavenie, by museli prejsť rôznymi karanténami a skúmaním predtým, ako by sa opäť zapojili do života na Zemi. Aj v súčasnosti musia byť astronauti v karanténe. Dávame si na to pozor.
Vráťme sa na chvíľu na Zem, máte pri toľkých povinnostiach voľný čas? Ako ho trávite?
Je pravda, že voľného času nemám veľa. Ale ak si ho nájdem, venujem sa koníčkom, ktorých mám dosť. Snažím sa využiť život maximálne, ako sa len dá. Rada sa potápam a na Havaji mám na to výborné podmienky. Podarilo sa mi už získať certifikát pre potápača – záchranára. Takisto rada surfujem, bicyklujem, tancujem.
Nedávno vyšla kniha o mojom živote s názvom Žena z Marsu a teraz dohadujem podmienky na jej anglickú verziu. Na Havaji som viac ako tri roky a rada spoznávam ľudí a kultúru krajiny v ktorej žijem. Venujem sa aj tancu hula, ktorý je zároveň aj istou formou reči. Každé gesto počas tanca niečo znamená. Keď tancujete hula, tak zároveň rozprávate príbeh. Je preto potrebné správne ho pochopiť, aby sa tanečník nepomýlil a nechtiac nepovedal napríklad niečo nevhodné.
Počas simulovaných misií mávame aj koncerty alebo tanečné párty, keďže medzi členmi tímu sú aj kreatívni ľudia.
Akú hudbu si rada vypočujete?
Mojimi srdcovkami sú Rage Against the Machine alebo System of a Down. Celý život tancujem, takže mám blízko aj ku klasickej alebo popovej hudbe. Vďaka rodičom sme mali aj s bratom odmalička prístup ku klasickej hudbe, chodili sme na koncerty.
Video: Základňu na Mesiaci začnú budovať už o pár rokov, simulovanú misiu viedla Slovenka
Naďalej spoznávam tvorbu z celého sveta vďaka kolegom z misií. Na nedávnej misii sme mali kolegu z Kuvajtu, ktorý nám predstavil arabskú hudbu. Počas simulovaných misií môžeme počúvať hudbu, ale väčšinou so slúchadlami, aby sme nevyrušovali ďalších.
Počas simulovaných misií mávame aj koncerty alebo tanečné párty, keďže medzi členmi tímu sú aj kreatívni ľudia. Keď máme napríklad niekoľko dní škaredé počasie a začína na nás padať depresia, zorganizujem koncert alebo tanečnú párty, počas ktorej si každý člen tímu vyberie jednu skladbu a tancuje na ňu. Vždy sa nám úplne zmení nálada.